Kauza Káľavský: Susko podal dovolanie, ale to nestačí

PREDSLOV:

SUSKO, BUDÍČEK! KÁĽAVSKÝ MUSÍ ÍSŤ VON ZO ŽALÁRA!

Hovorím to neustále a budem to opakovať naďalej. Nielen počuť a vidieť, ale aj čítať je potrebné, pretože touto formou prijímania informácií si viac zapamätáme a ešte viac pochopíme.

Dovoľujem si dať do pozornosti bonusový článok k 57. epizóde podcastu Ďateľ k veci, ktorú som venoval dovolaniu ministra spravodlivosti vo veci Jána Káľavského.

Podaním dovolania v prospech Káľavského síce minister Boris Susko urobil správnu vec. Neurobil však dosť!

Mal zároveň rozhodnúť o prerušení výkonu trestu, kým súd meritórne nerozhodne o dovolaní vo veci Jána Káľavského.

A tu je hromada dôvodov, prečo by to mal urobiť:

————

Kauzy Dušana Kováčika a Jána Káľavského sú mrazivo podobné. A to je aj dôvod na to, aby bol Káľavský okamžite prepustený na slobodu.

Susko, Kováčik a Káľavský

Správa o podaní dovolania ministrom spravodlivosti Borisom Suskom v prospech nespravodlivo odsúdeného Jána Káľavského obletela informačným priestorom. Lenže tak, ako zvesť znenazdajky vzbĺkla, rovnako aj rýchlo zhasla, čo je na škodu veci, pretože v nastolenom prípade orgány činné v trestnom konaní a súdy šliapali po právach Jána Káľavského rovnako brutálne, ako to urobili v prípade Dušana Kováčika.

Ak už je reč o kauze bývalého špeciálneho prokurátora, je namieste pripomenúť, že kým v prípade Dušana Kováčika našiel minister spravodlivosti dostatok osobnej aj politickej odvahy spojiť podanie dovolania s prerušením výkonu trestu, v Káľavského veci nebol rovnako chrabrý a odhodlaný. Samozrejme, je skvelé, že podal dovolanie, avšak je smutným obrazom doby, že bývalému príslušníkovi NAKA neprerušil výkon trestu do meritórneho rozhodnutia o dovolaní, keďže každému súdnemu človeku je jasné, že väznenie Káľavského je aktom primitívnej pomsty za to, že odhalil nebezpečnú protispoločenskú činnosť čuríll a spolupáchateľov.

V naznačených súvislostiach je potrebné pripomenúť aj fakt, že nebyť prvotného svedectva Jána Káľavského a ak by nevydal do trestného konania svoj telefón, v ktorom mal uloženú komunikáciu v skupine Apači, možno by nikdy neboli odhalené čurillie machinácie a Dušan Kováčik by sa ťažšie dopracoval k dovolaciemu rozsudku, rušiacemu nezákonné rozsudky špecializovaného aj najvyššieho súdu.

Aby nedošlo k omylu, toto nie je kritika doktora Kováčika. On si úspech v dovolacom konaní v plnej miere zaslúžil, pretože bol orgánmi činnými v trestnom konaní aj súdmi vystavený extrémne nespravodlivému, neústavnému a nezákonnému zaobchádzaniu. Predchádzajúce slová sú apelom na ministra spravodlivosti, aby zvážil širšie súvislosti Káľavského prípadu a jeho spojitosti s vecou bývalého špeciálneho prokurátora. Ak sa nad tým zamyslí, možno príde k záveru, že do právoplatného ukončenia dovolacieho konania by mu mal prerušiť výkon trestu a umožniť mu tráviť čas s rodinou.

Priebeh súdneho konania

V krátkosti si zhrňme, za čo bol Ján Káľavský odsúdený.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu Miroslav Mazúch rozsudkom zo dňa 18. júla 2023 uznal Káľavského za vinného z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku a pokračovacieho prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom marenia spravodlivosti. Mazúch uložil Káľavskému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov a peňažný trest vo výške 5 000 eur.

Citované trestné činy môžu vyvolávať hrozivý dojem a vrhať na Jána Káľavského zlé svetlo. Z ďalšej analýzy vyplynie, že hanbiť by sa nemal obžalovaný, ale špecializovaný samosudca Mazúch a spolu s ním aj odvolací senát najvyššieho súdu, pretože vydali hanebné rozsudky, založené jednak na deformovaných dôkazoch, a jednak na ignorovaní dôkazov svedčiacich v prospech Káľavského neviny.

Ján Káľavský sa proti rozsudku odvolal. Odvolal sa aj prokurátor špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár, pretože sa mu zjavne málil už aj tak drakonický trest.

Odvolací senát najvyššieho súdu v zložení predsedu Pavla Farkaša a členov Martiny Zeleňákovej a Dušana Kerč-Ščerbu rozsudkom zo dňa 4. marca 2025 zrušil Mazúchov rozsudok vo výroku o treste a uložil Jánovi Káľavskému trest odňatia slobody v trvaní päť rokov a peňažný trest vo výške 5 000 eur. Inými slovami najvyšší súd síce zmiernil pôvodný trest o dva roky, avšak to neznamená, že verdiktom zhojil Mazúchovu nespravodlivosť. 

Najvyšší súd Káľavskému potvrdil nepodmienečný trest, čím rovnako ako špecializovaný sudca porušil zásady ukladania trestov upravené zákonom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že takrečeno natvrdo do basy majú ísť ľudia len vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné v záujme dosiahnutia individuálnej aj generálnej prevencie. Odvolací senát najvyššieho súdu – čo je z určitého pohľadu ešte vážnejší prešľap – si osvojil deformovanú interpretáciu dôkazov špecializovaného Mazúcha alebo dôkazy svedčiace v prospech Jána Káľavského ponechal nepovšimnuté, v odôvodnení rozsudku sa s ich existenciou a významom nijako nevyrovnal.

