KDE SA V TOMTO CELOM NACHÁDZA OBČAN-PASAŽIER?

Predovšetkým, nie je ani zďaleka občan ako občan. To za prvé. Sú ľudia, našťastie tvoriaci menšinu, ktorí majú radi, ba v niektorých prípadoch priam zbožňujú, vypäté situácie, konflikty a vzťahy vyhrotené na prasknutie, podobajúce sa búrke na otvorenom mori. V extrémnom prípade sú v tejto skupine aj otvorení štváči „z povolania“. Aj v parlamente, dokonca práve tam, by som takéto odstrašujúce exempláre vedel vymenovať. Je ich tam veľa, nie iba ten jeden….

Väčšina spoločnosti, netrúfam si síce v tejto chvíli odhadnúť presne aká veľká, ale viem že existuje, sú tí kto nemá rád hádky, vyhýba sa konfliktom nie len ako bezprostredný účastník alebo nezainteresovaný aktér, ale aj ako celkom obyčajný okoloidúci, respektíve ako pasívny divák z bezpečnej vzdialenosti. Kto normálny by sa prosím vás vyžíval napríklad pri pohľade na ostrú pouličnú bitku na päste? No a potom je tu časť ľudí, ktorí sa svojím naturelom pohybujú medzi týmito dvomi skupinami a oscilujú kdesi okolo stredu. Ja patrím k tej skupine, ktorá preferuje pokoj a kultivované vzťahy – rozumná výmena názorov áno, ale v medziach kultúrne vedenej medziľudskej komunikácie a civilizovaného diškurzu, ktorý sa nezvrhne na hysterické trieskanie päsťou do stola, nenávistné osobné invektívy, vyhrážky a trestné oznámia. To je cesta do pekla.

Čo sa momentálne deje na našej politickej scéne, a kam to celé speje, to sa už aj dlhoročnému, na všetko zvyknutému politickému pozorovateľovi ako som ja, čoraz ťažšie komentuje a ešte ťažšie sa to ako tak plauzibilne vysvetľuje a navrhuje východiská. Zdá sa, akoby sme na našej vnútropolitickej scéne celkom potratili rozum a dospeli do bodu, kedy sa výbuch stáva neodvrátiteľný. Prirovnal by som to k vlnobitiu, ktoré na Douglasovej stupnici dosiahlo prinajmenšom stupeň sedem, ak už nie aj osem, so silou vetra, ktorá na Beaufortovej stupnici dosiahla stupeň deväť.

Lenže na palube sú ľudia, nachádza sa na nej celý tento slovenský národ, samozrejme aj so všetkými etnickými menšinami – čiže občania, ktorí sú v roli voličov viac menej iba bezmocnými pasažiermi lode alebo lietadla, ktorým to za hurikánu lomcuje a hádže z jednej strany na druhú lebo v kokpite, alebo na lodnom mostíku, sa strhla zničujúca hádka, ktorá neveští nič dobré. Čítam so záujmom reakcie ľudí pod videami na YouTube a na sociálnych sieťach, lebo tie ma teraz zaujímajú rovnako, ak nie ešte viac, ako ostré boje členov a zástupcov dobre platených politických elít nielen medzi opozíciou a koalíciou v parlamente, ale aj vo vnútri toho, čo sa ešte stále dá nazvať vládnou koalíciou. Záver? Ľuďom je z toho nanič! A to je slabé slovo. Toto už dávno nie je len akési ticho pred búrkou, toto je ničivá búrka v plnom prúde, o ktorej sa bude písať aj v učebniciach histórie tohto národa.

Ak to vidíte inak, prosím, nech sa páči. Nemám patent na pravdu, nikdy som to o sebe netvrdil, ale istý pozorovací talent predsa len mám, takže varujem! V tejto chvíli viac varujem než komentujem. To je všetko. Komentár si nechám na potom, lebo tu sa situácia vyvíja z hodiny na hodinu tak, že čo platilo pred chvíľou, môže byť na poludnie alebo večer celkom inak.

Michal Zoldy