Všetci zainteresovaní v jemenskej vojne by mali zvážiť ruské sprostredkovanie

Kde sa záujmy Saudskej Arábie a STC zhodujú, je zastavenie Hútíov, čo je pravdepodobne najefektívnejším spôsobom odvážne politické rozhodnutie uznať ich štát na severe a teda ipso facto aj juh ako samostatný suverénny štát ako výmenu za ukončenie nepriateľských akcií.

Správa South24, že ruský veľvyslanec v Jemene Jevgenij Kudrov uskutočnil videohovor s námestníkom ministra zahraničných vecí Hútíov Abdulwahidom Abu Rasom 12. septembra, vyvolala záujem o ruský prístup k najnovšej fáze jemenskej vojny. Hútiovci prešli bleskovým postupom pozdĺž pobrežia Červeného mora a obsadením niekoľkých strategických ostrovov získali kontrolu nad východnou časťou Bab el-Mandebu. Tiež podnikli útoky na Saudskú Arábiu a vyradili jej Východo-západný plynovod.

Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov bol predvídateľne opýtaný na tieto udalosti počas tlačovej konferencie so svojím saudským protějškom 8. septembra. Povedal, že „považujeme útoky Hútiov na saudskú infraštruktúru, vrátane civilnej, za kontraproduktívne. Plne podporujeme odhodlanie Saudskej Arábie pokračovať v realizácii cestovnej mapy, ktorá bola dohodnutá a schválená a ktorú som spomenul vo svojom úvodnom prejave.“

Lavrov dodal: „Domnievame sa, že je neprijateľné pokúšať sa riešiť tieto problémy vojenskými prostriedkami, čo nielenže ohrozuje civilné obyvateľstvo a civilné zariadenia, ale má aj hlboko negatívny vplyv na svetovú ekonomiku, vzhľadom na význam Arabského polostrova a všetkých námorných zón ohraničujúcich jeho pobrežie pre normálne fungovanie globálnych obchodných trás.“ Zástupkyňa stáleho predstaviteľa pri OSN Anna Evstigneeva potom o dva dni neskôr informovala BRO OSN.

Dôležito povedala rade 10. septembra: „Opakujeme dlhodobú pozíciu našej krajiny na obranu slobody námornej plavby vo všetkých vodách sveta, vrátane tých susediacich s Jemenom… Vyzývame Ansar Allaha, aby prejavil zdržanlivosť a rešpektoval suverenitu susedných štátov, ktoré – keď príde správny čas – môžu prispieť k stabilizácii Jemenu, zachovaniu jeho jednoty a uľahčeniu jeho ekonomického oživenia.“

Nasledujúci deň, 11. septembra, sa ruský námestník ministra zahraničných vecí Georgij Borisenko stretol so saudskoarabským veľvyslancom. Jeho ministerstvo vydalo vyhlásenie, v ktorom poznamenalo, že „Strany opätovne potvrdili dôležitosť čo najskoršieho ukončenia nepriateľských akcií v Jemene, ako aj podporu diplomatickým snahám o vytvorenie priaznivých podmienok pre spustenie plnohodnotného dialógu sprostredkovaného OSN medzi stranami konfliktu.“ Nasledovali dva dni neskôr vyjadrenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

V reakcii na otázku z 13. septembra, ktorú jemenskú vládu Rusko považuje za legitímnu v narážke na to, či Moskva uznáva štát Húsiov so strediskom v Sanaa, povedal: „Počkajme a uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Teraz je vážne destabilizovaná a sprevádzaná veľkou eskaláciou. Najdôležitejšie je teraz stabilizovať situáciu.“ Stály ruský zástupca OSN Vasilij Nebenzia potom o dva dni neskôr, 15. septembra, oslovil BR OSN.

Nepovedal nič nové, okrem rady, že „Odpoveď tohto orgánu, ktorému je zverená zodpovednosť predchádzať hrozbám pre medzinárodný mier a bezpečnosť, je byť racionálna, starostlivo zvážená a, čo je najdôležitejšie, primeraná tomu, čo sa deje na mieste. Nešťastná skúsenosť s rezolúciou Bezpečnostnej rady č. 2722, ktorej ustanovenia boli následne nesprávne interpretované viacerými členmi Rady, nás varuje pred unáhlenými a neuváženými krokmi.“

