Podľa Mehr News Agency (iránska polooficiálna tlačová agentúra) je Irán „pripravený“ spolupracovať so Saudskou Arábiou v jadrovej oblasti. V mimoriadne podhodnotenom vývoji rokoval Mohammad Eslami, predseda Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI), s veľvyslancom Saudskej Arábie v Iráne Abdullahom bin Saud Al-Anazim na okraj prvej medzinárodnej konferencie o jadrovej vede a technológii a 30tej národnej jadrovej konferencie v Isfaháne 6. mája – a diskutovalo sa o možnosti takejto jadrovej spolupráce.
Začiatkom tohto roka, v januári, saudský veľvyslanec Al-Anazi naliehal na rozšírenie vedeckých väzieb medzi oboma krajinami. Novinár Sabir Hussain, píšuci pre The Express Tribune, to dokonca považuje za „lekciu“ pre Pakistan a Indiu a tvrdí, že „ak sa bývalí protivníci ako Irán a Saudská Arábia môžu vydať na cestu jadrovej spolupráce, prečo nezvážiť podobnú trajektóriu pre jadrovú energiu u súperov ako sú Pakistan a India?
Je samozrejme príliš skoro hovoriť o takejto potenciálnej spolupráci ako o hotovej veci, ale vyhlásenie Mohameda Eslamiho je samo o sebe pozoruhodné – najmä ak vezmeme do úvahy, že v roku 2018 saudský korunný princ Mohammed bin Salman tvrdil, že ak Irán získa jadrovú bombu, Saudská Arábia by si „musela zaobstarať“ tiež – hrozba sa opakovala už v septembri 2023. Na jej úplné pochopenie je potrebný určitý kontext.
Iránska islamská republika a Saudskoarabské kráľovstvo skutočne už dlho vedú zástupný konflikt, ako je to vidieť v Jemene, kde kráľovstvo bojuje proti povstalcom Houthi. S Abrahámskymi dohodami z roku 2020 sa zintenzívnili rozhovory o tom, že Saudská Arábia sa stane ďalšou blízkovýchodnou krajinou, ktorá normalizuje vzťahy s Izraelom. Prebiehajúca vojna v Gaze to všetko samozrejme zmenila – poškodila nielen zložité vzťahy židovského štátu s Tureckom, ale aj so Saudskou Arábiou. Washington samozrejme stále dúfa, že presadí takzvanú saudsko-izraelskú „megadohodu“ za každú cenu. Saudsko-iránsky faktor (napätý sám o sebe) to všetko komplikuje.
V októbri 2021, niekoľko týždňov po štvrtom kole rokovaní za stolom medzi Saudskou Arábiou a Iránom, som napriek napätiu napísal o tom, ako by zblíženie Saudskej Arábie a Iránu mohlo zmeniť samotnú tvár Blízkeho východu. Takéto rozhovory stále prebiehajú a napätie pretrváva. Teraz, ako som už spomenul, sa na obzore črtá možná jadrová dohoda. Ani saudský, ani iránsky jadrový program nezahŕňa atómové zbrane, ale podľa Tristana Volpeho (člena Programu jadrovej politiky v Carnegie Endowment for International Peace) „v súčasnosti je Irán jediným veľkým protivníkom USA, ktorý hromadí jadrovú latenciu vo forme bomby.“
Aj v roku 2021, v decembri, som sa vyjadril k pokroku dosiahnutému v dôsledku nedostatočne uvádzaného saudského jadrového programu a k histórii saudsko-čínskej spolupráce v oblasti jadrovej energie, ktorá znepokojuje Izrael aj USA. Peking v skutočnosti pomohol vybudovať saudské zariadenie na ťažbu uránového žltého koláča z uránovej rudy, čo je dôležitý medzikrok. V marci 2023, po 6 rokoch, sa obe rozvíjajúce sa mocnosti dohodli, že konečne obnovia svoje diplomatické vzťahy v rámci dohody sprostredkovanej Čínou.
V tom istom uvedenom článku z roku 2021 som tvrdil, že v tomto kontexte čínsko-saudskej spolupráce by pakistanské orgány v Islamabade mohli v skutočnosti fungovať ako akýsi most, keďže sa hovorilo o vzniku novej čínsko-saudsko-pakistanskej partnerstvo zamerané na prístav Gwadar (v Pakistane, na brehu Arabského mora), ktorého kontrola Islamabad prešla v roku 2013 na čínsku štátnu spoločnosť.
Gwadar je stále koncovým bodom pre jeden z pekinských hospodárskych koridorov, ktorý zahŕňa čínsku iniciatívu Jeden pás, jedna cesta, a je tiež súčasťou čínsko-pakistanského ekonomického koridoru (CPEC), ktorý je ústredným prvkom čínsko-pakistanských vzťahov. Ďalej som tvrdil, že vo svetle tohto partnerstva by mohol sám Peking pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi saudskými orgánmi v Rijáde a iránskymi orgánmi v Teheráne, pokiaľ ide o ich úsilie o zmierenie. Potom relatívne izolovaná Saudská Arábia potrebovala nových spojencov, s naštrbenými vzťahmi s tradičným americkým spojencom.
Budúci rok, koncom roka 2022, rozhodnutie OPEC-u prevažne zo Saudskej Arábie znížiť ťažbu ropy skutočne znamenalo koniec vzťahov medzi Washingtonom a Rijádom (aspoň tak, ako ich svet doteraz poznal), v kontexte trendu všeobecnej de-dolarizácie. Petrodolár bol dlho „pilierom západného finančného systému“, slovami Bhadrakumara (bývalého indického diplomata). Podľa Bhadrakumara má porozumenie medzi Moskvou a Rijádom vedeným OPEC „potenciál úplne zmeniť geopolitické vzťahy na Blízkom východe“. To môže naznačovať, aká dôležitá je Saudská Arábia vo väčšej schéme vecí týkajúcich sa vznikajúceho polycentrického svetového poriadku.
Daniel Byman, Doreen Horschig a Elizabeth Kos, všetci traja výskumníci z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie, tvrdia, že civilný jadrový program Saudskej Arábie by sa mohol rozvinúť do vývoja jadrových zbraní vo svetle tzv. paradoxu stability a nestability“, týkajúci sa saudsko-iránskych vzťahov. Traja vedci sa tiež obávajú, že Washington „stratí“ podporu Saudskej Arábie pre normalizáciu s Izraelom a „postúpi“ vplyv konkurentom „ako je Čína“.
Aby sme to zhrnuli, všetok vývoj týkajúci sa saudsko-čínskej spolupráce, dedolarizácie, expanzie BRICS, OPEC, petrodoláru a navyše potenciálnej saudsko-iránskej jadrovej dohody má potenciál zmeniť tvár nie len Blízkeho východu, ale aj sveta, ako ho poznáme.
Uriel Araujo
O Autorovi: Uriel Araujo je publicista a výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.