O problémoch čurillovcov s mobilmi

PREDSLOV: PROBLÉM ČURILLOVCOV S TELEFÓNMI📱⚖️

Inšpekcia chce preskúmať mobily obvinených čurillovcov a prokurátora Šúreka, no banskobystrický prokurátor jej podnet už druhýkrát odmietol.

Pred rokmi pritom policajti z okruhu čurillovcov žiadali celý obsah telefónov obvinených advokátov. Generálna prokuratúra SR ich postup označila za nezákonný.

Rovnaký právny problém, podobné argumenty. Tentoraz sú však čurillovci na opačnej strane. 🔍

Čo oba prípady spája? A aké sú medzi nimi rozdiely? 👇

————

Inšpekcia chce skúmať mobily čurillovcov. Pred rokmi podobne postupovali policajti z ich okruhu.

Dva prípady spája rovnaký právny problém a čurillovci. V staršej kauze postupovali policajti z ich okruhu podobne ako dnes inšpekcia voči nim. Môžu policajti preskúmaťcelý obsah mobilu bez toho, aby presne špecifikovali, čo v ňom hľadajú?

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) chcel a chce v kauze Kajúcnik preskúmať telefóny obvinených čurillovcov a prokurátora Michala Šúreka. Dozorový prokurátor však odmietol podať návrh na súd. Vyšetrovateľ podľa neho nevysvetlil, ktoré údaje potrebuje, ako súvisia so stíhanými skutkami ani prečo ich nemožno získať spôsobom, ktorý by menej zasiahol do súkromia. Postup inšpekcie namietajú aj čurillovci a Šúrek spoločne s advokátom Petrom Kubinom.

Veľmi podobný problém riešila Generálna prokuratúra SR pred ôsmimi rokmi pri telefónoch obvinených advokátov Juraja Almášiho a Petra Tótha. Prípad vyšetrovali na NAKA policajti blízki čurillovcom. Z mobilov chceli získať kontakty, hovory, správy, e-maily, komunikáciu z aplikácií, fotografie, videá aj vymazané údaje. Dostatočne však nevysvetlili, čo presne hľadajú a prečo potrebujú takmer celý obsah zariadení. Generálna prokuratúra SR preto zrušila rozhodnutia o skúmaní jeho obsahu ako nezákonné.

Rozdiel je iba v štádiu zásahu. V kauze Kajúcnik prokurátor skúmanie telefónov zastavil ešte predtým, ako sa  v zmysle účinného Trestného poriadku návrh vôbec dostal pred súd. V prípade advokátov už boli telefóny odňaté a odovzdané znalcovi na skúmanie.

Kauza Kajúcnik

Prvý aktuálny prípad sa týka obvinených čurillovcov aj ich ďalších kolegov i prokurátora Šúreka. Vyšetrovateľ ÚIS chcel v kauze Kajúcnik preskúmať ich mobily. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Dalibor Považan označil podnet za nedostatočný a odmietol ho podať na súd, keďže podľa neho nepreukazoval nevyhnutnosť zásahu do súkromia.

Vyšetrovateľ ÚIS po vznesení obvinenia začiatkom marca požiadal vtedajšieho dozorového prokurátora Michala Žeňucha o súhlas so znaleckým skúmaním telefónov. Po tom, ako generálny prokurátor Maroš Žilinka presunul dozor z Krajskej prokuratúry v Trnave do Banskej Bystrice, vyšetrovateľ návrh ešte  doplnil. Prípad dostal prokurátor Dalibor Považan, ktorého zaujatosť neúspešne namietali poškodení Dušan Kováčik a Patrik Vidašič.

Šúrekovi volal Čurilla

Vyšetrovateľ inšpekcie tvrdil, že telefóny môžu obsahovať komunikáciu a dôkazy o organizovanej skupine, kolúznom konaní či mazaní dát. Po zadržaní Šúreka 3. marca 2026 zazvonil jeho zaistený telefón a na displeji sa zobrazilo označenie „Čurilla NAKA“. Na ÚIS tvrdili, že mali aj informáciu, že Šúrek sa pokúšal vymazať údaje z telefónu a cloudu.

