Všetci vieme čo sa dialo na slušnom zhromaždení pred Divadlom Pavla Országha Hviezdoslava. Progresívni provokatéri sa ukázali znova v plnej sile. Eduard Chmelár sa k tejto záležitosti taktiež vyjadril.
Najskôr priložíme link kde sa dotyčný človek vyjadril (poplakal si): https://www.facebook.com/robo.mihaly/posts/pfbid02z17eZUs87eZ3ibU8wBJaNjuZ1C3y75VCk4caLC8cCtnLi4AbMeL9mkaaKqqKAvzGl
A tu sa pozrite na progresívnych dementov – provokatérov na danej akcii.
Eduardove slová Vám milí čitatelia prinášame v plnom znení.
TÁTO KRAJINA NIE JE PRE UMIERNENÝCH
Za tento text vďačí Robo Mihály vlastne len tomu, že som uviazol na letisku v Düsseldorfe, a tak mám trochu viac času, aby sa mu ušlo pár slov. Nič to však nemení na závažnosti toho, čo chcem povedať. Prečítal som si jeho siahodlhý status, v ktorom sa pokúšal obhajovať svoje násilnícke správanie ešte trápnejším spôsobom ako doposiaľ. Do textu vkomponoval vari všetko, čo vie, aby vyzeral učene, no jeho poznatky z dejín ľavicového hnutia tvoria len hmlu zakrývajúcu podstatu, ktorej sa autor vyhýba.
Začnime konštatovaním, že Mihály pomerne presne diagnostikuje rozmáhajúci sa vzostup súčasného fašizmu. To, v čom však absolútne zlyhal, je jeho odpoveď na tieto hrozivé trendy. Musím zopakovať, že Mihály sa aj v tomto texte zachoval ako absolútny slaboch s obrovskou dávkou sebaľútosti, ale nulovou empatiou. Preto nečudo, že čitateľa zavádza, manipuluje ním a predkladá mu falošný obraz toho, čo sa stalo. Pokúsim sa vám to teda vysvetliť a nepotrebujem na to toľko priestoru ako on.
Nie, Robo, ty nie si hrdina, ktorý statočne bojoval s náckami. Ty si v tom lepšom prípade don Quijote, ktorý potrebuje odbornú pomoc, v tom horšom prípade násilný hulvát, ktorého by už mal niekto zastaviť. Možno, že ti to žerie nejaká tvoja polovzdelaná bublinka, ale to, ako sa prirovnávaš k apoštolovi nenásilia Martinovi Lutherovi Kingovi, je proste nehoráznosť a strata akejkoľvek súdnosti. Aj tvoj tesrosterónový výkrik, že budeš mlátiť náckov ako Federico Garcia Lorca je znevažovaním básnika umučeného fašistami.
Čo si to vlastne dovoľuješ. Lorca bol príliš jemná duša, aby komukoľvek ublížil, nieto niekoho zmlátil. To, že M. L. King alebo Einstein, ktorými sa rovnako zaštiťuješ, striktne odmietali násilie, je všeobecne známe. Ale ty už dávno nie si žiaden bojovník proti fašizmu. Si šialenec, ktorý s metódami, výzorom a výstrojom už dávno s fašistami splynul. Nie si riešením, ale súčasťou problému. Lebo propagovať samoúčelné násilie je priam definícia extrémizmu, proti ktorému sa formálne vyhraňuješ.
Človek, ktorý sa dlhodobo správa agresívnejšie ako Kotleba a Uhrík dohromady, dosiahol iba to, že ľudia prestávajú chápať, prečo by mali nazývať fašistom Mazureka, a nie teba.
Zmlátiť v mene boja proti fašizmu niekoľkých „senilných nacionalistických dedkov“ sa nedá ničím ospravedlniť. Samozrejme, ty sa slabošsky brániš, že to oni začali byť agresívni. A to sa necítiš ani trochu trápne, že si to dal na Borisa Kollára? Ešte aj ten Kotleba sa mlátil aspoň s policajtmi, kým ty si trúfneš len na starých a slabých ľudí? Mimochodom, aj tá tvoja verzia pokrivkáva. Mal si totiž tej svojej bublinke dopovedať, že tí dôchodcovia ti začali „agresívne“ vytrhávať amplión z ruky vo chvíli, keď si pustil scénku s Werichom o zabíjaní fašistov počas hrania štátnej hymny.
Neočakávam, že by to prišlo niekomu z tvojej partičky nevkusné.
Takže rada a výzva na záver. Namiesto tých vulgarizmov a primitívnych urážok, ktorými častuješ svojich kritikov, skús sa aspoň raz zachovať ako chlap a ospravedlniť sa za to násilie a neadekvátne údery. Neboli ani nevyhnutné, ani v sebaobrane, bola to samoúčelná agresivita a provokácia voči účastníkom riadne ohláseného zhromaždenia. Ak to neurobíš, každý príčetný ľavičiar by sa mal od tvojich metód dištancovať.
Nemusím vari vysvetľovať, že skutoční bojovníci proti fašizmu nemlátili ľudí na uliciach – to robili náckovia v tridsiatych rokoch 20. storočia. Skutoční bojovníci proti fašizmu na nikoho neútočili, ale bránili demokraciu a slobodu. Ty si však so svojimi pravidelnými potýčkami v tomto smere nielenže nič nedosiahol, ale si súčasťou problému, nie riešenia.
Napokon malá prosba pre všetkých. Viem, že je zvláštne vyzývať tri týždne pred voľbami, ku ktorým patria najrôznejšie emócie a vášne, na umiernenosť, ale trochu viac by nám jej neuškodilo. Správame sa, akoby Slovensko nebolo krajinou pre umiernených, akoby vo všetkom musel prevládať extrém – pravicový, ľavicový i centristický.
Akoby sme sa pri všetkých rozdielnych pohľadoch, názoroch a pocitoch k sebe nemohli správať vľúdnejšie a s rešpektom. Nie, to neplatí len pre agresívnych anarchistov, to platí aj pre vás z druhého brehu, ktorí si myslíte, že sa vás to netýka. Môžete byť zásadoví, môžete byť principiálni, môžete byť radikálni, ale nemali by ste byť extrémistickí. Lebo každý extrém obhajujúci agresivitu a vyzývajúci na násilie je slepou uličkou.
Tomu nás mnohokrát naučili dejiny a my sa z nich nie a nie poučiť.
Zdroj: Facebook Eduard Chmelár
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.