Vyššie uvedené tvrdenia je nutné podporiť niekoľkými príkladmi.

Príklad prvý: Absurdný prípad kajúcnika Kučerku

Ján Káľavský bol okrem iného odsúdený aj za to, že údajne v októbri alebo v novembri 2020 ukázal príslušníkovi NAKA Mariánovi Kučerkovi na mobilnom telefóne mená osôb, ktoré majú byť zadržané v trestnej veci Očistec a má u nich byť vykonaná domová prehliadka. Išlo napríklad o Tibora Gašpara, Roberta Krajmera, Petra Hraška, Bernarda Slobodníka. Kučerka to tvrdil ako kajúcnik v priebehu prípravného konania, avšak na hlavnom pojednávaní vo veci Jána Káľavského dňa 6. júna 2023 povedal, že prvýkrát sa dozvedel o nadchádzajúcej realizácii kauzy Očistec 27. októbra 2020 od Slobodníka a dodal:

,,Po týchto informáciách od Slobodníka sa táto informácia šírila celým PZ, že sa také niečo má udiať.“

To však nie je všetko. Kučerka potvrdil, že jeho ďalšími zdrojmi informácií o pripravovanej realizácii kauzy Očistec boli prominentné čurilly Dunčko, Magula a Chudý. Okrem toho Kučerka sa vyjadril, že o svojom zadržaní sa dozvedel aj na známom stretnutí s prokurátormi špeciálnej prokuratúry Ondrejom Repom a Michalom Šúrekom. Na inkriminovanej schôdzke mal podľa existujúceho zvukového záznamu Repa adresovať Kučerkovi nasledovné slová:

,,Zajtra civil, jasné? To ti aj Lajo odkazuje, že on sa potom o teba postará. Ale už fakt nechcem počuť žiadne pičoviny. Ty si uvedom, že máš deti a ženu v nejakom postavení. A buď to urobíme vo veľkej hanbe, alebo…“ A na záver sa Repa Kučerku opýtal, či ,,chce srať krv vo väzbe ako Lajo Makó“.

Z uvedených skutočností sú zrejmé nasledovné fakty:

Po prvé, Kučerka tvrdil, že jeho prvotným zdrojom správ o Očistci bol Slobodník, ktorý musel mať informáciu priamo od čuríll a svojho advokáta Lipšica, koordinujúceho svoje aktivity tak s čurillami, ako aj so špeciálnymi prokurátormi Repom a Šúrekom.

Po druhé, ďalšími Kučerkovými informačnými zdrojmi boli čurilly Dunčko, Magula, Chudý a prokurátori Repa so Šúrekom.

Po tretie, z citovaného zvukového záznamu je zrejmé, že Repa vydieral Kučeru. Z toho vyplýva, že Kučerka mal dôvod klamať napríklad aj o Káľavského zapojení do vyzradenia služobných informácií.

Po štvrté, ak by aj Káľavský bol jedným z viac ako poltucta zdrojov informácií o Očistci, rozhodne nebol prvý a už vôbec nie jediný, a preto mali byť spolu s ním stíhaní a súdení aj Dunčko, Magula, Chudý, Repa, Šúrek, prípadne Lipšic a iné čurilly. Alebo nemal byť stíhaní a súdení nikto.

Po piate, v prípravnom konaní neexistoval žiaden iný dôkaz o tom, že by Káľavský vyniesol informácie o kauze Očistec, iba osamotená výpoveď vydieraného kajúcnika Kučerku. Ak neexituje proti obvinenému žiaden iný dôkaz okrem výpovede spolupracujúcej osoby, navyše vydieranej prominentným prokurátorom špeciálnej prokuratúry Repom, nie je možné ani len uvažovať o spoľahlivom preukázaní viny.

V kontraste so zistenými skutočnosťami sa však stal pravý opak toho, čo by súdom velil zákon, zmysel pre spravodlivosť aj zdravý rozum. Špecializovaný samosudca Mazúch aj odvolací senát najvyššieho súdu vôbec nezobrali do úvahy Kučerkovu výpoveď z hlavného pojednávania a vôbec sa s jej závažným obsahom nevyrovnali. Kučerkove slová z hlavného pojednávania svedčili v prospech neviny Káľavského. Kučerka výpoveďou na hlavnom pojednávaní fakticky poprel to, čo tvrdil v prípravnom konaní. Napriek tomu súdy nevyhodnotili tento dôkaz v prospech Káľavského, aj keď zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) takú povinnosť jednoznačne mali.

Ani tým však nie je vyčerpaný program festivalu absurdít spojených s prípadom vydieraného kajúcnika Kučerku. Tento spolupracujúci obvinený totiž v prípravnom konaní vypovedal, že po tom, čo sa od Jána Káľavského dozvedel o pripravovanej realizácii kauzy Očistec, preventívne zahodil mobilný telefón do Vajnorského jazera. Na základe tohto tvrdenia bol Ján Káľavský stíhaný, obžalovaný a odsúdený za marenie spravodlivosti. Ide o nekonečnú absurditu, pretože bol odsúdený za konanie, na ktoré nemal žiaden priamy vplyv, ba dokonca ani len nebolo preukázané, že sa Kučerka skutočne zbavil telefónu preto, aby sa k aparátu neskôr nedostali čurilly a ich spolupáchatelia zo špeciálnej prokuratúry.

