Neduhy progresívneho riadenia spoločnosti

V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať neduhom progresívneho riadenia spoločnosti, resp. voľného pádu spoločnosti, ktorý by sa dal zhrnúť do týchto bodov, viď nižšie.

Pre demonštráciu deštruktívnych účinkov takéhoto modelu sme si vybrali USA, kde môžeme už od začiatku 80. rokov sledovať absolútny rozklad. Prečo táto voľba?

Je to dostatočne dlhé obdobie na to, aby sme demonštrovali dlhodobé účinky takejto politiky:

1. rozpad spoločnosti na skupiny (affirmative action, poukazovanie na dlh z otrokárskych čias, stredná trieda neexistuje, privilegovaní na univerzitách)
2. z toho vyplývajúci nárast kriminality – lúpeže za bieleho dňa, ozbrojené prepady, obrovský nárast drogovej scény v uliciach, nárast útokov voľne dostupnými zbraňami
3. pretláčanie agendy proti tradičnej rodine – zmeny pohlavia u detí, dokonca organizovanie letných campov pre deti, ktorý sa nestotožňujú so svojím pohlavím, LGBT na školách, vo firmách – nové affirmative action v zamestnaní a kvóty podľa rasy
4. masová neriadená imigrácia – výmena obyvateľstva
5. orientácia na čísla a globalizácia  – opak prihliadania na lokálne špecifiká a potreby spoločnosti 
6. faktická vláda korporácií a elít a ich pokrytectvo pri morálnych dilemách

Nedávno vyšiel v Guardian článok, poukazujúci práve na sprievodné javy v Americkej spoločnosti.

Prinášame ho nižšie vo voľnom preklade autora.

https://www.theguardian.com/world/2013/jun/19/decline-fall-american-society-unravelled

Úpadok a pád: ako sa rozpadla americká spoločnosť

Pred tridsiatimi rokmi sa začal odvíjať „old deal“ (pozn. tradičný spôsob života), ktorý držal americkú spoločnosť pohromade, pričom sociálna súdržnosť bola obetovaná chamtivosti. Bol to nevyhnutný proces – alebo ho skonštruovali samo stredné elity?

Okolo roku 1978 sa charakter Ameriky zmenil. Takmer pol storočia boli Spojené štáty relatívne rovnostárskou, bezpečnou demokraciou strednej triedy so štruktúrami, ktoré podporovali ašpirácie obyčajných ľudí. Dalo by sa to nazvať obdobím Rooseveltovej republiky . Vojny, štrajky, rasové napätie a rebélia mládeže, to všetko vírilo v spoločenskom živote, ale Američania v základe stále verili v tradičné: „tvrdo pracujte, dodržiavajte pravidlá, vzdelávajte svoje deti a budete odmenení, nielen so slušným životom a vyhliadkou na lepší pre svoje deti, ale s uznaním spoločnosti, svojím miestom s spoločnosti“.

Táto nepísaná zmluva prišla so sériou vylepšení a klauzúl, ktoré zanechali veľké množstvo Američanov – černochov a iných menšín, žien, gayov – mimo, alebo len na polceste. Ale krajina mala nástroje na nápravu svojich vlastných nedostatkov, a aj ich využívala: zdravé demokratické inštitúcie ako kongres, súdy, kostoly, školy, spravodajské organizácie, obchodné a pracovné partnerstvá. Hnutie za občianske práva v šesťdesiatych rokoch bolo nenásilným masovým povstaním vedeným černošskými južanmi, ktoré však získalo zásadnú podporu všetkých týchto inštitúcií, ktoré uznávali morálnu a právnu spravodlivosť svojich nárokov, alebo prinajmenšom potrebu sociálneho zmieru. Rooseveltova republika mala veľa nespravodlivostí, ale mala aj silu seba nápravy.

Američania vtedy neboli o nič menej chamtiví, nevedomí, sebeckí a násilnícky ako dnes a o nič štedrejší, spravodlivejší a idealistickejší. Inštitúcie americkej demokracie, silnejšie ako excesy jednotlivcov, ich však zvyčajne dokázali zabrzdiť a nasmerovať k užitočnejšiemu cieľu. Ľudská povaha sa nemení, ale sociálne štruktúry sa môžu meniť, a aj sa zmenili.

