Aj keď obrázky Gazy ostatných dní sú otrasné, to najhoršie ešte len môže prísť. Predzvesťou toho sú prestrelky libanonského Hizballáhu s izraelskými ozbrojenými silami na severe Izraela, respektíve juhu Libanonu. Najprv sa však pozrime na to, čo bezprostredne predchádzalo aktuálnemu výbuchu násilia na Strednom východe.
Hneď v prvých hodinách po útokoch Hamasu boli médiá plné rýchlo kvasených hodnotení o fatálnom zlyhaní izraelských spravodajských služieb. Podobné tvrdenia sú problematické už len preto, lebo nikto okrem izraelskej vlády a jej tajných služieb nevie, čo sa v skutočnosti stalo. Dejiny vojen sú plné príkladov slepoty a hluchoty vlád napriek tomu, že mali dostatok spravodajských informácií o bezprostredne hroziacom útoku protivníka.
Ide o to, že prvotná iniciatíva Hamasu bola príliš rozsiahla a komplexná na to, aby o jej prípravách neexistovali prinajmenšom signálne informácie. Spusteniu ofenzívy museli predchádzať tri paralelne uskutočňované fázy: (i) plánovanie; (ii) zásobovanie; (iii) výcvik.
Je isté, že všetky tri fázy si vyžadovali zahraničnú pomoc. Možno priamo iránskych Zborov islamských revolučných gárd, možno Teherán požiadal v tejto veci o súčinnosť libanonský Hizballáh a možno išlo o kombináciu oboch možností. V každom prípade pašovanie tisícok rakiet, iných zbraní a množstva ďalšej techniky, materiálu a podobne do Pásma Gazy muselo byť rozsiahlou logistickou operáciou. Výcvik stoviek a tisícok bojovníkov Hamasu takisto. Plánovanie si nepochybne vyžadovalo cestovanie nezanedbateľného počtu ostro sledovaných osôb buď z Gazy do Libanonu (alebo Sýrie, Iraku, Jemenu či dokonca Iránu, teda všade, kde má Teherán vplyv), alebo naopak.
Popísané aktivity sa nedajú robiť neviditeľne a bez zanechania fyzických aj digitálnych stôp. Preto je možné rozumne predpokladať, že spravodajské služby Izraela museli mať prinajmenšom podozrenie, že niečo visí vo vzduchu. Neprekvapovalo by však, ak by v dôsledku interných politických a spoločenských sporov nebol Jeruzalem schopný náležite spracovať získané poznatky a vyvodiť z nich dôsledky v podobe preventívnych opatrení. Nevieme, či je tento predpoklad správny, ale je pomerne vysoko pravdepodobný.
Z toho vyplýva ďalšia nepríjemná eventualita: Ak naozaj nezlyhali spravodajské služby, ale politické vedenie štátu, ktoré bolo príliš zaneprázdnené vnútropolitickým rozkolom, zúrivosť izraelskej odvety v Pásme Gazy môže byť okrem iného (nie výlučne) motivovaná úsilím o zakrytie reťaze nesprávnych rozhodnutí tých, čo mali nielen možnosť, ale aj povinnosť predísť prekvapivému útoku Hamasu.
Ako som už písal minule, táto vojna izraelských Židov a palestínskych Arabov má oveľa viac aktérov, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Nebudem opakovať už raz napísané, len zdôrazním, že Irán si zo strategických (geopolitických) dôvodov nepraje zbližovanie Izraela so Saudskou Arábiou a ďalšími arabskými krajinami Perzského zálivu, a preto mu vojna, v ktorej zomierajú palestínski Arabi, mimoriadne vyhovuje.
Hrozba zapojenie Iránu a ním kontrolovaných milícií od Libanonu, cez Sýriu, Irak, až po Jemen v tomto konflikte je nielen izraelskou, ale aj saudskou, americkou, tureckou a napokon aj európskou nočnou morou. Prestrelky na izraelsko-libanonskej hranici s Hizballáhom sú možnou predohrou zhmotnenia tejto čiernej mory. Preto boli do oblasti východného Stredomoria nasadené dve útočné skupiny lietadlových lodí vojenského námorníctva USA.
Izrael zjavne nepotrebuje americkú vojenskú pomoc v Gaze. Dokonca by sa s veľkou pravdepodobnosťou dokázal vysporiadať aj s priamym či sprostredkovaným stretom s Iránom. Lenže takáto eskalácia konfliktu by nevyhnutne viedla k destabilizácii pomerov vo viacerých arabských krajinách, k vzburám obyvateľstva proti spolupráci ich vlád s USA a s Izraelom. Popísaný vývoj by takmer určite viedol k vstupu ďalších hráčov do vojny a ostrá výmena medzi Izraelom a Iránom by sa mohla skončiť veľmi škaredo. Je potrebné mať na pamäti, že Izrael je jadrovou mocnosťou.
Z globálneho pohľadu je preto veľmi dôležité, aby sa vojna izraelských Židov a palestínskych Arabov nerozrástla. Veľký konflikt na Strednom východe by mohol mať vážnejšie a rozsiahlejšie geopolitické a ekonomické dôsledky ako prebiehajúca vojna na Ukrajine. Napríklad zablokovaním Hormuzskej úžiny v Perzskom zálive by došlo ku kolapsu globálneho trhu s ropou. A tak ďalej a tak podobne.
Ak sa vrátime k pôvodnému predpokladu, že zlyhanie izraelskej vlády je viac pravdepodobné než zlyhanie tajných služieb, môžeme podmienečne konštatovať, že Jeruzalem mohol tejto vojne predísť a s ním aj zvyšok sveta dramatickému očakávaniu jej rozuzlenia.
P. S.: V tomto statuse som sa zámerne nevenoval udalostiam na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy, ktoré predchádzali vypuknutiu konfliktu a mali na jeho vznik a priebeh nepochybne zásadný vplyv. Nemám ambíciu robiť rozhodcu medzi izraelskými Židmi a palestínskymi Arabmi, preto sa venujem predovšetkým strategickému kontextu vzniknutej situácie.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.