V záujme pochopenia rozsahu popisovanej absurdity je potrebné uviesť niekoľko podstatných pripomienok:

Ak bol Káľavský odsúdený preto, lebo vraj v dôsledku jeho konania mal zahodiť Kučerka mobil do jazera, mal byť potrestaný za marenie spravodlivosti ten, kto sa telefónu zbavil. Lenže Kučerka nebol v danej veci ani len obvinený.

Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že Kučerka naozaj zahodil mobil do Vajnorského jazera. Nebol produkovaný videozáznam z okolia spomínanej vodnej plochy, ktorý by dokazoval, že v októbri alebo novembri 2020 sa tam pohyboval Kučerka a hádzal akýkoľvek objekt do jazera. Nebol ani vykonaný pokus aparát nájsť pomocou policajných potápačov. Nič, nula bodov.

Ak by Kučerka naozaj zaťažil životné prostredie odhodením mobilu do jazera (mimochodom, nie je to trestný čin na úseku environmentálnej kriminality?), nebolo preukázané, že by tento akt vandalizmu mal priame spojenie s údajnou informačnou inkontinenciou Jána Káľavského.

Ak sa Kučerka zbavil mobilu preto, lebo sa obával, že brány Očistca pohltia aj jeho, súdy sa mali zaoberať otázku, či podnetom jeho konania neboli informácie poskytnuté Slobodníkom, Dunčkom, Magulom, Chudým, Repom, Šúrekom alebo Lipšicom.Súdy si vyššie nastolené otázky nekládli a z toho logicky vyplýva, že ani nehľadali odpovede. Aj to je jeden z dôvodov na to, aby sa najvyšší súd v dovolacom konaní vážne zaoberal, či bolo zachované právo Jána Káľavského na spravodlivý proces.

Príklad druhý: Lži zločinca Borisa Beňu

Do rovnakej kategórie patria aj skutky spojené s celoživotným zločincom Borisom Beňom, ktorý v čase svojho zadržania a väzobného stíhania vykonával funkciu námestníka riaditeľa SIS. Špecializovaný aj najvyšší súd odsúdili Jána Káľavského za to, že mal prostredníctvom Petra Košča vyzradiť Beňovi, že čurilly pripravujú v kauze Judáš jeho zadržanie. Aj v tomto prípade existoval len jediný dôkaz: výpoveď zločinca a kajúcnika Beňu. Žiaden iný dôkaz svedčiaci o vine Jána Káľavského neexistoval.

Naopak, obhajoba zadovážila z iných trestných konaní výpovede dvoch dôležitých svedkov. Bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana. Obaja zhodne tvrdili, že Beňa sa dozvedel o pripravovanom zadržaní čurillami z úplne iných zdrojov. Nechajme najprv prehovoriť Vladimíra Pčolinského:

„Deň pred zadržaním Borisa Beňu došiel za mnou úplne zrútený, že má od advokáta Zoltána Perhácsa info, že ho majú zajtra zobrať, ale že Zolo to vybavil tak, že ho nezoberú, ale má sa ráno sám prísť prihlásiť o 07:00 hod. za Jánom Čurillom na Račiansku. Čiže niekto mu vopred vyzradil, že bude zadržaný. Na druhej strane Ľudovít Makó mi 29. 1. 2021 pri osobnom stretnutí povedal, že to nebol Zolo Perhács, kto Beňovi volal a kto mu to vybavil, pretože Zolo bol zosratý, ale že to vybavil on osobne.“

To nepotrebuje ďalší komentár, len krátke vysvetlenie, že Zoltán Perhács je advokátom Ľudovíta Makóa. A teraz si prečítajme, čo o danej záležitosti vypovedal Branislav Zurian:

„Na otázku, či som sa zúčastnil nejakého pracovného stretnutia na SIS v roku 2020, kde mal byť prítomný riaditeľ, jeho zástupca Beňa a pravdepodobne Makó a ak som sa zúčastnil, čo bolo predmetom stretnutia, uvádzam, že si spomínam, že som sa stretol, bolo to v budove SIS a bolo to v súvislosti s prípadom, ktorý nám odstúpila SIS a to bolo ohrozenie ústavného činiteľa. NAKA to vyšetrovateľa a mňa vtedy zavolali na konzultáciu. Mali k tomu nové informácie, tak som prišiel do miestnosti kde bolo viac ľudí, všetci boli v oblekoch, akurát Beňa bol v rifliach, v tričku a rozprával sa vtedy s príslušníkom SIS, so svojim podriadeným, myslím, že to bol jeden z tých, ktorí boli s Beňom neskôr obvinení. Na tomto stretnutí boli tieto osoby, riaditeľ Pčolinský, ďalej tam bol Beňa, Gašparovič. Makó tam nebol. A počas toho, ako sme sa rozprávali s Pčolinským, tak Beňa pil alkohol a držal Gašparoviča za hlavu a boli čelami opretí. Pýtal som sa, čo sa stalo, a tam mi Beňa povedal, že mu volal Zolo Perhács a že ho idú zadržať. Na otázku, či si spomínam približne na dátum, kedy to bolo, uvádzam, že presný dátum neviem, ale sto percent to bolo deň pred zadržaním Beňu, lebo na druhý deň mi Ján Čurilla poslal SMS, že koho zadržali a následne neskôr prišla SMS, že Beňa sa dostavil sám. Vtedy som pochopil, že toto, čo bolo večer, tak Beňa rozprával o tomto dni, že ho idú zadržať.“

Z citovaných výpovedí oboch funkcionárov vyplýva, že zločinca Beňu nevaroval Káľavský, ale informáciu mu poskytol Makóov advokát Perhács. Ako s týmito faktmi naložili súdy? Nuž, špecializovaný samosudca Mazúch odmietol návrh obhajoby, aby boli na hlavnom pojednávaní vypočutí nielen Pčolinský a Zurian, ale aj Gašparovič. A keďže sa ich vypočutím nezaťažoval, ani sa s existenciou dôležitých svedectiev nevyrovnal v odôvodnení drakonického rozsudku.