Vyšetrovateľ inšpekcie poukázal tiež na článok zverejnený 3. marca 2026 o 9.00, v ktorom bola medzi zadržanými uvedená Alžbeta Farkašová. Podľa neho ju však zadržali až o 9.03.

Plošné hľadanie dôkazov

Prokurátor Považan uviedol, že pri bezprostrednom ohrození dôkazov mohla inšpekcia vstúpiť do mobilov aj bez súhlasu súdu a vyžiadať si ho dodatočne. Vyšetrovateľ  inšpekcie však návrh podal až 9. marca a doplnil ho 26. marca 2026, preto už nešlo o naliehavú situáciu.

Podľa prokurátora nevysvetlil súvislosť jednotlivých telefónov so stíhanými skutkami, neuviedol konkrétne hľadané údaje ani dôvod, prečo nestačia menej invazívne postupy. Požiadavku na získanie všetkých dát označil za možné plošné vyhľadávanie dôkazov.

Vyšetrovateľ nevyužil ani paragraf 116 Trestného poriadku, ktorý umožňuje na príkaz sudcu získať od operátorov údaje o tom, kto, kedy, ako dlho a odkiaľ komunikoval. Takýmto spôsobom však nemožno získať obsah komunikácie.

Časť dôkazov už bola v spise. Komunikáciu WhatsAppovej skupiny Apači získal znalec z telefónu Jána Káľavského, ktorý od roku 2021 spolupracoval s ÚIS.

Navyše dva zo zaistených modelov telefónov prišli na trh v septembri 2024 a tretí v marci 2025, hoci vyšetrované skutky sa mali diať od októbra 2019 a počas roka 2020.

Považan odmietol aj argument o riziku vzdialeného vymazania dát. Pri správnom zaistení telefónov k nemu podľa neho nemohlo dôjsť. Odkázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z októbra 2024, podľa ktorého je vstup do telefónu závažným zásahom do súkromia. Takýto zásah musí byť zákonný, nevyhnutný a primeraný a spravidla ho musí vopred preskúmať nezávislý orgán.

KONTEXT: Na ten istý rozsudok sa odvolával aj obhajca Mariana Kočnera Marek Para, keď žiadal vylúčiť dáta z telefónov, ktoré v kauze vraždy Jána Kuciaka vydal Peter Tóth, najmä komunikáciu Threema. Špecializovaný trestný súd jeho návrh odmietol. Rozdiel je, že Para napádal už získané dôkazy, kým Považan odmietol poslať súdu návrh na vstup do telefónov.

Mobily mali vrátiť

Zaistené telefóny policajtov a Šúreka mali vrátiť. Postup ÚIS kritizoval už v marci novinár Adam Valček, ktorý upozornil na riziko dvojakého metra.

V decembri 2024 pritom iný vyšetrovateľ ÚIS po obvinení Mateja Zemana, Róberta Magulu a Branislava Dunčka odovzdal ich mobily priamo znalcovi. Obvinenie neskôr zrušil prokurátor.

KONTEXT: V kauze Kajúcnik sú obvinení bývalí policajti NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Róbert Magula, Branislav Dunčko, Roman Staš a Ján Kaľavský, ako aj prokurátor Šúrek. Podľa ÚIS mali v rokoch 2019 a 2020 koordinovane manipulovať výpovede kajúcnikov a ovplyvňovať trestné konania.

Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie sudcu Mestského súdu Bratislava 1 nevziať Čurillu a Ďurku do väzby. Vtedajší dozorový prokurátor Žeňuch totiž podal návrh na ich vzatie do väzby nepríslušnému súdu.

Druhý pokus inšpekcie

Inšpekčný tím Veritas doposiaľ nerešpektoval pokyn dozorového prokurátora v kauze Kajúcnik a mobily obvineným nevrátil. Vyšetrovateľ inšpekcie však v júli podal nový návrh, aby prokurátor požiadal súd o príkaz ich skúmania. Považan ho opäť zamietol. Informoval o tom denník SME.

