Čo bude nasledovať po rokovaniach v Abú Zabí?

Čo bude nasledovať po rokovaniach v Abú Zabí?

Čo bude nasledovať po rokovaniach v Abú Zabí? 620 330 Stefano di Lorenzo

Čo sa stalo v Abú Zabí? Pred rokovaniami v hlavnom meste Spojených arabských emirátov panovala určitá nádej, dokonca optimizmus. Išlo o prvé stretnutie medzi ruskými a ukrajinskými diplomatmi od februára. Už samotný tento fakt niektorí komentátori hodnotili ako pozitívny signál.

Rozhovory v Abú Zabí sa skončili. (AP Foto Altaf Qadri)

Priepasť medzi oboma stranami však zostala veľká. Ruská pozícia bola jasná už pred začiatkom rokovaní a nezmenila sa. „Pre Rusko je to existenčná záležitosť,“ povedal pre Globalbridge ruský politológ a bývalý poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Sergej Markov. „Ruská pozícia k Ukrajine je existenčná. Keď Európania tvrdia, že ich postoj k Ukrajine je existenčný, je to zjavná lož. Európski politici sa síce obávajú destabilizácie Európy. Pre nich však ukrajinská kríza nie je existenčná. Aj keby sme si predstavili čisto teoretický scenár, že by Ukrajina bola úplne pod ruskou kontrolou, bolo by to pre Európu naozaj neznesiteľne zlé? Ukrajina bola tisíce rokov v rôznych podobách súčasťou Ruska.“

Pre Rusko je podľa neho otázka Ukrajiny mimoriadne dôležitá. „Pre Rusko je to existenčná hrozba. Západ premenil Ukrajinu na anti-Rusko. Ukrajina zakázala ruský jazyk, ktorý je materinským jazykom väčšiny Ukrajincov. Aj šéf prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov ešte nedávno hovoril so všetkými po rusky.“

Kyrylo Budanov, bývalý šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR, je dnes vedúcim prezidentskej kancelárie. Pochádza z Kyjeva, kde ešte pred desaťročím väčšina ľudí hovorila po rusky. Na Ukrajine však hovoriť po rusky neznamená byť Rusom ani mať proruské sympatie. Najmä revolúcia na Majdane v roku 2014 a následne vojna prispeli k formovaniu novej, jasnejšie definovanej ukrajinskej identity.

Od roku 2014 bola politika ukrainizácie kontroverzná, no vzhľadom na konflikt s Ruskom ju mnohí Ukrajinci považovali za potrebné opatrenie. Niektorí Ukrajinci sú však nespokojní s tým, že bežní ľudia sú nútení používať štátny jazyk, zatiaľ čo elity často bez väčších obáv naďalej hovoria po rusky, a poukazujú na toto pokrytectvo.

„Západ pomohol prostredníctvom teroru premeniť Ukrajinu na anti-Rusko. Na Ukrajine neexistuje demokracia,“ povedal Markov. „Je to teroristický štát, ktorý má desaťtisíce politických väzňov, zakázal stovky médií a desiatky proruských politických strán vrátane Komunistickej strany. Rusko to jednoducho nemôže dovoliť. Rusko nemôže dovoliť, aby sa Ukrajina priamo vedľa neho stala ‚oceľovým dikobrazom‘, ako to formulovala Ursula von der Leyenová. Rusko to všetko vníma ako nôž na svojom krku, pričom Ukrajina slúži ako zbraň v rukách Európy. Tento nôž musí byť za každú cenu odstránený.“

Dmitrij Babič, zástupca vedúceho zahraničnej redakcie ruského denníka „Komsomoľskaja pravda“, sa domnieva, že hlavnou otázkou bude budúca bezpečnostná architektúra Európy. Mnohí ďalší experti taktiež konštatujú, že vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry v Európe je hlavným cieľom Ruska. Niektorí dokonca veria, že na jej nanovo definovanie by mohla byť potrebná otvorená vojna medzi Európou a Ruskom. Dmitrij Babič však tento názor nezdieľa.

