Dokáže Trump spojiť Nawrockého a Putina?

Séria rokovaní Nawrockiho a Putina sprostredkovaných Trumpom (či už osobne alebo telefonicky), vytvorenie krízového kanála medzi nimi a počiatočný cieľ vzájomného vojenského stiahnutia z hranice by mohli stabilizovať povojnovú európsku bezpečnostnú architektúru.

Popredné poľské konzervatívne noviny Rzeczpospolita zverejnili začiatkom októbra výsledky prieskumu o názore Poliakov na scenár, v ktorom sa prezident Karol Nawrocki stretne s Putinom na okraji decembrového summitu G20 v Miami. Poľsko bolo prvýkrát pozvané USA, aby sa zúčastnilo, a to nielen kvôli blízkemu vzťahu Nawrockiho s Trumpom, ale aj kvôli tomu, že sa Poľsko minulý rok stalo ekonomikou v hodnote 1 bilióna dolárov. Prieskum Rzeczpospolita ukázal, že 29,7 % Poliakov verí, že by sa Nawrocki mal stretnúť s Putinom práve tam.

Podľa údajov je to „podporované predovšetkým opozičnými podporovateľmi (44 percent odpovedí), pravicovými (34 percentami) a tými, ktorí v posledných parlamentných voľbách prevažne hlasovali za Konfederáciu (75 percent). Tento názor zastávajú predovšetkým muži (37 percent), ľudia vo veku 30 rokov (42 percent), obyvatelia stredne veľkých miest (36 percent) a ľudia s vyšším vzdelaním (37 percent).“ Tento záver následne interpretovalo niekoľko odborníkov, ktorých vyspovedala Rzeczpospolita.

Názory sa pohybovali od pripisovania „presvedčeniu, že komunikačné kanály by sa mali udržiavať aj s protivníkom“, cez proruské presvedčenie založené na obave, že „inak Rusko zaútočí“ na Poľsko, až po presvedčenie, že Rusko by sa mohlo stať „spojencom“, ak sa s ním dosiahne dohoda. Nech je to akokoľvek, 29,7 % Poliakov podporujúcich stretnutie Nawrockiho a Putina je o niečo viac ako počet tých, ktorí by podľa dôveryhodných prieskumov hlasovali za dve libertariánsko-nacionalistické strany Konfederácie.

To naznačuje, že takýto scenár začína získavať popularitu medzi bežnými voličmi. Z troch vyššie uvedených odborných názorov je preto prvý najpravdepodobnejší, ktorý bude teraz rozpracovaný v súčasnom kontexte bilaterálnych vzťahov a ukrajinského konfliktu. Na začiatok, účasť Poľska na Medzinárodnom trestnom súde, ktorý vydal politizovaný zatykač na Putina, a zaradenie Nawrockého na ruský zoznam hľadaných nie sú prekážkou ich stretnutia v zahraničí.

Po druhé, Poľsko je predurčené zohrávať vedúcu úlohu v zadržiavaní Ruska NATO 3.0 z geografických dôvodov, velenia Varšavy nad už tak najväčšou európskou armádou NATO a vierohodnej možnosti, že spomínané dva faktory povedú k poľskému vedeniu Intermaria. Preto je potrebná určitá úroveň koordinácie medzi Poľskom a Ruskom na stabilizáciu povojnovej európskej bezpečnostnej architektúry, teda nevyhnutná potreba aspoň niektorých budúcich hovorov medzi ich lídrami.

Nawrocki je predsa vrchný veliteľ, takže všetky konečné vojenské rozhodnutia sú na ňom. To vedie k tretiemu bodu o hypotetickom americky sprostredkovanom deeskalovaní medzi Poľskom a Ruskom, ktoré by mohlo nadviazať na ducha začínajúcej poľskej „snežienkovej diplomacie“ s ruským spojencom Bieloruskom, ktorého líder je uprostred zbližovania s USA a kde sú tiež umiestnené ruské jednotky. Vytvorenie krízového kanála medzi nimi by mohlo položiť základy pre vzájomné vojenské stiahnutie z hraníc.

Séria rokovaní Nawrockiho a Putina sprostredkovaných Trumpom (či už osobne alebo telefonicky), vytvorenie krízového kanála medzi nimi a počiatočný cieľ vzájomného vojenského stiahnutia z hranice by mohli stabilizovať povojnovú európsku bezpečnostnú architektúru. To by tiež mohlo vytvoriť základy pre komplexnejšie vzájomné deeskalácie medzi NATO 3.0 ako celkom – bez ohľadu na to, či ho Poľsko povedie – a Ruskom v budúcnosti. Všetci traja lídri by preto mali túto skutočnosť zvážiť.

Andrew Korybko