A víťazom je… Čína! Peking bude žať úrodu z novej charty EÚ pre veternú energiu
Nákladové tlaky znamenajú, že čínske spoločnosti budú pravdepodobne ďalej zasahovať do európskeho sektora veternej energie na úkor firiem z EÚ.
Zdá sa, že Čína bude ťažiť z posledného veľkého úsilia Európskej únie o rozvoj vlastného sektora veternej energie, hovoria odborníci.
Novo vydaná charta EÚ o veternej energii (WEC) spolu s financovaním výstavby nových veterných fariem bola privítaná – no tlak na náklady znamená, že čínske spoločnosti budú pravdepodobne ďalej zasahovať do európskeho sektora veternej energie na úkor firiem z EÚ.
Celkovo 26 členských štátov podpísalo WEC 19. decembra. Zaviazali sa vybudovať konkrétne množstvo nových veterných kapacít v priebehu nasledujúcich troch rokov.
Záväzky sa pohybovali od 12 megawattov od Cypru a 200 MW od Bulharska až po oveľa väčšie prísľuby vrátane 1 400 MW zo strany Rakúska a 3 830 MW zo strany Fínska. Nemecko sa zaviazalo poskytnúť 24 600 MW kapacity. Odborníci tvrdia, že jeden megawatt stačí na napájanie 750 priemerných európskych domácností súčasne.
Napriek tomuto kroku Čína pravdepodobne skončí ako hlavný príjemca spoločného úsilia EÚ vybudovať väčšiu kapacitu veternej energie.
Čínski výrobcovia turbín „ponúkajú nižšie ceny a veľkorysé finančné podmienky, ako napr. trojročná odložené platby, ktoré sú dotované čínskym štátom,“ povedal pre Brussels Signal Giles Dickson, výkonný riaditeľ priemyselného orgánu WindEurope.
„Európski výrobcovia nesmú podľa pravidiel OECD ponúkať takéto odložené platby,“ dodal.
Čínski výrobcovia turbín doteraz predali veterné turbíny v hodnote 3 gigawattov v celej Európe vrátane Turecka a Ukrajiny. To je porovnateľné s 226 GW turbín prevádzkovaných v súčasnosti v EÚ.
Okrem toho rastúci počet komponentov turbín vyrobených na „domácej pôde“ sa stále spája s Čínou.
Ako zdôraznila Jessica Obeid, konzultantka v oblasti energetiky: „Čínske spoločnosti už v Európe budujú priemysel. Komponenty by sa teda často vyrábali v Európe, [ale] stále [by boli] čínske.“
Phoebe Lewis, expertka na CO2 a klímu zo spoločnosti JLL, varovala, že EÚ „by sa mala snažiť o diverzifikáciu zdrojov od „nepriateľských národov“ v čase rastúceho medzinárodného napätia.
Dodala však, že by to zahŕňalo „skrátenie dodávateľských reťazcov pre energiu“, a preto je ďalší rozvoj veterného sektora v EÚ „dobrou správou“.
WEC stavia na cieľoch stanovených v balíku EÚ pre veternú energiu, ktorý bol spustený v septembri a ktorý načrtáva finančné aspekty iniciatívy.
Európska investičná banka spustila program protizáruk v hodnote 5 miliárd eur pre podniky s veternými turbínami, ktorý podľa nej pomôže komerčným bankám poskytnúť viac úverov spoločnostiam, ktoré budujú takéto turbíny alebo zariadenia na ich pripojenie k elektrickým rozvodným sieťam.
Európska komisia tiež koncom novembra ponúkla 4 miliardy eur vo forme grantov na dekarbonizačné projekty, ktoré môžu pomôcť pri presadzovaní plánov.
Mnohí z veterného priemyslu reagovali s úľavou na krok, ktorý spájal nové prísľuby v oblasti veternej výstavby s finančnou pomocou a stimulmi.
Ako povedal Dickson: „Európsky veterný priemysel potrebuje naliehavú podporu. S balíkom a teraz chartou to dosiahneme.“
Nové kroky predstavujú „nový spôsob práce pre EÚ“, povedal.
„Nečakáme na schválenie a nadobudnutie účinnosti novej legislatívy – na to nemáme čas. Namiesto toho sú to konkrétne kroky využívajúce existujúce zákony.“
Niektoré z týchto akcií sa týkajú ES, niektoré Európskej investičnej banky a iné veterných spoločností, z ktorých 300 tiež podpísalo WEC.
„Väčšina z nich však patrí národným vládam alebo potrebuje od nich informácie“ a WEC „ich teraz zaväzuje podniknúť príslušné kroky,“ dodal Dickson.
Pre ostatných stále platí, že tlak na veternú energiu presahuje tento sektor.
Ann Mettler, viceprezidentka spoločnosti Breakthrough Energy a bývalá generálna riaditeľka Európskej komisie, ktorá bola pri spustení WEC, povedala: „Nepochybovala som o tom, že to, čo sa odohrávalo, bolo viac ako vietor.
„Po rokoch takmer bezmocného státia bokom, kým priemysel EÚ strácal podiel na globálnom trhu a čelil čoraz nerovnakým podmienkam, sa zdá, že si EÚ povedala: dosť!
„Tentoraz nenecháme [iné] odvetvie padnúť bez toho, aby sme sa aspoň pokúsili presadiť svoj vlastný záujem a brániť hodnoty, ktoré sú pre nás dôležité,“ dodala.
Zdá sa, že pohľad na priemyselnú politiku, kde vlády zohrávajú úlohu pri presadzovaní konkrétnych odvetví – nie je jediným, ktoré členské štáty EÚ, chcú zdieľať.
Ide o kontroverznú myšlienku v severnejších krajinách s menším trhom, vrátane škandinávskych štátov, Holandska a Írska.
„Vlády nie sú dobré pri výbere víťazov, ani by nemali byť dobré,“ povedal Jørn Madslien, novinár, ktorý píše o klíme a energii.
„Ak by namiesto toho jednoducho prestali deformovať trh dotovaním priemyslu fosílnych palív, veľmi by to podporilo energetický prechod,“ dodal.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.