Ako realistický je Tuskov návrh na pobaltský podblok v rámci NATO?

Severozápadné krídlo nového „kordónu sanitaire“ okolo Ruska by mohlo čoskoro stvrdnúť.

Poľský premiér Donald Tusk predvídateľne vyjadril názor na súčasnú vojensko-bezpečnostnú politiku svojej krajiny počas Dňa ozbrojených síl 15. augusta. Možno najzaujímavejšie vyhlásenie, ktoré urobil, sa týka jeho návrhu na vytvorenie pobaltského podbloku v rámci NATO. Jeho slovami: „Budovanie modernej verzie regionálneho spojenectva so Švédskom, Nórskom, Fínskom a pobaltskými štátmi, s aktívnou účasťou Britov, Dánov a Nemcov, zabezpečí územia ohrozené Ruskom bezpečnými.“

Potom dodal: „Ide o skutočné akcie a skutočné aliancie. Sú to nové zmluvy, nové dohody, nové pakty“, čo v duchu korešponduje s nedávnym návrhom Józefa Orzeła na Medzimariálnu obrannú zmluvu. Orzełov návrh bol tu rozšírený, kde sa hodnotilo, že Poľsko by sa mohlo súčasne integrovať s „vikingským blokom“ v čoraz viac zlúčenom arkticko-baltskom regióne a s „Neoosmanskou ríšou“, ktorá sa rozširuje pozdĺž celého južného periféria Ruska.

Tusk v podstate realizuje severný integratívny smer tohto návrhu, ktorý je v súlade so severozápadným krídlom „cordon sanitaire„, ktorý sa za posledný rok formoval okolo Ruska. Hlavný rozdiel medzi vyššie uvedeným návrhom a tým, čo robí, je však v tom, že Briti a Nemci sa zapoja do jeho navrhovaného baltského podbloku v rámci NATO. Jeho minister zahraničných vecí Radek Sikorski bol kedysi dvojitým britským občanom a stále je podozrievaný z jeho vplyvu.

Rovnako je Tusk tak blízko Nemecku, že sivý kardinál konzervatívnej opozície ho raz obvinil z toho, že je „nemeckým agentom„, takže kritici by sa mohli oprávnene obávať, že jeho návrh by mohol ešte viac podriadiť Poľsko britskému a nemeckému vplyvu, než už je. Naopak, konzervatívny prezident Karol Nawrocki vyhlásil na Deň ozbrojených síl, že Poľsko by sa malo najprv sústrediť na zabezpečenie vlastnej bezpečnosti, až potom by mohlo „vytvárať silné strategické aliancie“.

Samozrejme, Nawrocki nie je proti účasti Poľska v regionálnych podblokoch, čo dokázal tým, že pred rokom povedal litovským médiám: „My ako Poliaci a ja ako prezident Poľska vieme, že sme zodpovední za celé regióny strednej Európy, vrátane pobaltských štátov a Litvy… Máme hlboké presvedčenie, že práve s Litvou, ďalšími pobaltskými štátmi, krajinami Bukurešťskej deviatky a severskými krajinami dokážeme vybudovať spoločný potenciál východného krídla NATO.“

Rozdiel medzi ním a vládnucimi liberálmi je v tom, že chce, aby USA zostali hlavným vojenským partnerom Poľska, nie Nemecko ako Tusk alebo Spojené kráľovstvo, o ktorom sa predpokladá, že Sikorski chce. Tuskov návrh, aby sa Nemecko a Spojené kráľovstvo zúčastnili jeho navrhovaného baltského podbloku v rámci NATO, je preto v rozpore s Nawrockiho víziou, ale keďže zahraničná politika je formulovaná prostredníctvom vzájomného pôsobenia týchto troch predstaviteľov podľa článku 133 poľskej ústavy, mohol by mať problém brániť jej pokroku.

Nech sa stane čokoľvek, dôležité je, aby sa Poľsko zapojilo do nového podbloku, ktorý bude zahŕňať „nové zmluvy“. Sejm však musí hlasovať o „mieri, alianciách, politických alebo vojenských zmluvách“ podľa článku 89, takže Nawrocki by mohol vetovať aj také, ktoré mu nevyhovujú, keďže liberáli nemajú trojpätinovú väčšinu na jeho prehlasovanie. Vzhľadom na túto možnosť by liberáli mohli tlačiť na pakt, ktorý nie je formálnou zmluvou ako nedávna s Nemeckom, ale mohol by byť zrušený, ak stratia moc po jesenných voľbách do Sejmu 2027.

Andrew Korybko