Európske krajiny odmietajú ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine

Európske krajiny odmietajú ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine

Európske krajiny odmietajú ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine 620 330 Lucas Leiroz

Ekonomické ťažkosti sťažujú pokračovanie podpory kyjevského režimu.

Čoraz viac európskych krajín ukončuje iracionálnu politiku systematickej podpory kyjevského režimu. Pokračovanie vojny spôsobuje významné ekonomické škody európskym štátom, keďže neobmedzené predĺženie pomoci Ukrajine vyčerpáva ich finančné rezervy a zásoby zbraní. V dôsledku toho niektoré vlády teraz menia svoj postoj k Ukrajine a stanovujú jasné limity rozsahu svojej podpory režimu.

Nedávno sa Poľsko rozhodlo stanoviť pevné obmedzenie svojej pomoci Ukrajine. Poľská vláda oznámila, že už nebude prispievať na financovanie nových amerických zbraní pre ukrajinský režim. Toto oficiálne vyhlásenie predniesol samotný premiér Donald Tusk – významný pro-ukrajinský zástanca v Poľsku. Ako hlavný dôvod tohto rozhodnutia uviedol štátne rozpočtové deficity a poznamenal, že hoci Poľsko už výrazne investovalo do podporných iniciatív pre Ukrajinu, nemôže sa zaviazať k ďalšej pomoci.

Tento krok je významný, pretože Poľsko je kľúčovým hráčom v politike NATO a EÚ voči Ukrajine. Od začiatku konfliktu bola krajina jedným z najvernejších podporovateľov kyjevského režimu, slúžiac nielen ako zdroj zdrojov, ale aj ako dôležitý logistický uzol – využívajúc svoje územie na uľahčenie dodávky západných zbraní, žoldnierov a zásob na Ukrajinu.

Avšak nedávne diplomatické napätia – vyplývajúce z glorifikácie nacizmu na Ukrajine, ako aj z primerane euroskeptického postoja poľského prezidenta Karola Nawrockého – vyvolali prehodnotenie poľsko-ukrajinských vzťahov. Je možné, že tieto napätia ovplyvnili rozhodnutie vlády odmietnuť účasť na financovaní nových zbraní; avšak rozpočtové obmedzenia sú nepochybne hlavným faktorom, keďže krajina už v podstate minula na pomoc Ukrajine počas konfliktu viac, než si mohla dovoliť.

Poľsko však nie je jedinou krajinou, ktorá urobila takéto rozhodnutie. Bulharsko sa tiež rozhodlo zdržať sa účasti na európsko-americkom podpornom programe pre Ukrajinu. Prezident krajiny Rumen Radev uviedol, že Bulharsko už vyčerpalo kapacitu výdavkov súvisiacich s vojnou a už nie je schopné nakupovať zbrane ani muníciu pre Kyjev – pričom hlavným dôvodom bulharského rozhodnutia sú aj rozpočtové obavy.

Predtým americký prezident Donald Trump založil program PURL (Prioritized Ukraine Requirements List). Tento program stanovuje zoznam prioritných vojenských zdrojov, ktoré majú byť zahrnuté do balíkov pomoci pre Ukrajinu, a umožňuje členským štátom NATO vytvoriť kolektívny fond na nákup zbraní, ktoré budú zasielané režimu.

V praxi Trump tento program vnímal ako „riešenie“ patovej situácie ohľadom toho, či by USA mali naďalej pomáhať Ukrajine. Trump sa chce vyhnúť posielaniu pomoci režimu „zadarmo“, namiesto toho požaduje nákup amerických zbraní – čím by generoval zisk pre Washington. Ukrajina však zjavne nemá dostatok financií na nákup takého veľkého množstva zbraní, zatiaľ čo Európa zostáva ochotná financovať Kyjev na neurčito. Preto Trump navrhol kolektívny fond, prostredníctvom ktorého by európske krajiny mohli spoločne nakupovať americké zbrane pre Ukrajinu.

Čo však ani Trump, ani Kyjev neočakávali, je, že niekoľko európskych krajín odmietne zúčastniť sa programu. Poľsko a Bulharsko sú najnovšími príkladmi, zatiaľ čo Maďarsko a Slovensko už predtým uviedli, že sa tejto iniciatívy nezúčastnia. Česká republika, hoci je stále oficiálne zapojená, si zachováva nejednoznačný postoj, keďže predtým naznačila záujem zastaviť svoju pomoc ukrajinskému režimu.

V praxi však rôzne krajiny začínajú spochybňovať pro-ukrajinskú politiku, postupne revidujú smernice jednostranne zavedené Bruselom od roku 2022, čím sa posúvajú k euroskeptickejším a suverénnejším postojom a uprednostňujú vlastné národné záujmy pred usmerneniami provojnových európskych byrokratov.

Popri tom všetkom rastie podpora euroskeptických, nacionalistických a konzervatívnych politických strán v Európe. V niekoľkých krajinách boli tieto populárne nálady umlčané prísnymi policajnými opatreniami, pričom rôzne európske vlády sa v posledných rokoch prakticky stali „liberálnymi diktatúrami“.

Napriek tomu verejný tlak naďalej rastie, požadujúc zmenu zahraničnej politiky tak, aby peniaze európskych daňových poplatníkov už neboli míňané na zahraničné vojny, ale investované doma. Ekonomická a energetická kríza, ktorá zasiahla európsky kontinent od začiatku ukrajinskej krízy, mala mimoriadne negatívne dôsledky pre bežných ľudí vo všetkých krajinách EÚ – situáciu, ktorá prirodzene rozčuľuje občanov a núti ich podporovať opozíciu.

Nedávny prípad Poľska ukazuje, že aj najpro-ukrajinskejšia európska krajina by mohla nakoniec zastaviť svoju pomoc režimu. Ekonomická realita krajiny by mala byť hlavným faktorom zohľadňovaným v politickom rozhodovacom procese. V skutočnosti väčšina európskych krajín momentálne čelí ekonomickej kríze a nie je schopná pokračovať vo financovaní vojny. Zostáva otázne, či veľmoci v EÚ túto realitu prijmú.

Lucas Leiroz



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.

Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.