V odvolacom konaní sa najvyšší súd postavil k existencii svedectiev Vladimíra Pčolinského a Branislava Zuriana takisto svojsky. Na verejnom zasadnutí síce umožnil prečítanie zápisníc ich výpovedí z iných trestných konaní, avšak v odôvodnení rozsudku sa nimi vôbec nezaoberal. To znamená, že najvyšší súd nepovažoval za potrebné vysvetliť, prečo uveril osamotenej výpovedi zločinca a kajúcnika Beňu a naproti tomu nezobral do úvahy výpovede Pčolinského so Zurianom, dokazujúce nevinu Jána Káľavského. Popísané opomenutie dôkazov svedčiacich v prospech obvineného je neústavné, nezákonné, odporuje zdravému rozumu a zakladá dôvod dovolania rovnako, ako to bolo v prípade Dušana Kováčika.

Kverulant by si mohol položiť otázku: Prečo by mal Beňa dôvod klamať? Odpoveď je veľmi prostá. Jedným z dôvodov pripravovaného a vyzradeného zadržania tohto zločinca bolo dôvodné podozrenie, že sa ako verejný činiteľ dopustil obzvlášť závažného zločinu vydierania. V roku 2020 mu podľa vtedy platnej právnej úpravy hrozil trest odňatia slobody od 20 do 25 rokov alebo doživotie. Takže ak nechcel stráviť zvyšok života v temnici, musel sa Beňa zo žalára doslova „vyklamať“. A keďže spieval tak, ako si to prokurátor špeciálnej prokuratúry Peter Kysel predstavoval, v priebehu trestného konania z nevysvetliteľných dôvodov zmenil Beňovi právnu kvalifikáciu z vydierania na prijímanie úplatku. Následne s ním uzavrel dohodu o vine a treste. Rozsudkom z 27. mája 2021 ju potvrdil akoby alkoholom a THC omámený špecializovaný sudca Ján Hrubala. Zločincovi Beňovi uložil mierny päťročný podmienečný trest, rovnajúci sa faktickej beztrestnosti.

Špecializovaný samosudca Mazúch ani odvolací senát najvyššieho súdu nielen nebrali do úvahy svedectvá Pčolinského a Zuriana potvrdzujúce Káľavského nevinu. Odmietli sa aj akokoľvek zaoberať mimoriadne podozrivou zhovievavosťou prokurátora Kysela voči Beňovi. Súdy vôbec neposúdili, do akej miery mohla mať výživná a pre Beňu krajne výhodná dohoda o vine a treste vplyv na jeho motiváciu klamať v trestnej veci Jána Káľavského. Aj to je nepochybne dôvod na to, aby sa oboma rozsudkami v jeho trestnej veci zaoberal dovolací senát.

Ďalšou podozrivou okolnosťou je fakt, že Beňa bol prepustený z vyšetrovacej väzby na základe príkazu prokurátora Kysela len štyri dni po tom, čo začal vypovedať proti Jánovi Káľavskému. Z toho rezultujú dva závery:

Po prvé, Kysel protizákonne zneužil väzbu na vynucovanie si spolupráce. Priznanie sa alebo pristúpenie na spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní nemôže byť dôvodom prepustenia z väzby. Na uvoľnenie zo zaistenia musia pominúť zákonné dôvody väzby a tými priznanie ani spolupráca nie sú.

Po druhé, prepustenie z väzby bolo ďalším významným benefitom, ktorý akiste prispel k tomu, aby si zločinec Beňa začal vymýšľať nielen na Káľvaského, ale napríklad aj na Pčolinského a ďalších.

Aby toho nebolo málo, súdy aj v tomto prípade uznali Káľavského za vinného nielen za nepreukázané vyzradenie dôvernej a vyhradenej skutočnosti (pripravované zadržanie), ale mu aj prišli marenie spravodlivosti, pretože čurilly si nemohli prísť po Beňu za asistencie kukláčov, ale sa im zločinec prihlásil sám. Samozrejme, za čo bol Káľavský nespravodlivo a bez existencie dôveryhodného dôkazu odsúdený, Beňa nebol ani len stíhaný.

Príklad tretí: Ján Káľavský a Peter Petrov

Vzťah Jána Káľavského s Petrom Petrovom alias Tigrom je mimoriadne zložitý. Káľavský bol operatívnym pracovníkom NAKA, Tiger bol jeho informátorom. Od toho sa odvíja množstvo nielen pracovných, ale aj súkromných väzieb. Ak nechceme uviaznuť v spleti neprehľadných detailov, musíme si na tomto mieste vystačiť so stručným zhrnutím podstaty toho, čo sa kládlo Káľavskému za vinu a na základe akej kvality dôkazov bol odsúdený. Ide o mimoriadne dôležité posúdenie, pretože práve údajné korupčné správanie bolo dôvodom uloženia nepodmienečného trestu.

Podľa obžaloby mal od Tigra prijímať úplatky za to, že mu poskytoval informácie z prostredia NAKA, prípadne mu zabezpečoval ochranu pred trestným stíhaním. Úplatky mali byť poskytované prevažne v naturálnej forme – mobilný telefón, plastové okná, rozvody do auta a podobne.