„Som skôr optimista,“ povedal pre Globalbridge. „V minulosti bola otázka bezpečnostnej architektúry pre Európanov tabu a odmietali o nej diskutovať. EÚ zvykla tvrdiť, že bezpečnostná architektúra už existuje a nie je potrebné vytvárať novú.“

Odmietanie rozhovorov s Ruskom po roku 2022 však podľa neho iba posilnilo ruské pozície. „Odmietať akýkoľvek dialóg je beznádejný prístup, pretože ak sa nerozprávate a priebežne neprehodnocujete svoje postoje, bez ohľadu na to, či máte pravdu alebo nie, vojny budú pokračovať na neurčito.“

Pri hodnotení výsledkov rokovaní v Abú Zabí Dmitrij Babič uviedol: „V spoločnom vyhlásení Ukrajiny, Európskej únie a USA po rokovaniach v Abú Zabí sa uvádza, že potrebujeme bezpečnostnú architektúru v Európe. Nepovedali, že musí byť nová, ale aspoň uznali, že ju potrebujeme. A pokiaľ viem, Kushner a Witkoff odcestovali do Ruska, aby o tom rokovali s Putinom. To sú dobré správy, je to krok správnym smerom. Pred nami však stále stoja veľmi veľké výzvy.“

Podľa Dmitrija Babiča môže byť najväčšou výzvou právna povaha prípadnej dohody. „Putin si želá, aby v otázke Ukrajiny, a ešte viac v otázke bezpečnosti Európy, existoval právne záväzný dokument. Akási právne formalizovaná dohoda, ktorá stanoví, kadiaľ vedie hranica a že ju nemožno prekročiť. Takýmto spôsobom dúfa zabezpečiť 50 alebo 70 rokov mieru v Európe, podobne ako po roku 1945, keď v rámci jaltského systému existoval viac-menej relatívny mier. Nie som si však istý, ako by sa to dalo dosiahnuť z pohľadu druhej strany,“ povedal ruský novinár.

„V Rusku samozrejme parlament podpíše všetko. Schváli každú dohodu, nech je akokoľvek pragmatická, aj všetky ústupky. Ale v Európe a USA si len ťažko viem predstaviť, ako by Európsky parlament alebo Kongres USA, najmä ak by bol proti Trumpovi, schválili takýto zákon. Faktom je, že Putin chce zmluvu a tá musí byť ratifikovaná. Musí byť prijatá parlamentom ako zákon. Európskym parlamentom alebo ešte lepšie parlamentmi členských štátov EÚ. Kongresom USA. Jednoducho si neviem predstaviť, ako by to mohlo prejsť. Neviem si predstaviť, že by ktorýkoľvek z týchto zákonodarných orgánov schválil dohodu prijateľnú pre Rusko. A práve tu začína problém.“

Aj na Ukrajine sa ozývajú hlasy, ktoré hlasno volajú po mieri a dohode s Ruskom, nech je akokoľvek bolestivá. Ukrajinský poslanec Oleksij Hončarenko na tom trvá už viac než rok. V rozhovore pre Globalbridge povedal: „Vďakabohu, že sa tieto rokovania uskutočnili. Je zrejmé, že došlo k určitému pokroku. Stretnutie medzi Witkoffom, Kushnerom a Putinom je veľmi dôležité.“

Hončarenko však nie je veľmi presvedčený o realistických vyhliadkach na mier. „Zelenskyj robí veľmi zvláštne vyhlásenia. Napríklad včera v dánskom parlamente žartoval o Trumpovi. Takéto veci nás neposúvajú ani o krok bližšie k výsledku.“

Pred dánskymi poslancami ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal: „Vy máte oveľa lepších susedov ako my. My máme za suseda Rusko. A mať suseda ako Dánsko je dnes snom každej krajiny. A možno, keď niekto v Amerike chcel Grónsko, ani si neuvedomoval, že v skutočnosti nechcel krajinu, ale chcel byť trochu viac Dánom.“

„Nerozumiem správaniu nášho prezidenta,“ povedal Hončarenko. „Keď som dnes vystúpil vo Verchovnej rade, ukrajinskom parlamente, položil som otázku: Naozaj chce mier, alebo nie?“

Rusko a Ukrajina opäť vedú rokovania, no mier sa stále zdá byť veľmi vzdialený.

Zdroj: Was kommt nach den Gesprächen in Abu Dhabi?



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.

Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.