Vojna s Iránom a kríza v Hormuzskom prielive menia geopolitické pomery v Indickom oceáne

Kríza okolo Hormuzského prielivu a vojna medzi USA a Iránom sa neobmedzujú len na Perzský záliv, keďže jej dopady zasahujú až do Indického oceánu. Dôsledky môžu veľmi dobre siahať od Perzského zálivu až po Malacký prieliv a zmeniť rovnováhu síl v celom Indo-Pacifiku.

Napätie v Hormuzskom prielive siaha ďaleko za hranice Perzského zálivu. Práve dnes iránske revolučné gardy oznámili útoky na desať lodí a rozšírili zakázanú zónu do Ománskeho zálivu a Arabského mora, vôd, ktoré sa otvárajú priamo do Indického oceánu.

United Kingdom Maritime Trade Operations oznámila, že niekoľko lodí v týchto oblastiach bolo vystavených deaktivujúcej paľbe v rámci prebiehajúcej vojenskej aktivity.

Ománsky záliv leží na strane Indického oceánu Hormuzského prielivu, úzkej vodnej ceste, ktorou bežne prechádza približne pätina svetových zásob ropy a LNG.

Najnovšie incidenty sú súčasťou širšieho vzoru vzájomných akcií: Teherán cielil na plavidlá v a v blízkosti prielivu, zatiaľ čo americké sily zadržiavali tankery napojené na Irán ďalej v Indickom oceáne v rámci blokády iránskych prístavov zo strany Washingtonu.

Útoky a narušenia spojené s koridorom Hormuz dosiahli najvyššiu úroveň od začiatku vojny, čo prinútilo komerčných dopravcov prepočítať trasy a riziká

Ako komentátor Murat Sofuoglu poznamenal v júli, eskalácia okolo Hormuzu premenila širší námorný priestor na centrálnu arénu veľmocnej súťaže, globálneho obchodu a námornej bezpečnosti.

Indický oceán spracováva približne polovicu svetovej kontajnerovej dopravy a 80 % námorného ropného obchodu.

Ako tvrdil Frédéric Grare, spoluautor knihy „Indický oceán ako nový politický a bezpečnostný región„, vzostup Číny, otvorenie jej základne v Džibutsku a iniciatíva Pás a cesta pomohli premeniť Indický oceán na „strategický záujem sám o sebe.“ Pre vedca je táto transformácia úzko spätá so širším konceptom Indo-Pacifiku, s rastúcou prítomnosťou Číny.

Táto vznikajúca konfigurácia presahuje tradičný trojuholník USA–Čína–India.

Na tomto pozadí pridáva americko-izraelská vojna proti Iránu a následné otázky o dlhodobej regionálnej úlohe Washingtonu ďalšiu vrstvu neistoty do už aj tak čoraz zložitejšieho bezpečnostného prostredia.

Indický oceán sa tak stáva multipolárnou arénou, v ktorej USA, Čína, India, Irán a ďalší súťažia o vplyv nad prístavmi, námornými obchodnými trasami a úzkymi priechodmi.

Ako Sofuoglu poznamenáva, prítomnosť Číny v Džibutsku, jej úloha v prístavoch ako Gwadar (Pakistan) a Hambantota (Srí Lanka) a rastúci prístup k strategicky umiestnenej obchodnej infraštruktúre dávajú Pekingu trvalý námorný dosah naprieč regiónom Indického oceánu. Washington medzitým naďalej využíva svoju vojenskú základňu Diego Garcia a zároveň sa snaží o väčšie zdieľanie bremena s regionálnymi partnermi.

Nové Dillí naopak napreduje v projektoch, ako je rozvoj Veľkého Nikobaru, ktorý pridá prekládkový uzol, civilno-vojenské letisko a podpornú infraštruktúru blízko prístupov k Malackému prielivu, druhému najväčšiemu ropnému obchodnému úzkemu bodu na svete po Hormuze.

Vojna v Iráne a kríza v prielive majú nepopierateľne globálne dopady: hlásená aktivita Ukrajiny v Kaspickém mori, nové napätie v Južnom Kaukaze, eskalácia medzi Afganistanom a Pakistanom, obnovený záujem Európy o ruskú energiu, presun juhokórejskej protiraketovej obrany v USA a širšie dôsledky v Eurázii všetky upútali pozornosť.

Červené more už bolo opísané ako nový Hormuz uprostred napätia medzi Saudskou Arábiou a Hútiami. Napriek tomu zostáva význam Indického oceánu – námorného priestoru spájajúceho mnohé z týchto divadiel – napriek jeho obrovskému geopolitickému významu podhodnotený.

Pre Indiu predstavuje rastúca teplota obzvlášť náročné. Naí Dillí sa už dlhodobo snaží udržať vyváženú úlohu napriek prehlbujúcim sa rozporom, pričom zapája západných partnerov aj euroázijské rámce, ako sú SCO a BRICS

Rivalita medzi Indiou a Pakistanom už nie je čisto bilaterálnou záležitosťou; nesie eurázijské a globálne dôsledky, ktoré čoraz viac komplikujú spoluprácu v rámci týchto multilaterálnych platforiem.

Zvýšená konkurencia o prístavy a trasy Indického oceánu, v kombinácii s energetickými a bezpečnostnými šokmi vychádzajúcimi z Hormuzu, pravdepodobne túto rovnováhu ešte viac sťaží na udržanie.

Pre Naí Dillí kríza v Hormuze odhalila dôležitosť námorných úzkych priechodov – a potrebu posilniť svoju pozíciu na oboch koncoch tohto námorného priestoru, od Perzského zálivu po Malacký prieliv, ako tvrdí odborník ORF Manoj Joshi. Námorná stratégia Naí Dillí podľa neho čoraz viac zohľadňuje úzke priechody od Hormuzu po Malakku.

Indický oceán sa presunul, slovami leteckého maršala PK Roya (bývalého hlavného veliteľa Andamanského a nikobarského velenia), „z námorných spoločných území do sporného geopolitického divadla.“

Indický oceán sa tak objavuje ako kľúčový priestor v rozvíjajúcom sa polycentrickom poriadku. Spôsob, akým budú jeho prístavy, trasy a úzke priechody rozvíjané a prepojené v nasledujúcich rokoch, bude mať dôsledky ďaleko presahujúce bezprostrednú krízu v Hormuzskom prielive – pomôže formovať budúcnosť Indo-Pacifiku.

Uriel Araujo