Káľavský počas celého trestného konania tvrdil, že napríklad za mobil zaplatil 500 eur, čo napokon na súde aj potvrdil jeden svedok. Súdy výpoveď tohto svedka nebrali do úvahy, respektíve jej neuverili a nevysvetlili, prečo to urobili. Plastové okná a autové rozvody Káľavský priznal, ale odmietol, že by išlo o úplatky. V hre bolo aj päť tisíc eur v hotovosti, ktoré takisto priznal, zároveň však tvrdil, že to nebol úplatok, ale išlo o nesplatenú pôžičku. Na druhej strane Peter Petrov alias Tiger v zásade potvrdzoval verziu obžaloby. Teda tvrdil, že išlo o úplatky.

Treba si na rovinu povedať, že ak aj nešlo o úplatky, Káľavský mal byť oveľa obozretnejší. Ak si ako operatívny pracovník vytvoril s informátorom úzky priateľský vzťah, nemal od neho prijímať služby v podobe zabezpečovania lacnejších okien, telefónu, rozvodov a peniaze si mohol požičať od niekoho iného. To však neznamená, že súdy sa v tejto veci mohli a mali spoľahnúť len na svedectvo svedka Petra Petrova alias Tigra. A v tom tkvie podstata tejto časti trestnej veci Jána Káľavského.

Ďalším podstatným nedostatkom rozsudkov špecializovaného aj najvyššieho súdu je fakt, že nedokázali ustáliť, za aké konkrétne informácie mal Káľavský prijať presne určený úplatok. A už vôbec nebolo preukázané, že by od Tigra prijal, dajme tomu telefón, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, čo je nevyhnutným pojmovým znakom trestného činu prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona.

Okrem Tigrovho tvrdenia existovali už len výpovede niekoľkých čuríll, že Káľavský mal určité informácie. Nevypovedali však, že ich aj Tigrovi poskytol. Súdy z toho napriek tomu vyvodili záver, že ak Káľavský informácie mal a Tiger tvrdil, že ich získal od Káľavského, tak naozaj ich od Káľavského aj dostal. Popísaný postup súdov je rovnakým zdeformovaním (prekrútením) dôkazu, akého sa dopustil Tódovej manžel Záleská, keď odsúdila Dušana Kováčika len za to, že podľa výpovede jednej svedkyne určité informácie mohol mať, ale nebolo nijako preukázané, že nimi v skutočnosti disponoval a že by ich aj naozaj odstúpil nepovolanej osobe.

Súdy ďalej úplne opomenuli zobrať na vedomie, že keď Káľavský po začatí trestného stíhania odišiel do zahraničia, musel by vyschnúť aj zdroj Tigrových informácií z prostredia NAKA, čo nie je pravda. Veď pred zadržaním inšpekciou varovala Tigra prostredníctvom Mateja Zemana notoricky známa čurilla Dunčko. Potvrdzuje to dokonca sám Tiger vo viacerých výpovediach a dodáva, že informáciu o pripravovanom zadržaní získal aj od ďalších príslušníkov NAKA Mareka Ujjóbbágyho, Romana Staša, Róberta Magulu, Mateja Vargu a Mareka Draveckého.

Navyše podľa súdov mal Káľavský informovať Tigra o pripravovanom zadržaní Tomáša Rajeckého, ale o príprave zadržania samotného Tigra ho už neinformoval, aj keď údajne prijal úplatky práve za to, že mal svojho informátora pred zaisťovacími úkonmi varovať. To je debakel logiky. S týmito skutočnosťami sa súdy vôbec nevyrovnali a nevenovali im žiadnu pozornosť, čo úplne podkopáva ich závery o tom, že Tiger mohol mať informácie z prostredia NAKA len od Káľavského.

Ďalšou podstatnou okolnosťou je časová os vývoja výpovedí Petra Petrova alias Tigra: 

V prvej výpovedi v máji 2021 pred vyšetrovateľom inšpekcie Miroslavom Kulichom vôbec nevypovedal o údajnej trestnej činnosti Káľavského. Medzitým vyšlo najavo, že Káľavský vypovedal pred inšpekčnou vyšetrovateľkou Dianou Santusovou nielen o čurillách, ale aj o konexiách Tigra v štruktúre NAKA. Santusová v júli vzniesla Petrovovi obvinenie za tri skutky. Toto uznesenie bolo postavené najmä na výpovedi Káľavského, čím aj vznikol prinajmenšom teoretický motív, aby sa Petrov Káľavskému pomstil. Keď prokurátorka generálnej prokuratúry Martina Cibuľová postupom podľa § 363 Trestného poriadku zrušila uznesenie o obvinení Káľavského a označila Petrovovu výpoveď za nepodstatnú, až potom začal Tiger v septembri hovoriť o tom, že mu Káľavský za úplatky nosil informácie. (Neskôr bol Káľavský obvinený znova a efektívnu obranu proti stíhaniu zmarili špeciálny prokurátor Lipšic s dozor konajúcim Masárom – viď nižšie.)

Vyšetrovateľ Kulich: Kolaborant čuríll

Medzi prípadom Jána Káľavského a kauzou Dušana Kováčika existuje podstatná spojitosť. Z dovolacieho rozsudku, ktorým boli zrušené odsudzujúce rozsudky špecializovaného aj najvyššieho súdu, vieme, že v Kováčikovej veci od začiatku konal zaujatý vyšetrovateľ Ďurka. Tento fakt bol jedným z podstatných dôvodov zrušenia rozsudkov, pretože ak celé prípravné konanie viedol zaujatý orgán činný v trestnom konaní, stíhanie bolo od základu nezákonné. Všetky dostupné fakty a informácie nasvedčujú tomu, že aj v Káľavského veci konali zaujaté orgány činné v trestnom konaní: vyšetrovateľ inšpekcie Miroslav Kulich, dozor vykonávajúci prokurátor špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár a jeho boss Daniel Lipšic.

