V súvislosti s výskytom pôvodom byzantského dvojkríža hovorí už o 9. storočí, trojvršie sa na pečať dostalo až v 14. storočí. Tieto tri vrchy poznáme ako Tatra, Matra (vrch v Maďarsku), Fatra, pričom v strede sa nachádza Tatra.
Neboli to ani tak hory, ako skôr dvojkríž, ktorý bol tŕňom v oku komunistov. Tí ho totiž odmietali z ideologických dôvodov a boli skôr za znak, ktorý by vraj znázorňoval rovnoprávnosť Čechov a Slovákov.
V štátnom znaku Česko-Slovenskej socialistickej republiky preto dominoval český lev, ktorý mal nad hlavou socialistickú hviezdu, a na hrudi sa namiesto slovenského znaku s dvojkrížom či trojvrším nachádzal symbol vatry pod Kriváňom.
Dvojkríž ako cirkevný znak sa nepoužíval dlhých 30 rokov, od roku 1960 do roku 1990.
Vatra pod Kriváňom, a teda znak, ktorý charakterizovali modrá, žltá a červená farba, bola zároveň znakom Slovenskej socialistickej republiky. Dvojkríž bol v tých časoch teda definitívne tabu. Dvojkrížu sa všetci poctivo vyhýbali.
Kľúčovým kongresom heraldikov z roku 1989 sa spísala petícia za návrat historických prvkov. Už v roku 1990 bolo jasné, že slovenským znakom bude opäť dvojkríž na trojvrší tak, ako ho poznáme dnes.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.