Hospodárske vojny prostredníctvom sankcií

Hospodárske vojny prostredníctvom sankcií, ktoré porušujú medzinárodné právo

Sankcie sú vojna. Môžu spôsobiť státisíce civilných úmrtí; čokoľvek by mali. Ekonomické sankcie USA a ich spojencov sú podľa Charty OSN v rozpore s medzinárodným právom. Pokiaľ je americký dolár medzinárodnou rezervnou menou, USA môžu vyvíjať osobitný tlak na ostatné štáty, aby dodržiavali ich politiku sankcií.
Kniha „ Hľadanie pravdy vo vojne na Ukrajine – o čom skutočne je “ od Thomasa Mayera sa zaoberá aj sankciami, ktoré porušujú medzinárodné právo. Kniha je starostlivo preskúmanou a komplexnou zbierkou faktov. Obsahuje to, čo potrebujete vedieť o tomto konflikte. Ako k tomu historicky došlo? Aký postup bol prijatý, aby viedol k vojne? Ako Ukrajina, USA, NATO a Rusko rozbehli špirálu eskalácie? O čo vlastne ide? Kniha zaraďuje konflikt do štádií eskalácie konfliktu a princípov vojnovej propagandy a robí tak zrozumiteľnými aj procesy iných konfliktov.

Nasledujúci úryvok z knihy „Hľadanie pravdy vo vojne na Ukrajine“ ukazuje, že sankcie sú už nezákonnými vojnami.

Podľa amerického historika Nicholasa Muldera v súčasnosti trpí americkými sankciami tretina svetovej populácie. Táto mapa (od roku 2022) zobrazuje v rôznych farbách všetky krajiny, na ktoré sú v súčasnosti v rôznej miere sankcionované USA (zelená).

Úryvok z knihy:

Rada OSN pre ľudské práva odsudzuje politiku sankcií krajín NATO

Rada OSN pre ľudské práva 3. apríla 2023 vyzvala na zrušenie všetkých jednostranných sankcií. V západných mainstreamových médiách sa o tom nepísalo, nezodpovedalo to obrazu, ktorý sa mal šíriť. Toto dôležité rozhodnutie je priamym odsúdením sankčnej politiky krajín NATO.

Rezolúcia má názov: „ Negatívne účinky jednostranných donucovacích opatrení na ochranu ľudských práv.“ Rada OSN pre ľudské práva v nej hovorí jasne. Vyzýva všetky štáty, aby „prestali prijímať, zachovávať, implementovať alebo dodržiavať jednostranné donucovacie opatrenia“, pretože sú „v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov a normami a princípmi mierových vzťahov medzi štátmi “. Rada OSN pre ľudské práva dáva neomylne najavo, že sankcie uvalené štátmi NATO sú v rozpore s medzinárodným právom.

Tu by sme sa mali pozastaviť: Rada OSN pre ľudské práva uvádza, že všetky sankcie zo strany USA a EÚ voči Rusku, Iránu, Sýrii a nespočetným ďalším štátom sú v rozpore s medzinárodným právom. Sú teda nelegálne.

V uznesení sa uvádza, že je „ znepokojené neprimeranými a nerozlišujúcimi ľudskými nákladmi jednostranných sankcií a ich negatívnym vplyvom na civilné obyvateľstvo, najmä ženy a deti, v cieľových štátoch“ a „hlboko znepokojené negatívnym vplyvom jednostranných donucovacích opatrení na právo na život, právo každého na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia a lekársku starostlivosť, právo na slobodu od hladu a právo na primeranú životnú úroveň, stravu, vzdelanie, prácu a bývanie a právo na rozvoj a právo na čisté, zdravé a trvalo udržateľné životné prostredie.“ „Sankcie vedú k „závažnému porušovaniu ľudských práv dotknutých skupín obyvateľstva “s „osobitnými dôsledkami pre (…) starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím “.

Rezolúciu predložil Azerbajdžan v mene Hnutia nezúčastnených krajín, ktoré zastupuje 120 krajín. Rada OSN pre ľudské práva má 47 členov. Hlasovanie o rezolúcii bolo jasné: 33 štátov hlasovalo za, 13 proti a jeden štát, Mexiko, sa zdržal hlasovania. 13 štátov, ktoré hlasovali proti rezolúcii, boli všetci členovia NATO alebo kandidáti do NATO: Belgicko, Nemecko, Fínsko, Francúzsko, Gruzínsko, Litva, Luxembursko, Čierna Hora, Rumunsko, Česká republika, Ukrajina, Veľká Británia a USA.