Pozrime sa najprv na inšpektora Kulicha. Informácie o absencii nestrannosti a zrejme aj o priamej zaujatosti vyšetrovateľa v prospech čuríll a v neprospech Káľavského vyplývajú najmä z odpočúvania kancelárií čuríll.

Boss Čurilla napríklad na nahrávke zo dňa 18. mája 2021 sumarizuje, čo vypovedal Káľavský na inšpekcii pred vyšetrovateľkou Dianou Santusovou. Teda mal informácie ešte pred obvinením Káľavského a mal informácie o tom, čo vypovedal proti Čurillovi. Z nahrávky síce nie je úplne zrejmé, odkiaľ čerpal informácie, ale o niekoľko dní to vyšlo najavo.

Dňa 21. mája 2021 Kulich obvinil a zadržal Káľavského. K zadržaniu došlo deň po tom, ako sa 20. mája Káľavský stretol s premiérom Hegerom a informoval ho o praktikách čuríll. Toho istého dňa bolo prostredníctvom informačno-technických prostriedkov zachytené, ako Čurilla informuje kolegov o priebehu procesných úkonov vedených proti Káľavskému. Čurilla okrem iného hovorí:

,,Až potom mi Miro Kulich tam je. Tak mi Miro Kulich povedal, že ho zadržali, že (prerušený kolegom) nie, že podozrivý mi povedal, že podozrivý že mu robia domovku.“

Z citovaného záznamu je zrejmé, že vyšetrovateľ Kulich informoval bossa Čurillu o priebehu trestného konania vedeného proti Káľavskému, na stíhaní ktorého mali eminentný záujem čurilly, pretože vypovedal o ich trestnej činnosti. Zvukový záznam z toho istého dňa zachytil ďalšie Čurillove vyjadrenie:

„Tak som volal Peťovi Kraľovičovi a hovorí, že hej, hej, že ho má obvineného. A on dobre no. Tak som sa pýtal, za čo. Tak hovorí, že ty furt len odo mňa vyťahuješ informácie. Hovorím, že tak, do piči, zvedavý som. Tak mi len povedz, klasika oné zneužívačka, vyzrádzanie nejakých informácií, také niečo, či dačo vážnejšie? On že také klasika. Hovorím, že dobre, tak potom na osobno radšej.“

Z uvedeného citátu je zrejmé, že Čurilla aktívne mapoval stav trestného konania vedeného proti Káľavskému a vyšetrovatelia inšpekcie mu ochotne vychádzali v ústrety. Zo záveru predošlého citátu je zrejmé aj to, že boss Čurilla sa osobne stretával s inšpektormi a preberal s nimi Káľavského trestnú vec. Niet pochýb o tom, že popísané konanie zakladá vážne podozrenie zo zaujatosti inšpektorov Kulicha a Kraľoviča.

Ďalšie zvukové záznamy zo dňa 24. mája 2021 preukazujú, že Čurilla (i) mal informácie z trestného konania vedeného proti Jánovi Káľavskému; (ii) mal eminentný záujem nielen na stíhaní Káľavského, ale aj na jeho väzobnom zadržaní. Záznam plasticky dokresľuje Čurillove hlboké rozčarovanie z faktu, že sudca Okresného súdu Bratislava III Juraj Kapinaj odmietol vziať Jána Káľavského do väzby. V priebehu toho istého dňa vyšlo najavo, že Čurilla získaval z inšpekcie informácie aj od bývalého kolegu, niekdajšieho vyšetrovateľa NAKA, Rastislava Duraja:

,,Povedal, že je tam vácej výsluchov v tej veci. Lebo ešte mu hovorím, že, do piči, dúfam, že to nemáte len na jednom kokotovi postavené. Písal som mu správu, Rasťovi. A on, že nie jedno, viacej výsluchov máme, on je tam absolútne nepodstatný.“

Rovnako 24. mája 2021 Čurilla informuje Ďurku a ďalšie čurilly o tom, čo všetko mu vyšetrovateľ inšpekcie Kulich prezradil o trestnom konaní vedenom proti Káľavskému:

,,Toto nehovoril určite. Teraz nehovoril toto v Mirovi Kulichovi. Lebo šak sám Miro Kulich mi to poslal. To isté mi poslal Miro Kulich. Že aké kokotiny, že oné. Ja som s ním potom volal, a že on hovoril iba to, že nikomu nič ne. Lebo Miro ho tam má, že mal vynášať nejaké informácie. Aspoň tak som to pochopil. A že on iba vypovedal o tom, že nikomu nikdy nič nevynášal, že má toho jak informátorov týchto ľudí, a má ich riadne zaevidovaných. Že toto týmto smerom vypovedal.“

Citované slová takpovediac na betón potvrdzujú, že inšpektor Kulich kolaboroval s čurillami a vyzrádzal im predmet služobného tajomstva.

