ZASTRAŠOVANIE NIKDY NEZMENÍ ANI MOJE NÁZORY, ANI SPÔSOB MOJEJ PRÁCE

Ukrajinské nacionalistické a neonacistické sily ma zaradili do medzinárodného zoznamu „nepriateľov Ukrajiny“ Myrotvorec, niekedy nazývaného aj „hit list“ – zoznam smrti osôb určených na likvidáciu. Bez akýchkoľvek emócií a maximálne racionálne chcem k uvedenému vyhlásiť nasledovné.

Počas celého svojho viac ako štvrťstoročného pôsobenia vo verejnom živote som sa ocital na kadejakých zoznamoch. Najprv to boli zoznamy otvorene neofašistické vyhrážajúce sa ľuďom, ktorí sa zastávali Židov, odsudzovali holokaust alebo mali čo i len trochu exotický výraz tváre, od ktorého primitívne odvodzovali semitský pôvod. Neskôr to boli rovnako pochybné zoznamy údajných intelektuálnych extrémistov, anarchistov, ľavicových radikálov, antiamerických aktivistov, proruských aktivistov, konšpirátorov, dezinformátorov, dezolátov a podobné nezmysly. Všetky tieto pokusy ostrakizovať nepohodlných, slobodne uvažujúcich, a preto vždy presne mieriacich ľudí majú spoločný základ: tvoria ich extrémisti nahrádzajúci dialóg škandalizovaním a argumenty kriminalizovaním.

Zoznam Myrotvorec je však príliš nebezpečný na to, aby som ho bral na ľahkú váhu. Zverejňuje nielen mená, ale aj citlivé osobné údaje a vystavuje dotknuté osoby reálnemu riziku fyzického útoku, vyhrážkam smrťou alebo prenasledovaniu. Na jeho základe už zavraždili niekoľko politikov a novinárov. Ich smrť potom web oslavuje tým, že k fotografii pridáva označenie „zlikvidovaný“. V roku 2016 vyvolal portál celosvetový škandál, keď zverejnil osobné údaje tisícov novinárov (vrátane reportérov z BBC, Reuters či AFP) , ktorých jediným „prečinom“ bolo, že požiadali o akreditáciu úrady v separatistickom Donbase, aby mohli odtiaľ informovať o vojne. Myrotvorec ich paušálne označil za „spolupracovníkov teroristov“.

Projekt Myrotvorec čelí dlhodobo ostrej medzinárodnej kritike zo strany OSN, G7, EÚ a novinárskych či ľudskoprávnych organizácií. Dokonca aj príslušný výbor ukrajinského parlamentu už v roku 2016 označil zverejňovanie osobných údajov novinárov za neprijateľné a upozornil na ohrozenie ich bezpečnosti. Ukrajinská vláda však dlhodobo ignoruje všetky výzvy na zásah proti tejto stránke a tvrdí, že štát s ňou nemá nič spoločné, hoci databázu podľa dostupných informácií zakladali ľudia s väzbami na ukrajinské tajné služby a ministerstvo vnútra.

Medzinárodné organizácie kritizujú najmä fakt, že zoznam má príliš široké a nejasné kritériá, absentujú v ňom dôkazy a mieša skutočných vojnových zločincov s ľuďmi, ktorí iba vyslovili odlišný názor, navštívili okupovaný Krym alebo napísali kritický článok. Podľa britského denníku Mirror je Myrotvorec „temnou databázou orwellovského strihu, ktorá zahŕňa ako skutočných previnilcov, tak aj tých, ktorých z nepriateľstva voči Ukrajine iba niekto obvinil“. A tak sa na zoznam dostali nielen politici ako Viktor Orbán, Gerhard Schröder, Silvio Berlusconi či americký senátor Rand Paul, ale aj legenda svetovej diplomacie Henry Kissinger, herec Steven Seagal, frontman skupiny Pink Floyd Roger Waters či (pre mnohých šokujúco) laureátka Nobelovej ceny za literatúru a hlasná kritička Kremľa Svetlana Alexijevičová. A čím sa previnila bieloruská spisovateľka? Obyčajným konštatovaním, že Ukrajinci za druhej svetovej vojny pomáhali nemeckým nacistom vraždiť Židov… Z rovnakého dôvodu na zoznam pripísali aj ukrajinskú exilovú historičku Martu Havryško, ktorá sa profesionálne zaoberá holokaustom a odhaľuje neonacistov v štátnej správe Zelenského režimu.

