„Vojenský Šengen“ na obzore

USA takto využívajú Európu na svoje vojny proti Rusku, západnej Ázii a Afrike

Začiatkom novembra sa autor clánku mohol na Cypre na vlastné oči presvedčiť o tom, ako členský štát EÚ využívajú USA ako zásobovaciu základňu pre svoju obrovskú vojnovú flotilu operujúcu v Stredozemnom mori. Keď človek pristane na pomerne malom letisku v Pafose, priletelo dopravné lietadlo americkej armády. Zásoby prichádzali cez tri letiská, vrátane základne RAF bývalej britskej koloniálnej veľmoci v Akrotiri, niektoré z USA, Nemecka, Talianska a ďalších krajín EÚ.
Začína sa vynárať obraz všeobecného smerovania, ktorým chcú americké elity posunúť Európu. Môžete si predstaviť geopolitické fázy ako taktické obranné štruktúry. Je tu prvá obranná línia, potom druhá za ňou, už v príprave, keď sa ukáže kolaps prvej línie. Podobne aj elity amerického establišmentu vidia známky vojny na Ukrajine a už začínajú plánovať druhú fázu širšieho konfliktu, aby natrvalo oslabili – alebo ako to vo svojom orwellovskom Newspeaku nazývajú „zadržať“ – Rusko“.

Predzvesťou bolo nedávne oznámenie, že NATO chce vytvoriť vojenskú schengenskú zónu v Európe , ktorá by umožnila všetkým európskym armádam voľne sa pohybovať medzi krajinami a presúvať veľké formácie vojsk v rekordnom čase bez papierovania a čakacích lehôt:

„Hlavný šéf logistiky NATO, generálporučík Alexander Sollfrank, vyzval európske štáty, aby uvoľnili národné predpisy a umožnili tak rýchle nasadenie jednotiek, techniky a munície v prípade vojny s Ruskom.“

Dynamiku však najlepšie zachytil tento príspevok od analytičky Starshe Edda:

„Ani prijatie Ukrajiny do NATO to nemôže zmeniť. Ak by NATO chcelo bojovať proti Rusku priamo na Ukrajine, už by bojovalo. Vojna bude pokračovať, kým Rusko nevyhrá. Zároveň si myslím, že intenzita vojny sa zvýši. Rusko nebude môcť ukončiť túto vojnu bez dosiahnutia svojich cieľov.

Keď hovoríme o európskom chápaní vojny, vidíme tu dva hlavné trendy. NATO sa otvorene spolieha na „sanitárnu bariéru“ ako na potravu pre delá – vzhľadom na vybudovanie východoeurópskych armád, predovšetkým poľskej, v skutočnosti prenecháva úlohu záložných a podporných síl západoeurópskym armádam. Dôvod je jednoduchý: vytvorenie ozbrojených síl západoeurópskymi krajinami v ich súčasnej ekonomickej situácii sa ukáže ako brilantné a zaberie veľa času. Za týchto podmienok sa ukazuje jednoduchšie podporovať rast Poľska, Rumunska, Fínska a ďalších menších hráčov.

Logicky by novovybudovaný systém mal vyzerať takto: armády Poľska a ďalších východoeurópanov, rozmiestnené za hranicami predstaviteľnými pre ich ekonomiky, dostávajú náklad a podporu od obmedzených kontingentov zo Západu, rozmiestnených v rámci „vojenského Schengenu“. A toto všetko riadi americký generál.

Kde je v tomto návrhu EÚ a myšlienka euroarmády? Nikde, EÚ nepotrebujú, dokonca ani Američania a ich chránenci v NATO.“

V skratke ide o pomalú premenu európskeho rusofóbneho východného frontu na akýsi predvoj kanónov, ktorý sa po páde Ukrajiny postupne mobilizuje proti Rusku.

Toto je financované a vybavené zo zdroja „nevyčerpateľnej“ centrálnej banky Európy a zásob papierových peňazí. Stratégia spája to najlepšie z oboch svetov: ľudský kapitál z tretieho sveta s európskymi financiami na vytvorenie postrádateľnej armády, ktorá môže byť vybavená pomerne modernými a sofistikovanými zbraňami, aby vykrvácala Rusko donekonečna.