Kulich komunikoval prostredníctvom aplikácie WhatsApp aj s čurillou Dunčkom, ktorému dňa 19. novembra 2021 poslal časť zápisnice o výsluchu svedka Petra Petrova vo veci Jána Káľavského. Kulich teda v rozpore so zákonom poskytoval časti vyšetrovacieho spisu Dunčkovi, ktorého 10. novembra vypočul rovnako v Káľavského veci ako svedka. To je učebnicový príklad konfliktu záujmov, absencie nestrannosti a zaujatosti. Po tomto dátume Kulich navyše uskutočňoval ďalšie výsluchy svedkov Čurillu a Dunčka. Z toho vyplýva, že obom čurillám umožnil prispôsobiť svoje výpovede tomu, čo pred nimi vypovedal svedok Peter Petrov. Ak toto nie je prejavom zaujatosti, tak čo potom?

Zvukové záznamy z kancelárií čuríll z 26. mája 2021 dokazujú okrem iného aj to, že Čurilla s Ľubomírom Daňkom preberajú blížiacu sa návštevu vyšetrovateľa inšpekcie Kulicha na treťom poschodí NAKA. Dohadujú sa na tom, aké informácie mu poskytnutú so zámerom rozšíriť trestné stíhanie Jána Káľavského. Zároveň organizujú uskutočnenie výsluchu svedka Petra Petrova alias Tigra na NAKA. Zápisnicu plánovali následne odstúpiť Kulichovi s cieľom, aby sa stala podkladom na vzatie Káľavského do kolúznej väzby.

Uvedeného svedka ešte v ten istý deň, teda 26. mája, naozaj vypočula do nelegálneho technického spisu čurilla Alžbeta Farkašová a následne ho inštruovala, aby na druhý deň išiel vypovedať na inšpekciu, kde sa má hlásiť vyšetrovateľovi Kulichovi. Je pozoruhodné, že v jeden a ten istý deň mal príslušník NAKA Čurilla koordinovať s príslušníkom inšpekcie Kulichom postup v trestnej veci Jána Káľavského a zároveň čurilla Farkašová ponúkala Kulichovi svedka na ďalší deň. V skutočnosti sa výsluch svedka uskutočnil až o dva dni 28. mája 2021, čo nie je podstatné. Je potrebné osobitne zvýrazniť, že zo zákonného aj logické hľadiska nie je prípustné, aby vyšetrovateľovi inšpekcie doslova dohadzovali svedka čurilly, čiže osoby so zjavným záujmom na tom, aby bol trestne stíhaný ich bývalý kolega Káľavský.

Ďalej existuje rozsiahly zvukový záznam zo dňa 17. júna 2021. Hlavnými postavami tohto výstupu sú Čurilla a jeho poručíci Dunčko s Magulom. Obsah ich diskusie spočíva v tom, že čurilly skúmajú možnosti, ako by mohli sami viesť trestné konanie proti Káľavskému za korupciu. Premýšľajúc nahlas vrchná čurilla navrhuje, aby Dunčko s Magulom zlátali vmyslené úradné záznamy a realizačný návrh založený na nepravdivom tvrdení, že Káľavský podsúva inšpekcii zavádzajúce informácie o praktikách pracovnej skupiny Očistec, za čo mal prijať buď peniaze, alebo ponuku vysokej funkcie v bezpečnostnom aparáte štátu. Popísaným spôsobom chceli vykonštruovať prízrak korupcie, aby jednak založili príslušnosť NAKA, a jednak špeciálnej prokuratúry a touto cestou by dostali pod kontrolu trestnoprávny lynč Jána Káľavského.

Z hľadiska skúmania nestrannosti orgánu činného v trestnom konaní je podstatné, že pri kutí popísaných plánov sa boss Čurilla v zápale úvah spoliehal na plnú súčinnosť vyšetrovateľa inšpekcie Kulicha. Posilňuje to dôvodnosť konštatovania, že Kulich nebol nezávislým orgánom činným v trestnom konaní, a preto nesmel vykonávať žiadne úkony vo veci Jána Káľavského. Tiež stojí za zmienku, že vrchná čurilla chcela vyvolať zdanie nezávislosti prípadného stíhania Káľavského orgánmi NAKA zaangažovaním submisívneho Ľubomíra Daňka a na každé svinstvo pripraveného Milana Sabotu.

Inou zaujímavou perličkou je okolnosť, že inšpekčný vyšetrovateľ Kulich sa zjavne pod taktovkou bossa Čurillu usiloval získať od inej inšpekčnej vyšetrovateľky Diany Santusovej prakticky celý spis, vedený proti čurillám na základe informácií získaných od Jána Káľavského, Branislava Zuriana aj správ Slovenskej informačnej služby. Kulich oficiálnym prípisom žiadal, aby mu Santusová odstúpila všetky podstatné informácie zo spisu, aj keď neuviedol, ohľadom akého konkrétneho skutku žiada sprístupnenie spisu. Santusová jeho požiadavku, samozrejme, odmietla. Rovnakým spôsobom sa pokúsil vylákať aj mobilný telefón, ktorý vydal Ján Káľavský do trestného konania vyšetrovateľke Santusovej. Podstatou tejto epizódy je okolnosť, že Čurilla vedel o aktivite Santusovej pracovnej skupiny, nepoznal však detaily. Preto sa usiloval cez Kulicha získať celý spis aj Káľavského telefón, aby vedel spolu s ostatnými čurillami pripraviť stratégiu svojej obhajoby. Fakt, že sa Kulich v tejto veci angažoval, je ďalším dôkazom jeho zaujatosti.

