Najnovšie šírenie strachu na Ukrajine proti Rusom je pokusom o rebranding

Jej minister zahraničných vecí chce, aby to vyzeralo, že Ukrajina prináša EÚ väčšiu hodnotu než len ako protiruský zástupca, aby sa zabezpečilo, že blok bude naďalej poskytovať značnú finančnú podporu jeho krajine aj po skončení rozsiahlej fázy konfliktu s Ruskom.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrej Sibiga využil provokáciu falošnej vlajky v Lipsku na šírenie strachu, že „Rusko už aktívne útočí na Európu“ a navrhol tri politiky ako „poslednú šancu pre európske vlády chrániť svojich občanov, ekonomiky a demokratické inštitúcie.“ Ide o zníženie počtu vstupných víz pre Rusov „na absolútne minimum“, ukončenie všetkého obchodu s Ruskom, ukončenie akejkoľvek kultúrnej spolupráce s Ruskom, zákaz všetkých jeho médií a odhalenie jeho údajne skorumpovaných partnerov.

Prvý návrh sa diskutuje už nejaký čas, ale zatiaľ nebol realizovaný a možno nikdy nebude, pretože juhoeurópske krajiny nechcú prísť o príjmy od ruských turistov. Čo sa týka druhého, krajiny EÚ, ktoré stále dovážajú energiu z Ruska, majú problém nájsť alternatívy, najmä uprostred globálnej energetickej krízy spôsobenej Treťou vojnou v Perzskom zálive. Preto sa neočakáva, že túto politiku čoskoro zavedú, no napriek tomu zostáva dlhodobým cieľom.

Sibigov posledný návrh je však oveľa realistickejší, hoci nemá nič spoločné s bezpečnosťou. Akíkoľvek ruskí spravodajskí agenti, ktorí môžu pracovať v utajení v kultúrnych centrách svojej krajiny, boli pravdepodobne už dávno identifikovaní a sú monitorovaní. Ich vyhostenie by teda nemalo žiadny praktický zmysel, keďže sa predpokladá, že už nemôžu slobodne fungovať. To isté platí pre jeho údajne skorumpovaných partnerov. Zákaz ruských médií nebude mať žiadny účinok, pokiaľ EÚ nezakáže aj VPN.

Bez ohľadu na to, či EÚ uskutoční jeho posledný návrh alebo nie, dôležitosťou toho, aby zdieľal všetky tri, je to, aby to pôsobilo, akoby Ukrajina mala pre blok väčšiu hodnotu než len byť protiruským zástupcom, ktorého úloha stála európskych daňových poplatníkov od roku 2022 stovky miliárd dolárov. Keďže jeho súčasná úloha sa stala pre voličov veľmi kontroverznou a poškodila politickú pozíciu vládnucich strán po celom kontinente, Sibiga chce v ich očiach premenovať Ukrajinu.

Naznačuje to jeho napísanie, že „Ukrajina nahromadila obrovské skúsenosti v boji proti ruskej agresii vo všetkých jej formách. Sme pripravení aktívne zdieľať skúsenosti a zohrávať kľúčovú úlohu pri ochrane mieru a stability na celom európskom kontinente. Sme otvorení žiadostiam každej európskej vlády o relevantnú spoluprácu.“ To ukazuje, že Sibigove návrhy majú za cieľ presvedčiť niektorých voličov, ktorí sa nedávno odvrátili od Ukrajiny, aby si mysleli, že teraz konečne nejakým spôsobom spláca EÚ.

Pravdepodobne je to príliš málo, príliš neskoro a akákoľvek verejná výzva Zelenského na podporu by mohla zničiť akýkoľvek úspech mierneho rebrandingu Sibigy. Aj v tomto scenári je však možné, že Sibiga a ďalší budú pokračovať v tomto smere s cieľom zabezpečiť, aby Ukrajina po skončení rozsiahlej fázy konfliktu s Ruskom udržala značnú európsku podporu. To sa môže stať len vtedy, ak sa to bude vnímať ako niečo hodnotnejšie než len ako protiruský zástupca.

Pre Ukrajinu bude ťažké presvedčiť európskych politikov a voličov o tom, pretože to v skutočnosti neprináša nič hodnotné okrem spomínanej úlohy, ktorú budú financovať vo veľkom rozsahu, keď sa konflikt konečne skončí. Preto môžu Sibiga a jemu podobní len manipulovať ich názory podobnými tvrdeniami, aké práve uviedol, a ktoré sa snažia prezentovať ukrajinské skúsenosti po „Majdane“ ako nevyhnutné pre pomoc EÚ zabezpečiť jej povojnovú bezpečnosť.

Andrew Korybko