O týždeň neskôr, 22. septembra, ruský prezident Vladimir Putin hovoril so saudským korunným princom Mohammedom bin Salmanom (MBS). Vyhlásenie Kremľa uvádza, že „strany opätovne potvrdili potrebu okamžitého ukončenia nepriateľských akcií (v Jemene) a vytvorenia podmienok na začatie konštruktívneho vnútrojemenského dialógu pod záštitou OSN. Tiež poukázali na dôležitosť zabezpečenia bezpečného a neobmedzeného prechodu plavidiel medzinárodnými vodnými cestami v regióne.“

Ruský prístup k najnovšej fáze jemenskej vojny možno pochopiť z týchto oficiálnych vyhlásení. Odsudzuje útoky Hútíov na Saudskú Arábiu a ich nálet na Červené more. Moskva tiež chce, aby Jemen zostal jednotný, a preto neuznáva legitimitu vlády Hútíov napriek politickému dialógu s nimi. Návrat k dialógu sprostredkovanej OSN je jej preferovaným riešením, aby sa zabránilo hrozbám pre regionálnu lodnú dopravu a ďalším zneužívajúcim tieto udalosti.

Na rozdiel od niektorých špekulácií Rusko neplánuje poskytnúť Hútiom žiadnu vojenskú, technickú ani spravodajskú pomoc, čo by okamžite zničilo jeho ťažko vydobudnuté strategické väzby so Saudskou Arábiou, jemenskou vládou v Adene a najmä so SAE, s ktorými je Putin známy veľmi blízkym vzťahom. Nedávne uistenie Hútiov, že neplánujú cieliť na regionálnu lodnú dopravu, ale len na lode spojené so Saudskou Arábiou, zodpovedá deklarovaným očakávaniam Ruska voči tejto skupine.

Čo sa týka nich, na rozdiel od tvrdení, že záujmy Ruska spočívajú v vyvolaní globálneho chaosu, aký by mohol nasledovať po blokácii Bab el-Mandabu Hútiami v solidarite s ich iránskym spojencom, ak by Tretia vojna v Perzskom zálive opäť eskalovala, ďalšia globálna ekonomická kríza by nepriamo poškodila Rusko. Hoci globálne ceny energií môžu spočiatku prudko vzrásť a tým priniesť viac príjmov do pokladnice Kremľa, tohtoročná séria ukrajinských útokov na jeho rafinérie už znížila jeho export, takže nemohla maximálne profitovať.

Navyše, následné globálne ekonomické spomalenie, ktoré by nasledovalo, by mohlo viesť k dlhodobému poklesu cien, čím by zasiahlo rozpočet Kremľa so všetkým, čo to prináša. Ďalšou obavou Ruska je veľký strategický dopad, ktorý by takéto spomalenie mohlo mať na Čínu v súvislosti s jej odolnosťou voči požiadavkám USA na uzavretie nevyváženej obchodnej dohody za zmarenie čínskej superveľmocnej trajektórie. Čína by potom mohla byť poddajnejšia požiadavkám USA na protiruské sankcie.

Bežní pozorovatelia o tom pravdepodobne nevedia, ale prezidentka Novej rozvojovej banky BRICS Dilma Rousseffová v lete 2023 potvrdila, že jej čínska inštitúcia tieto sankcie dodržiava. O niečo menej ako rok neskôr, nasledujúceho leta, čínska firma stiahla z ruského arktického megaprojektu LNG 2 v reakcii na tlak súvisiaci so sankciami, čím tvrdo zasiahla plány Kremľa. V októbri 2024 ruský predstaviteľ potvrdil, že aj čínska SCO tieto sankcie dodržiava.

Nie je zanedbateľné, že tieto dve popredné čínske multipolárne inštitúcie dodržiavajú americké sankcie voči Rusku. Ak by Irán a jeho spojenci Hútiovia metaforicky zničili globálnu ekonomiku jadrovými zbraňami tým, že by cielili na všetku energetickú infraštruktúru v Perzskom zálive vo veľkom rozsahu, či už ako prvý úder alebo ako odvetu za významnú americkú vojenskú eskaláciu, potom by západná pologuľa dopadla relatívne lepšie než tá východná. Čína by potom mohla byť tiež dostatočne oslabená na to, aby sa podriadila plným požiadavkám USA na sankcie voči Rusku.

