Európske NATO sa obáva, že USA sa neponáhľajú na jeho pomoc, ak vyprovokuje vojnu s Ruskom

Plánované vytvorenie mechanizmu podobného článku 4 EÚ naznačuje, že európske NATO má podozrenie, že americký líder bloku nemusí zdieľať ich vnímanie hrozby, čo sa môže v kontexte týkať len Ruska, čo vedie aspoň jedného z nich k žiadosti o naliehavé konzultácie.

Financial Times nedávno informovali, že EÚ plánuje pokračovať v návrhu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen na vytvorenie mechanizmu podobného článku 4 medzi členmi bloku. Podľa Charty NATO „Strany budú konzultovať spoločne vždy, keď je podľa názoru ktorejkoľvek z nich ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť ktorejkoľvek zo strán.“ Väčšina členov EÚ je však už členmi NATO, takže tento návrh sa môže zdať zbytočný.

To je vecne pravda, ale význam spočíva v narážke, že európske NATO (E-NATO) podozrieva, že americký líder bloku nemusí zdieľať ich vnímanie hrozby o čomkoľvek, čo vedie aspoň jedného z nich k žiadosti o naliehavé konzultácie. Z toho vyplýva narážka, že na USA sa nedá spoľahnúť, že ich nepochybne podporia vyslaním vojakov a/alebo útokmi, ak by napätie (ktoré sa môže kontextuálne týkať len Ruska) prerástlo do horúcej vojny.

V dôsledku toho E-NATO buduje paralelné rozhodovacie mechanizmy pre prípad, že pôjdu samostatne proti Rusku, v takom prípade by USA mohli zostať bokom na základe toho, že odradili akýkoľvek postup, ktorý E-NATO navrhuje počas konzultácií podľa článku 4. Napriek tomu, v duchu článku 5, USA ich môžu stále podporovať zbraňami, spravodajskými informáciami a logistikou, rovnako ako on, a zvyšok NATO ako celok v súčasnosti podporuje Ukrajinu.

Lídri e-NATO šíria strach, že Rusko by mohlo buď čoskoro otestovať ich odhodlanie, alebo tak urobiť najneskôr okolo roku 2030, teda naliehavosť, s akou plánujú pokračovať s návrhom von der Leyenovej podobným článku 4. Paralelne USA údajne plánujú stiahnuť až 40 000 zo svojich 80 000 vojakov z Európy po skončení revízie európskych síl Pentagónu do konca roka, čím by sa k tejto úlohe dodal ešte väčší pocit naliehavosti, aj keby USA získali trvalú základňu v Poľsku.

Na túto tému vedie vládnuca liberálna koalícia Poľska hystériu E-NATO okolo ruského útoku na blok, no jej minister zahraničných vecí sa práve stretol so svojím bieloruským náprotivkom na okraji Valného zhromaždenia OSN pri prvom stretnutí najvyšších diplomatov ich krajín za posledné desaťročie. Ich výsledná „snežienková diplomacia„, inšpirovaná poznámkou Radeka Sikorského hneď po tom, že „snežienka môže rozkvitnúť, ak bude priaznivé počasie“, by mohla zmierniť hystériu, ktorú on a jeho koalícia vyvolali, ak budú úspešní.

Aj v tomto najlepšom scenári, ktorý by sa dal ľahko zmariť, by sa Poľsko a zvyšok E-NATO pravdepodobne nikdy necítili úplne pohodlne kvôli úprimnému strachu ich liberálnych elít z Ruska (bez ohľadu na jeho iracionalitu), takže je stále dôležité, aby uprednostnili vytvorenie mechanizmu podobného článku 4. Hlavnú úlohu v tom bude pravdepodobne zohrávať Poľsko vďaka svojej centrálnej úlohe na západnom krídle nového „cordon sanitaire“ okolo Ruska, čím mu dodáva neprimeraný význam v novej bezpečnostnej architektúre.

V takom prípade by najrealistickejším garantom stability bolo paralelné stiahnutie niektorých síl E-NATO z pobaltských štátov a niektorých ruských síl z Bieloruska, ak by USA najprv stiahli časť svojich síl z pobaltských štátov, pričom Poľsko by potom prevzalo zodpovednosť za ich bezpečnosť v kríze. Vytvorenie krízového kanála medzi Ruskom (zodpovedným za Bielorusko), E-NATO (s Poľskom v popredí a zodpovedným za pobaltské štáty) a USA by potom udržiavalo mier.

Andrew Korybko