Slovensko má za sebou predčasné parlamentné voľby. Niektorí sa tešia. Iní nie. Tak už to v živote chodí. Našťastie, ani tento stav nebude trvať dlho. Ani večne.
Je dôležité, aby keď vyprchajú emócie z radosti i hnevu, přišla schopnosť prijať realitu. O tom je demokracia. Nie je o „páči sa“, „nepáči“. Demokracia je o vôli väčšiny.
Z volieb sa môžeme opäť raz niečo naučiť. Napríklad, že „prasa sa neporcuje, keď ešte behá po dvore.“ Znovu sa potvrdilo, že byť miláčikom médií sa na Slovensku nevypláca, ale škodí. Miláčikom médií. Že politici by mali byť viac politikmi, než aktivistami. Lebo tak ubližujú ľuďom, ktorým chceli pomôcť. A svojim aktivizmom im vlastne uškodili. Prepaľovanie je zlý nástroj na dosiahnutie cieľa. Prináša skôr opačný efekt.
Napriek všetkému, zostáva Slovensko aj po týchto voľbách krásnou krajinou. S krásnymi ľuďmi. Voľby som prežil v štúdiu Českej televízie. Ako vždy, bolo to stretnutie s profesionálmi. A profesionalizmom.
Sediac v kresle spoločne s kolegami Dr. Justom a Dr. Sekerákom prišiel som k poznaniu, že keď si splním všetky záväzky súvisiace s komentovaním výsledkov volieb, ktoré ešte mám, nebudem sa viac venovať, ani vyjadrovať k politike. Lebo politika rozdeľuje.
A krajina, ktorú ľúbim si vyžaduje niečo iné. Spájať. Obnovovať dialóg. Prioritne s tými, ktorí stoja v gete na opačnej strane. Ktorým nerozumieme. Nepoznáme ich. Z ktorých máme strach.
K narodeninám, ktoré dnes oslavujem, som si nadelil práve toto poznanie. A túžbu. Byť človekom dialógu. Chcem sa o ňu deliť spolu s vami. Kvôli sebe. Kvôli vám. Kvôli Slovensku, ktoré potrebuje, aby sme takými boli. My všetci.
Poďme sa spolu pomodliť. Rúfusovu báseň za Slovensko. Potrebuje to. Potrebujeme to. Práve dnes. A potom každý ďalší deň, ktorý príde.
Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
V ňom ako v Božej sieti
je mnoho otcov, mnoho mám
a mnoho, mnoho detí.
To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám aj určil: komu,
koho tam pozve prebývať
do človečieho domu,
kto si bude smieť odomknúť
i zamknúť jeho bránu,
kto pluhom krájať ako chlieb
zem, Bohom darovanú.
Viem jedno hniezdo, rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.
Môj dobrý Bože, zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
keď si ho stvoril malé.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.