V tej dobe, neskoré 70-roky sa mohli zdať beztvaré, ponuré, suchopárne a neplodné. Jimmy Carter bol v bielom dome, kázal striedmosť a verejné oduševnenie, a takmer nikto ho nepočúval. Ohavný termín „stagflácia“, ktorý spájal bežne protichodné ekonomické javy stagnácie a inflácie, dokonale vystihoval útlm tej doby. Až po generačnom ohliadnutí sa späť môžeme vidieť, koľko vecí sa začalo v Amerike meniť, čím krajina vhupla do novej éry.

V Youngstowne, štát Ohio, sa oceliarne, ktoré boli celé storočie základom mesta zavreli jedna za druhou, s úchvatnou rýchlosťou zaniklo 50.000 pracovných miest z malej doliny, a nezostalo nič, čo by ich nahradilo. V Cupertino, štát Kalifornia, spoločnosť Apple Computer uviedla na trh prvý populárny osobný počítač Apple II. V celej Kalifornii, bol voličmi schválená zmena ústavy, známa ako „Proposition 13“, čím sa spustila erózia verejného financovania školského systému, ktorý bol najlepší v celej krajine. Vo Washingtone sa korporácie zorganizovali do mocnej lobby, ktorá míňala milióny dolárov na boj proti sociálnym istotám zamestnancov, tých ktoré kedysi akceptovali ako súčasť spoločenského systému. Newt Gingrich prišiel do kongresu ako konzervatívny republikán s jedinečnou ambíciou zbúrať ho a vybudovať svoju moc a moc svojej strany na jeho troskách. Na Wall Street spoločnosť Salomon Brothers propagovala nový finančný produkt „Mortgage backed securities“ (pozn. cenné papiere kryté hypotékami, a potom sa stala prvou investičnou bankou, ktorá vstúpila na burzu.

Veľké prúdy minulej generácie – deindustrializácia, sploštenie priemerných miezd, financializácia ekonomiky, príjmová nerovnosť, rast informačných technológií, záplava peňazí do Washingtonu, vzostup politickej pravice – to všetko malo svoj pôvod v r. koniec 70. rokov. USA sa stali podnikavejšími a menej byrokratickými, individualistickými a menej komunitárnymi, slobodnejšími a menej rovnocennými, tolerantnejšími a menej spravodlivými. Bankovníctvo a technológie, sústredené na pobrežiach, sa zmenili na motory bohatstva, nahradili svet vecí svetom kúskov, ale bez vytvorenia širokej prosperity, zatiaľ čo sa hospodárske srdce vyprázdnilo. Inštitúcie, ktoré boli základom demokracie strednej triedy, od verejných škôl a zaistených pracovných miest až po prosperujúce noviny a fungujúce zákonodarné zbory, boli nastavené na dlhý úpadok. Je to obdobie, ktoré nazývam Odvíjanie.

Z jedného pohľadu je „Odvíjanie“ len návratom do normálneho stavu amerického života. Podľa tejto deterministickej analýzy boli USA vždy doširoka otvorenou, voľnobežnou krajinou s vysokou toleranciou k veľkým víťazom a veľkým porazeným ako cene za rovnaké príležitosti v dynamickej spoločnosti. Ak má americká značka kapitalizmu hrubšie hrany ako ostatné demokracie, stojí za ten kompromis za hospodárskeho rastu a mobility. Nie je nič nezvyčajné na tom, že šesť pozostalých dedičov bohatstva Walmart má medzi sebou rovnaké bohatstvo ako spodných 42 % Američanov – to je predvolené nastavenie krajiny. Mark Zuckerberg a Bill Gates sú reinkarnáciou Henryho Forda a Andrewa Carnegieho, Steven Cohen je ďalší JP Morgan, Jay-Z je Jay Gatsby.

Pravidlá a regulácie Rooseveltovej republiky boli odchýlkami spôsobenými historickými udalosťami – veľkou recesiou, svetovou vojnou, studenou vojnou – ktoré prinútili Američanov vzdať sa určitého stupňa slobody výmenou za bezpečnosť. Bez bankrotu v roku 1933 by neexistoval Glass-Steagallov zákon , ktorý by oddeľoval komerčné a investičné bankovníctvo; žiadny veľký rozmach strednej triedy, keby ekonomika USA nebola jedinou, ktorá prežila po druhej svetovej vojne; žiadna dohoda medzi podnikmi, odbormi a vládou bez spoločného zmyslu pre národné záujmy zoči-voči zahraničným nepriateľom; žiadna sociálna solidarita bez toho, aby dvere pre prisťahovalcov zostali v polovici storočia zatvorené.