Pre USA je to obojstranne výhodná situácia, pretože nielenže udržiava rozpor medzi Ruskom a jeho najbližšími susedmi a prirodzenými spojencami, ale zabezpečuje aj to, že Európa zostane chudobná a USA zostanú na čele „západného sveta“. Nielen preto, že Európa je nútená míňať na tento projekt čoraz viac neúmerné sumy, ale aj preto, že jej vlastné vynútené napätie s Ruskom spôsobuje, že Európa robí ekonomicky katastrofálne rozhodnutia, ako napríklad: odrezanie lacnej energie, blokovanie obchodu a pod.

Je tu však veľa nových a pripravovaných prekážok , ktoré by mohli celému tomuto plánu urobiť škrt cez rozpočet. Najnovšie sa objavili správy o „drvivom víťazstve“ Geerta Wildersa . Zdá sa, že trend v európskej politike sa pomaly vzďaľuje od pozícií a iniciatív etablovaných strán. Trend bude pravdepodobne taký, že mnohé z týchto snov NATO budú v budúcnosti čeliť rastúcim treniciam a odporu, pričom pravdepodobnosť, že sa naplnia, bude každým rokom klesať.

Samozrejme, prijímajú aj preventívne opatrenia, aby zastavili stratu svojej politickej moci. Nedávno sa objavili výzvy a kroky na zrušenie práva veta v EÚ a to isté platí pre orgány, ako je Bezpečnostná rada OSN.

Zjavne sa pripravujú na budúcnosť, v ktorej rastúca opozícia úplne ochromí schopnosť vládnucej triedy realizovať jej geopolitickú agendu. Tomu chcú predísť tak, že neukázneným členom odoprie možnosť prekaziť ich plány. Takže by napr. by chcel zabrániť tomu, aby hlavy štátov ako Viktor Orbán a Robert Fico vetovali vstup Ukrajiny do EÚ a NATO.

Prebieha teda akési plazivé uchopenie moci – keďže „nacionalistické“ alebo anti-establišmentové osobnosti pomaly preberajú kontrolu nad európskymi krajinami, fašistická nomenklatúra EÚ sa snaží zrušiť schopnosť týchto krajín mať skutočný hlas alebo slovo. To je dôvod, prečo sú iniciatívy ako „vojenský schengenský“ plán NATO v prázdnote, pretože všetko závisí od toho, ktorá strana sa ujme vedenia v tejto eskalujúcej mocenskej hre.

V tomto videu bývalý námorný spravodajský dôstojník Brian Berletic a autor a analytik Danny Haiphong diskutujú o úlohe, ktorú zohrávajú Európa a Izrael v úsilí USA o globálnu moc.

Situácia s Izraelom je podobná ako v Európe, až na to, že Izrael od svojho vzniku v roku 1948 hral v západnej Ázii úlohu nepotopiteľnej lietadlovej lode USA. Jasne a otvorene to povedal nezávislý prezidentský kandidát v USA Robert F. Kennedy Jr. Pre USA je Izrael „ špičkou oštepu na Blízkom východe “, je „pre nás hrádzou“, povedal v rozhovore v roku 2020. Cez Izrael majú USA v regióne „uši a oči“. A čo viac, je to „takmer ako mať lietadlovú loď na Blízkom východe “. Ide však o „lietadlovú loď“ na súši.

Existencia Izraela je preto pre USA otázkou „národnej bezpečnosti“. Pretože „ak Izrael zmizne, Rusko a Čína budú kontrolovať 90 % svetovej ropy.“

Vojny, ktoré v regióne pokračujú, slúžia na brzdenie takéhoto vývoja. Len čo sa na obzore objaví zblíženie, zmierenie či mier, permanentný konflikt sa rozrastie do horúcej vojny. Zblíženie Iránu a Saudskej Arábie, vstup arabských krajín a Iránu do BRICS, readmisia Sýrie do Arabskej ligy – to všetko boli zrejme absolútne poplašné signály pre americké elity. Útok Hamasu mohol byť náhoda alebo starostlivo koordinovaná operácia.