Sankcie sú teda čisto zbraňou NATO. Iba krajiny NATO útočia na iné krajiny sankciami. Tie sú zvyškom sveta odmietané ako odporujúce medzinárodnému právu a neľudské. Vidíme: NATO stojí proti zvyšku sveta.

Za zrušenie jednostranných sankcií hlasovali tieto krajiny: Alžírsko, Argentína, Bangladéš, Benin, Bolívia, Čile, Čína, Kostarika, Pobrežie Slonoviny, Eritrea, Gabon, Gambia, Honduras, India, Kamerun, Katar, Kazachstan, Kirgizsko, Kuba, Malawi , Malajzia, Maldivy, Maroko, Nepál, Pakistan, Paraguaj, Senegal, Somálsko, Južná Afrika, Sudán, Uzbekistan, Spojené arabské emiráty a Vietnam. (Rusko nebolo od apríla 2023 členom Rady OSN pre ľudské práva.)

Táto rezolúcia Rady OSN pre ľudské práva, rovnako ako všetky rezolúcie OSN, je politickým odporúčaním a ako taká nie je podľa medzinárodného práva záväzná. Podľa medzinárodného práva sú záväzné len rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Bezpečnostná rada OSN sa skladá z piatich stálych a piatich rotujúcich štátov. Piati stáli členovia (Francúzsko, Rusko, USA, Čína a Veľká Británia) majú právo vetovať prijímanie rezolúcií, a preto sa označujú aj ako právomoci veta. Stály člen môže využiť svoje právo veta, aby zabránil rozhodnutiu Bezpečnostnej rady OSN. Z tohto dôvodu neexistuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN proti sankciám štátov NATO, keďže tu majú právo veta USA, Francúzsko a Veľká Británia. (…)

Prečo sú sankcie v rozpore s medzinárodným právom?

Takmer každá sankcia porušuje existujúce zmluvy a zákony, ako aj ľudské a občianske práva. Existuje právny základ pre takéto ďalekosiahle zásahy?

Základom súčasného medzinárodného práva je Charta OSN, zakladajúca zmluva Organizácie Spojených národov podpísaná 26. júna 1945, krátko po skončení druhej svetovej vojny. Podľa Charty OSN sú sankcie povolené len vtedy, ak o nich rozhodne Bezpečnostná rada OSN. Všetky ostatné uvalené sankcie sú porušením medzinárodného práva. Môžete si o tom prečítať v Charte OSN. Čo to hovorí?

Podľa Charty OSN je zakázaný akýkoľvek pokus zasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu. Toto je jasne uvedené v článkoch 1 a 2 Charty OSN. Zákaz rušenia je ďalej zdôraznený v článku 2 ods. Veta je napísaná trochu komplikovane, tak to povedzme v skratke: „Zasahovanie do záležitostí štátu nemožno odvodiť z Charty OSN.“

Charta OSN článok 1 odsek 7: Z tejto charty môže vyplývať právomoc Organizácie Spojených národov zasahovať do záležitostí, ktoré svojou povahou patria do vnútornej jurisdikcie štátu, alebo povinnosť členov upravovať takéto záležitosti. na základe tejto charty nemožno odvodiť; použitie donucovacích prostriedkov podľa kapitoly VII nie je touto zásadou dotknuté.

To znamená, že ani jednotlivé štáty, ani skupiny štátov, ani samotná OSN nesmú zasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu. Podľa Charty OSN neexistuje situácia, z ktorej by sa dalo odvodiť zasahovanie. Jediná výnimka z tohto základného pravidla v Charte OSN je uvedená v kapitole VII Charty OSN. Čo to hovorí?

Kapitola VII sa začína článkom 39, ktorý znie:

Bezpečnostná rada rozhodne, či ide o ohrozenie alebo porušenie mieru alebo o agresívny čin; vydáva odporúčania alebo rozhoduje o opatreniach, ktoré sa majú prijať podľa článkov 41 a 42 s cieľom zachovať alebo obnoviť medzinárodný mier a bezpečnosť.