Kapitolu zaujatého vyšetrovateľa inšpekcie Kulicha uzavrime konštatovaním, že v konaní vedenom proti Jánovi Káľavskému vypočul v postavení svedkov Čurillu, Ďurku, Magulu, Dunčka, Staša, Zvíjača a Melichárka. Všetky menované čurilly boli zachytené na zvukových záznamoch ako spolupáchatelia komplotu proti Káľavskému, viacerým z nich inšpekčný vyšetrovateľ Kulich poskytoval informácie zo spisu vedeného v Káľavského trestnej veci. K tomu je potrebné pripočítať okolnosť, že o svedectvá Ďurku, Dunčka, Magulu a Staša oprel Kulich aj odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia Jánovi Káľavskému. Ak takto vyzerá postup nestranného orgánu činného v trestnom konaní, potom je možné aj praktiky nesvätej inkvizície považovať za prejav anjelskej zhovievavosti.

Lipšic a Masár maria Káľavského obhajobu

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic rozhodol o zamietnutí sťažnosti Jána Káľavského proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Vo veci nemal nikdy rozhodovať, pretože bol evidentne zaujatým prokurátorom, čo vyplýva z jeho stanoviska poskytnutého denníku N, ktorým reagoval na vznesenie obvinenia osobám Matej Zeman, Csaba Dömötör a Peter Petrov vyšetrovateľom Úradom inšpekčnej služby MV SR. Lipšic sa v mediálne prezentovanom texte jednak zastával čuríll a obvinených Zemana, Dömötöra a Petrova, na druhej strane použil niekoľko invektív na adresu Káľavského, dožadoval sa jeho trestného stíhania a implicitne prejudikoval jeho vinu.

V súvislosti s predmetným vyhlásením podal generálny prokurátor Maroš Žilinka podnet najvyššiemu správnemu súdu, ktorý Lipšica uznal za vinného z disciplinárneho deliktu. V rozsudku sa okrem iného uvádza, že Lipšic sa postavil do úlohy advokáta čuríll a obvinených osôb, čo „bolo spôsobilé vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti“. A tým je aj vysvetlené, prečo Lipšic nikdy nemal a nesmel rozhodovať vo veci Jána Káľavského. (Podrobnosti epizódy disciplinárneho potrestania špeciálneho prokurátora opisujem v knihe Lipšic: Príbeh politického podvodníka; zväzok si môžete objednať tu.)Zaujatosť Lipšica vo veci Jána Káľavského dokresľujú ďalšie okolnosti. Ich význam je potrebné opäť ilustrovať na časovej osi:

Dňa 21. septembra 2021 vydal Kulich druhé uznesenie o vznesení obvinenia Káľavskému. Prvé mu zrušila prokurátorka generálnej prokuratúry Martina Cibuľová.

Dňa 27. septembra 2021 Káľavský podal sťažnosť proti vzneseniu obvinenia a písomne ju odôvodnil 6. októbra.

Dňa 10. januára 2022 bolo uskutočnené preštudovanie vyšetrovacieho spisu, pretože Kulich ukončil vyšetrovanie.

Dňa 18. januára 2022 Kulich doručil špeciálnej prokuratúre návrh na podanie obžaloby proti Káľavskému.V uvedenom čase dozor konajúci prokurátor špeciálnej prokuratúry Masár už takmer štyri mesiace nerozhodol o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia. Káľavský podal podnet na preskúmanie jeho postupu. Z toho vyplynulo, že o pôvodnej sťažnosti napokon rozhodol sám šéf, zaujatý špeciálny prokurátor Lipšic:

Dňa 20. januára 2022, teda desať dní po preštudovaní spisu a tri dni po doručení návrhu na podanie obžaloby, Lipšic rozhodol o zamietnutí sťažnosti proti obvineniu, čím definitívne zmaril možnosť Jána Káľavského domáhať sa zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia rozhodnutím generálneho prokurátora postupom podľa § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku.

Dňa 24. januára 2022 podal Lipšicov podriadený Masár obžalobu na Jána Káľavského.Z uvedeného prehľadu vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Po prvé, celé prípravné konanie v trestnej veci Jána Káľavského prebiehalo bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Po druhé, ignorovanie sťažnosti malo jasný cieľ, ktorým bolo zmariť možnosť domáhať sa mimoriadneho opravného postupu podľa § 363 Trestného poriadku.

Po tretie, Lipšic svojím rozhodnutím kryl hrubú nezákonnosť postup podriadeného Masára a hrubo porušil právo Káľavského na obhajobu.

Po štvrté, Masár podal obžalobu len šesť dní po preštudovaní spisu, z toho boli dva dni sobota a nedeľa. Je zrejmé, že obžalobu mal napísanú skôr, ako mala obhajoba možnosť preštudovať si spis a efektívne sa dožadovať doplnenia dokazovania.

Po piate, generálny prokurátor Žilinka mal za popísané konanie dávno vyvodzovať nie disciplinárnu, ale trestnoprávnu zodpovednosť voči Lipšicovi a Masárovi, avšak k ničomu sa nezmohol, pretože je ustráchaný alibista.

Záverečná poznámka

Po prečítaní celého predošlého textu môže človek nadobudnúť dojem, že už viac dôkazov o zmanipulovaní procesu proti Jánovi Káľavskému ani nemôže existovať. Opak je však pravdou. Dôvodov na to, aby sa najvyšší súd zaoberal dovolaním podaným ministrom spravodlivosti Borisom Suskom, je oveľa viac. Z rozsahových dôvodov aj v záujme udržania pozornosti čitateľa som sa nemohol venovať všetkým. Vynechal som niektoré veľmi dôležité, ale zároveň pomerne komplikované procesnoprávne problémy. Domnievam sa však, že aj na základe predostretých dôkazov, informácií a úvah si nestranný čitateľ môže urobiť realistický obraz o trestnoprávnom lynči, spáchanom na Jánovi Káľavskom.

Peter Tóth