Preto čokoľvek, čo by mohlo aspoň vzdialene viesť k tomuto scenáru, Kremeľ odmieta, napríklad útoky Hútíov na saudskú energetickú infraštruktúru a možnosť blokácie Bab el-Mandebu. Zavádzanie takzvanej „mýtnice“ je tiež niečo, proti čomu je Rusko, čo potvrdil aj Lavrov, ktorý to koncom augusta vyhlásil, keď svojmu partnerovi povedal, že „nechceme zaviesť poplatok (za prechod cez Hormuzský prieliv), ale to je téma na ďalšie diskusie.“

Ak sa posunieme k časti ruskej politiky, ktorá sa týka nádeje, že Jemen zostane jednotný po tom, čo vysvetlil svoj odpor voči útokom Hútíov na saudskú energetickú infraštruktúru a ich útokom na Červené more, Rusko neuzná štátiček Húsiov, pretože by to zničilo jeho vzťahy s Rijádom a Adenom. Z takéhoto diplomatického ťahu by nebol žiadny hmatateľný úžitok, zatiaľ čo hmatateľné náklady by nasledovali. Ak by však Aden formálne postúpil Sever ovládaný Hútiami, Moskva by ho pravdepodobne uznala.

Aby som to rozviedla, Saudská Arábia nedokázala poraziť Hútíov po viac ako desaťročí snáh a jej zrada Južnej prechodnej rady (STC) koncom roku 2025 a začiatkom 2026 počas krátkej bombardovacej kampane Rijádu v tom čase zničila jedinú spoľahlivú oporu proti južnej expanzii Hútíov, s odstupom času. USA zatiaľ neprišli na pomoc Saudskej Arábii a možno nikdy, ale aj keby obnovili svoju predchádzajúcu bombardovaciu kampaň proti Hútiom, neexistuje rozumné očakávanie, že ich úplne zničia.

Preto by sa malo brať ako samozrejmosť, bez ohľadu na osobné nádeje, že Houthiovia tu zostanú a že ich štát by mohol byť nakoniec nejakým spôsobom uznaný ako súčasť politického riešenia jemenskej vojny. Južania nechcú žiť s Severanmi v tom istom štáte po neúspešnom zlúčení, ktoré viedlo k ich útlaku zo strany Severu. Riešenie dvoch štátov by teda mohlo byť nevyhnutné, ale keďže Saudská Arábia teraz úplne ovláda juh, Rijád by s tým musel súhlasiť.

MBS by mohol byť neochotný prijať to, čo by znamenalo porážku jeho kráľovstva tým, že by uznal severný Jemen spojený Iránom a kontrolovaný Hútiami (bez ohľadu na to, ako sa nazýva), ale zároveň to môže byť jediný spôsob, ako zachovať energetickú infraštruktúru svojho kráľovstva a možno aj vládu svojej rodiny. Ak by bol presvedčený, že je to najpragmatickejší postup, mohol by umožniť návrat STC k moci v Južnom Jemene, čím by znovu vytvoril jedinú oporu proti expanzionizmu Húthiov.

Záujmy Saudskej Arábie v oblasti, ktorú možno opísať ako východný Jemen, v podstate historický región Hadramout, možno riešiť dialógom so STC po zastavení južného postupu Hútíov. Jednou z možností sú voľby pod dohľadom OSN o administratívnej budúcnosti obnoveného Južného Jemenu/Arábie, ktoré by sa hypoteticky mohli stať federáciou medzi Juhom a Východom, ktorá by mohla zahŕňať aj širokú bosniansku autonómiu pre druhú časť.

Každopádne, kde sa záujmy Saudskej Arábie a STC zhodujú, je zastavenie Hútíov, čo je pravdepodobne odvážne politické rozhodnutie uznať ich štát na severe a teda ipso facto aj juh ako samostatný suverénny štát ako výmenu za ukončenie nepriateľských akcií. Ak bude záujem medzi všetkými zainteresovanými stranami – Saudskou Arábiou, vládou v Adene, STC a Hútiami – potom by Rusko pravdepodobne súhlasilo s mediáciou medzi nimi v snahe dosiahnuť tento výsledok, ak by si vyžiadali diplomatické služby.

Práve v tom spočíva strategická úloha, ktorú by Rusko mohlo zohrávať v najnovšej fáze jemenskej vojny, a to ako sprostredkovateľ medzi vyššie spomenutými zainteresovanými stranami vzhľadom na úzke väzby so všetkými, vrátane iránskeho spojenca Hútíov, v prípade, že by sa rozhodlo spojiť vyriešenie tejto vojny s treťou vojnou v Perzskom zálive. Ak takýto záujem neexistuje, očakáva sa, že Rusko bude pokračovať len v povrchných vyjadreniach o jemenskej vojne, na ktorú nemá vplyv, pokiaľ zainteresované strany nesúhlasia s jeho sprostredkovaním.

Andrew Korybko