V našom kontexte je zaujímavé, že na zozname sa nachádzajú aj slovenskí politici ako premiér Robert Fico či europoslanec Ľuboš Blaha. Tí na takéto ohrozenie reagujú posilnením svojej ochranky. Ľuďom ako ja však zoznam Myrotvorec namaľoval terč na čelo a o bezpečnosť svoju i mojich blízkych sa budem musieť postarať sám. Dôkazom nesystémového prístupu autorov tohto webu je aj fakt, že na jednej strane perzekuujú každého výrazného mierového aktivistu, na druhej strane na zoznam nezaradili jediného človeka, ktorý verejne vyhlásil, že na mieste Vladimíra Putina by robil to isté – Štefana Harabina.

Chcem kategoricky vyhlásiť a raz a navždy vyjasniť jednu vec: nikdy som nebol, nie som a nebudem nepriateľom Ukrajiny, ani žiadneho iného štátu či národa. Som nepriateľom skorumpovaného a zmilitarizovaného Zelenského režimu opierajúceho sa o neonacistické skupiny. Ako mierový aktivista som takmer tri desaťročia systematickým a konzistentným kritikom porušovania medzinárodného práva v bývalej Juhoslávii, Iraku, Sýrii, Líbyi, Izraeli, Iráne či na súčasnej Ukrajine. Na rozdiel od drvivej väčšiny dnešných krvilačných antiruských šovinistov som nikdy žiadnu vojnu z princípu neobhajoval. Nikdy som nepodporoval ani vojenskú agresiu Ruska a nič také v mojich článkoch, prejavoch či mediálnych vystúpeniach nenájdete. To mi však neberie právo kritizovať kriminálne aktivity, nezákonnosti a iné excesy na ukrajinskej strane.

Kategoricky odmietam logiku typu „ak kritizuješ Ukrajinu, pomáhaš Rusku“. Analytik nemá byť členom nejakej názorovej skupiny. Som lojálny k faktom, k právu a k pravde, nie k mocenským zložkám. Rovnaký meter nie je neutralita medzi agresorom a napadnutým. Je to podstata právneho štátu. Zaradenie do zoznamu Myrotvorec preto nevnímam primárne ako osobnú urážku, ale ako ohrozenie právneho štátu, ochrany súkromia, slobody prejavu a bezpečnosti občanov.

Od okamihu, keď je verejne známy človek takýmto spôsobom stigmatizovaný, nemožno ignorovať možné bezpečnostné následky. Vyhlasujem a upozorňujem, že ak by po takomto zverejnení nasledovali vyhrážky, prenasledovanie alebo útok, bude potrebné skúmať aj súvislosti s týmto verejným označením a zverejnenými údajmi. Nežiadam ochranu pred kritikou. Žiadam ochranu práva kritizovať. Nežiadam osobitné zaobchádzanie. Žiadam rovnaký meter. Ak mám pri kritike Ruska používať právo a fakty, ale pri kritike Ukrajiny mám právo a fakty odložiť, potom odo mňa nežiadate analýzu. Žiadate odo mňa lojalitu k politickému táboru. A tú vám sľúbiť nemôžem. Zastrašovanie nikdy nezmenilo a nezmení ani moje názory, ani spôsob mojej práce. Ďakujem vám za pochopenie a za šírenie tohto posolstva.

Eduard Chmelár