Predtým, ako môžu byť uvalené sankcie alebo dokonca vojenská operácia povolená Bezpečnostnou radou OSN, Bezpečnostná rada OSN musí najprv identifikovať „hrozbu alebo porušenie mieru“. Prekážka uvalenia sankcií je preto v medzinárodnom práve nastavená vysoko. Ak chce Bezpečnostná rada OSN uvaliť sankcie, uplatňuje sa článok 41, ktorý znie:

Bezpečnostná rada môže rozhodnúť o tom, aké opatrenia – s výnimkou ozbrojených síl – sa musia prijať, aby sa jej rozhodnutia stali účinnými; môže vyzvať členov Organizácie Spojených národov, aby tieto opatrenia vykonali. Môžu zahŕňať úplné alebo čiastočné prerušenie hospodárskych stykov, železničnej, námornej a leteckej dopravy, poštových, telegrafných a rádiových spojov, ako aj iných dopravných prostriedkov a prerušenie diplomatických stykov.

V posledných desaťročiach Bezpečnostná rada OSN uvalila niekoľko sankcií, na ktoré sa vzťahovalo medzinárodné právo. Niektoré známe sú:

– Irak 1990: ekonomické embargo (bolo nakoniec zrušené v roku 2003)

– Juhoslávia 1998: zbrojné embargo od roku 1998 do roku 2001

– Severná Kórea 2006: Ekonomické sankcie v reakcii na testy jadrových zbraní

– Líbya 2011: bezletová zóna nad Líbyou a „všetky potrebné opatrenia na ochranu obyvateľstva“; Akákoľvek okupácia líbyjského územia v akejkoľvek forme cudzou mocnosťou však bola vylúčená.

– Mali 2018: Zákazy cestovania a zmrazenie aktív pre niektorých jednotlivcov.

– Haiti 2022: Zákazy cestovania, zmrazenie aktív a cielené zbrojné embargo proti jednotlivcom a subjektom, ktoré ohrozujú mier a bezpečnosť na Haiti.

– V priebehu desaťročí boli uvalené aj sankcie voči Sudánu, strednej Afrike a niekoľkým ďalším krajinám.

Toto sú takmer všetky sankcie, na ktoré sa vzťahovalo medzinárodné právo. Všetky ostatné sankcie uvalené krajinami NATO proti Rusku, Bielorusku, Venezuele, Sýrii, Kube a tak ďalej a tak ďalej sú v rozpore s medzinárodným právom. Ide o nezákonné zasahovanie do záležitostí iného štátu. Štátny zločin.

V súčasnosti sa rozvinul druh sankčného odvetvia. Databáza „opensanctions.org“ zhromažďuje všetky sankcie na celom svete a k júnu 2023 zaznamenala viac ako 368 412 sankcionovaných subjektov. Databáza obsahuje 569 301 osôb, 195 960 firiem, 52 467 organizácií a 32 975 právnických osôb. Takmer všetky tieto sankcie sú v rozpore s medzinárodným právom.

Ale kto sa stará o tieto porušenia zákona? Koniec koncov, Rada OSN pre ľudské práva to teraz začala robiť. Rezolúcia, ktorú prijali veľkou väčšinou proti sankčnej politike krajín NATO, vlastne nie je ničím výnimočným. Rada OSN pre ľudské práva „iba“ požadovala, aby štáty NATO dodržiavali medzinárodné právo. Ale to krajiny NATO nechcú. Preto v Rade OSN pre ľudské práva jednohlasne hlasovali proti rezolúcii.

Desivá je vecnosť, s akou sa dnes v krajinách NATO rozhoduje o sankciách. Parlamenty s veľkou väčšinou súhlasia, porušovanie medzinárodného práva sa jednoducho ignoruje. O nezákonnosti sa nehovorí ani v médiách, ani na verejnosti. To, čo tu máme do činenia, je znepokojivý spoločenský pokles právneho vedomia. „Zákonné, nezákonné, to je jedno!“ Zákon slúži našim záujmom. Kto má moc, víťazí. Krajiny NATO jednoducho používajú mafiánske metódy.

(Úryvok zo strany 466, zdroje sú v knihe.)

Zdroj: https://tkp.at/2023/12/29/voelkerrechtswidrige-wirtschaftskriege-durch-sanktionen/