Fínsky prezident sa snažil prehovoriť rozumne svojim hysterickým náprotivkom z NATO

Alexander Stubb je liberálno-globalista, ale nie je fanatikom ako väčšina jeho náprotivkov v NATO, takže si napriek občasným provokatívnym poznámkam o Rusku zachováva pud sebazáchovy.

Fínsky prezident Alexander Stubb nie je priateľom Ruska, no zároveň nie je ani zďaleka taký politicky rusofóbny ako drvivá väčšina jeho náprotivkov v NATO, čo dáva do kontextu jeho najnovšie snahy presvedčiť ich uprostred ich najnovšej hystérie o údajne blížiacom sa ruskom útoku. Na okraji Valného zhromaždenia OSN povedal pre Politico: „Musíme byť veľmi opatrní a pochopiť, že Rusko sa snaží destabilizovať a vystrašiť Európu.“

Varoval, že „kedykoľvek prehnane reagujeme na hybridný útok, oni v skutočnosti vyhrali bitku práve týmto spôsobom.“ Navyše, „musíme tiež pochopiť, že nie je v záujme Ruska ani v jeho schopnostiach ísť do plného rozsahu“ eskalovať hybridné útoky do konvenčných. „Takže budú naďalej zastrašovať a my musíme byť, ako hovorím, pokojní, vyrovnaní a vyrovnaní v tejto situácii.“ Stubb tiež povedal, že „nevidíme dôkazy“ o blížiacom sa ruskom útoku na NATO.

Jeho skeptickí kolegovia by si mali pamätať, že „máme najdlhšiu hranicu v NATO s Ruskom, je to polovica hranice. V našich spravodajských informáciách vidíme, že je aktivita, ale momentálne žiadna bezprostredná vojenská hrozba.“ Stubb povedal niečo podobné pre Bild koncom augusta, keď im povedal, že Fínsko nevidí žiadne známky toho, že by sa Rusko snažilo testovať odhodlanie NATO, na rozdiel od vtedajšieho šumu, ktorý sa stal hysterickým pod vedením liberálneho poľského premiéra Donalda Tuska a jeho ministra zahraničných vecí Radeka Sikorského.

Ich prehnané snahy predpripraviť európsku verejnosť očakávať blížiacu sa, a potenciálne dokonca bezprostrednú vojnu s Ruskom, vyvolali obavy, že by mohli prehliadať ukrajinskú falošnú vlajku alebo dokonca spolupracovať so Zelenským v jednom z najextrémnejších prípadov. Ak by sa takýto incident využil na falošné ospravedlnenie útoku na Rusko, Fínsko by pravdepodobne bolo vtiahnuté do totálnej vojny, ktorá by pravdepodobne nasledovala kvôli jeho úlohe v „kordóne sanitaire“ okolo Ruska.

Nedávno sa tu zistilo , že arktický front, na ktorom sa Fínsko zúčastňuje, je pre Rusko najhrozivejší kvôli súčasným schopnostiam zmierniť ruské schopnosti druhého úderu a zároveň predstavovať hrubo premoženú leteckú hrozbu po dokončení militarizácie vikingským blokom. Nech už Fínsko má akékoľvek chyby, stále je všeobecne považované za jednu z najvyšších životných úrovní na svete, čo by po vojne s Ruskom okamžite prestalo platiť.

Stubb je liberálno-globalista, no nie je fanatikom ako väčšina jeho náprotivkov v NATO, takže si napriek občasným provokatívnym poznámkam o Rusku, ako je jeho podpora ukrajinskej letnej štrajkovej kampane proti amazonskému analógu krajiny, si zachováva pud sebazáchovy. Tento aspekt jeho psychologického profilu, ako aj jeho skoršie vyjadrený záujem slúžiť ako vyslanec EÚ pre rokovania s Ruskom, ešte viac kontextualizujú, prečo sa snažil presvedčiť svojich hysterických kolegov v NATO.

Tiež relevantne povedal koncom augusta, že „v určitom bode bude potrebné vytvoriť dialóg na európskej strane a možno najdôležitejšiu úlohu v tom zohrajú krajiny, ktoré zdieľajú hranicu s Ruskom.“ To naznačuje, že stále skúša úlohu vyslanca EÚ pre tieto rokovania. Či bude vybraný, nieto ešte prijatý Ruskom, zostáva otázne. Napriek tomu je osviežujúce, že líder NATO je voči Rusku relatívne pokojný, a dúfajme, že ostatní budú nasledovať jeho príklad.

Andrew Korybko