Akonáhle americká prevaha bola spochybnená medzinárodnými konkurentmi a ekonomika sa vydala na rozbúrené more v 70. rokoch a pocit existenčnej hrozby zo zahraničia opadol, bola po všetkom. Globalizácia , technológia a imigrácia urýchlili Odvíjanie, neúprosné ako vetry a prílivy. Je prinajlepšom sentimentálne, ak nie ahistorické, predstaviť si, že spoločenská zmluva mohla niekedy prežiť – ako chcieť zostať vo svete nukleárnych rodín a manuálnych písacích strojov.

Tento deterministický pohľad je nepopierateľný, ale neúplný. Čo vynecháva z obrazu, je ľudská voľba. Úplné vysvetlenie Odvíjania berie do úvahy tieto veľké historické vplyvy, ale aj spôsob, akým ich využívali americké elity – vodcovia inštitúcií, ktoré upadli. Povojnové povinnosti Ameriky si vyžadovali spoluprácu medzi oboma stranami v Kongrese, a keď studená vojna doznievala, spolupráca sa s ňou musela zmenšiť. Na jedovatej atmosfére a démonizujúcom jazyku, ktorý Gingrich a iní konzervatívni ideológovia šírili cez politiku USA, však nebolo historicky nič determinované. Táto taktika slúžila ich úzkym, krátkodobým záujmom, a keď Gingrichova revolúcia priviedla k moci v Kongrese republikánov, taktika bola potvrdená. Gingrich je teraz minulosťou, ale dnešný Washington je jeho mesto.

Pre oceliarske spoločnosti v Youngstowne nebolo možné odolať globálnej konkurencii a miestnym deinvestíciám, ale v dôsledku toho nebolo nič nevyhnutné – neriadená sloboda pre všetkých, v ktorej boli nezamestnaní pracovníci ponechaní sami na seba, zatiaľ čo korporátni nájazdníci kupovali nečinné mlyny s dlhom vo forme nevyžiadaných dlhopisov a zbavili sa zvyšnej hodnoty. Možno by bolo nevyhnutné, aby obmedzenia uložené americkým bankám Glass-Steagallovým zákonom z roku 1933 sa v ére globálnych financií vytratili. Bola to však politická voľba zo strany Kongresu a prezidenta Billa Clintona deregulovať Wall Street tak dôkladne, že nič nestálo medzi veľkými bankami a zničením ekonomiky .

O účinkoch globalizácie sa počas minulej generácie popísalo veľa. Oveľa menej sa hovorilo o zmene spoločenských noriem, ktorá ju sprevádzala. Americké elity vzali rozsiahlu transformáciu ekonomiky ako signál na prepísanie pravidiel, ktorými sa riadilo ich správanie: senátor, ktorý sa k filibusterovi (pozn.obštrukčná zdržiavacia taktika, napr. pri prednese v parlamente) uchýli len vo výnimočných prípadoch; generálny riaditeľ obmedzujúci svoj plat iba na 40-násobok toho, čo jeho priemerní zamestnanci zarobili namiesto 800-násobku; obrovská korporácia, ktorá platí svoj podiel na daniach namiesto toho, aby vymýšľala kreatívne spôsoby, ako platiť takmer nulu . Vždy budú na vysokých miestach izolovaní porušovatelia zákona; to, čo ničí morálku nižšie, je systematické obrusovanie rohov, ohýbanie pravidiel, seba zaobchádzanie.

Al Gore zarobil 100 miliónov dolárov (64 miliónov libier) za jediný mesiac predajom Current TV al-Džazíre za 70 miliónov dolárov a speňažením svojich akcií Apple za 30 miliónov dolárov. Nevadí, že al-Džazíru vlastní vláda Kataru, ktorej vývoz ropy a názory žien a menšín sa vysmievajú myšlienkam, ktoré Gore každý druhý rok predkladá v knihe alebo vo filme. Nevadí, že jeho akcie Apple prišli s jeho pozíciou v predstavenstve spoločnosti, darom pre bývalého kandidáta na prezidenta. Gore býval patricijským politikom, ktorého kariéra sa zdala byť inšpirovaná ideálom verejnej služby. Dnes – nie na rozdiel od Tonyho Blaira – vymenil život v politike, aby sa pripojil k vzácnej triede globálnych superbohatých.

Niet divu, že stále viac Američanov verí, že hra je zmanipulovaná. Niet divu, že si kupujú domy, ktoré si nemôžu dovoliť, a potom odídu od hypotéky, keď už nemôžu splácať. Akonáhle je spoločenská zmluva skartovaná, akonáhle je dohoda uzavretá, iba hlupáci stále hrajú podľa pravidiel.