Najdôležitejšou udalosťou medzinárodného diania uplynulého týždňa bolo stretnutie prezidentov USA a Číny Joea Bidena a Si Ťin-pchinga v San Franciscu na okraji summitu APEC. V tejto súvislosti sa objavili hodnotenia prirovnávajúce schôdzku k otepľovaniu americko-čínskych vzťahov na počiatku 70. rokov uplynulého storočia.
Aj keď globálne geopolitické súvislosti sú v tretej dekáde 21. storočia zásadne odlišné, určité paralely sa naozaj ponúkajú. Prinajmenšom v tom zmysle, že okolnosti nútia dve veľmoci, súperiace na poliach ideológie, ekonomiky, technológií a vojenskej sily, hľadať racionálny spôsob koexistencie a súťaže bez toho, aby sa dostali na kolíznu trajektóriu s násilnou koncovkou.
Veľa sa hovorilo o aliancii na linke Moskva – Peking – Teherán – Pchjongjang a na papieri aj verbálne je najmä čínsko-ruské spojenectvo realitou. Treba však zdôrazniť, že Rusko potrebuje viac Čínu ako naopak a Peking neposkytuje Moskve takú materiálnu podporu, akú by potrebovala. Preto je táto aliancia viac papierová a slovná, než praktická. Čína nedodáva Rusku zbrane predovšetkým preto, lebo oveľa viac ako ruské uhľovodíky potrebuje obchodovať so Spojenými štátmi a prijímať americké priame investície. A to nás vracia naspäť do San Francisca.
Nie je ani trochu náhodou, že po vrcholných politických rozhovoroch medzi prezidentmi dvoch najväčších ekonomík sveta nasledovalo stretnutie Si Ťin-pchinga s elitou amerického biznisu. V Číne takmer bez výhrady platí, že kapitál prúdi podľa toho, ako o tom rozhodne politbyro ústredného výboru. V USA však prezident ani národná konvencia demokratov či republikánov nemôže nariadiť súkromným biznismenom, ako a kde majú investovať, a preto prezident Si chcel a musel zabojovať o mysle a srdcia amerických kapitalistov. Jeho vystúpenie na tomto fóre je preto v istom zmysle dôležitejšie ako stretnutie so šéfom Bieleho domu.
Upokojenie na najvyššej politickej úrovni je dôležité nielen pre čínsku ekonomiku, ale aj pre americký biznis. Technologické a iné spoločnosti USA potrebujú investovať predovšetkým v Číne, druhej najväčšej ekonomike sveta. Nechcú sa však vystavovať riziku strát spôsobených nestabilitou alebo dokonca sankcií, a preto potrebujú jasný signál, že na rozširovanie aktivít v Číne je vhodná politická a právna klíma.
USA ani Čína sa nevzdávajú základných imperatívov národných geopolitických stratégií. To znamená, že Washington bude aj naďalej posilňovať aliancie v idno-pacifickom regióne, ako sú AUKUS, Quad, spojenectvá s Japonskom, Južnou Kóreou, Filipínami a podobne. Peking sa nevzdá svojich ambícií vo Východočínskom a Juhočínskom mori. Spojené štáty budú pokračovať v politike obmedzovania exportu niektorých najpokročilejších technológií do Číny a Číňania budú masívne investovať do výskumu a vývoja, aby tento deficit nahradili. Oba štáty budú posilňovať tak svoj vojenský potenciál, ako aj vojenskú prítomnosť v strategicky kľúčových oblastiach indo-pacifického regiónu. Z tohto pohľadu sa súperenie medzi USA a Čínou nekončí.
Na druhej strane je vysoko pravdepodobné, že Washington aj Čína sa budú usilovať o zastavenie stupňovania napätia. Všetci si veľmi dobre uvedomujú, že vojenská konfrontácia by bola z pohľadu strát na životoch a rozvratu medzinárodného obchodu nesmierne nákladná, všestranne zničujúca a extrémne vysiľujúca. Budúce vzťahy nebudú ani náhodou selankou, San Francisco však naznačuje, že USA a Čína budú vo vzájomnej komunikácii používať menej konfrontačný a ideologicky slabšie podfarbený tón, obnovia komunikáciu na úrovni ozbrojených síl (čo je v záujme pokoja najmä v Juhočínskom mori kľúčové) a budú sa usilovať obchodovať a investovať vo všetkých sférach, ktoré nenarážajú na riziká spojené s národnou bezpečnosťou.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.