 „Pripomínam moje upozornenie zo 14. júla, a teda na existujúci pretrvávajúci nezákonný stav ohľadom právneho režimu zaistených mobilných telefónov,“ citoval denník z uznesenia prokurátora.

KONTEXT: Prokurátor Považan okrem toho koncom júna vrátil prípad do stavu k 15. aprílu pre porušenie práva na obhajobu. Inšpekcia totiž chcela advokáta Kubinu vypočuť ako svedka a zabránila mu tak obhajovať čurillovcov. Výsluchy vykonané po 15. apríli sa tak musia zopakovať. Postup inšpekcie kritizovala aj Slovenská advokátska komora.

Prípad obvinených advokátov

Druhý, starší prípad sa týka obvinenia dvoch advokátov. Kauzu riešili na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) vyšetrovatelia blízki čurillovcom. Od znalca požadovali preskúmanie rozsiahleho obsahu telefónov bez toho, aby dostatočne konkretizovali, ktoré údaje súvisia s vyšetrovanými skutkami.

Vyšetrovateľka NAKA Barbora Maljarová začala trestné stíhanie vo februári 2016 a o mesiac neskôr obvinil advokátov Juraja Almášiho a Petra Tótha spolu s ďalšími tromi ľuďmi z marenia spravodlivosti. Medzi obvinenými boli aj klienti advokátov.

Podľa obvinenia mali advokáti mariť dôkazy v trestnej veci vydierania, keď sa jeden z obvinených nachádzal vo väzbe v Leopoldove. Cieľom mala byť zmena dôkaznej situácie v jeho prospech a dosiahnutie jeho prepustenia.

Mobily zaistili prvý raz

Vyšetrovateľ NAKA Miroslav Chudý zaistil mobilné telefóny, aj napriek upozorneniu, že zariadenia obsahujú zákonom chránené informácie z iných prípadov advokátov. Na NAKA však telefóny označili za veci dôležité pre trestné konanie. V zápisnici nevysvetlili, ktoré konkrétne údaje hľadajú ani ako súvisia s vyšetrovaným skutkom.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda Stanislav Bohunický vydal príkaz na vydanie SIM a dátových kariet a na uchovanie a vydanie údajov z telefónov. Odôvodnil ho potrebou objasniť trestnú vec a vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči konkrétnym páchateľom. Bližšie však nevysvetlil, ktoré údaje polícia hľadá, ani ako majú súvisieť s vyšetrovaným skutkom.

Zrušené zamietnutie sťažností

Prokurátor  z Dunajskej Stredy v máji 2016 zamietol sťažnosti Almášiho a Tótha proti vzneseniu obvinenia. Obvinení preto podali Generálnej prokuratúre SR návrh podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.

Ich obhajca namietal, že konanie klientov nenaplnilo znaky trestného činu marenia spravodlivosti, pretože nemohli ovplyvniť žiadny listinný, vecný ani inak hmotne zachytený dôkaz. S odvolaním na Advokátsky poriadok tvrdil, že súčasťou obhajoby môže byť aj výsluch svedka, aby vypovedal o tom, čo vnímal a čo môže spochybniť obvinenie. Nemožno to preto automaticky považovať za protiprávne ovplyvňovanie svedka.

Obhajca spochybnil aj zákonnosť a použiteľnosť prepisov komunikácie a textových správ medzi obvinenými, získané na základe odposluchov.

Na generálnej prokuratúre mu dali za pravdu, že prokurátor zamietnutie sťažností nedostatočne odôvodnil. Nevysporiadal sa s podstatnými argumentmi obhajoby ani so žiadosťou o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, ktorý obvineným neumožnil nahliadnuť do spisu.

Vtedajší námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky v auguste 2016 rozhodol, že zákon bol porušený v neprospech Almášiho a Tótha. Zamietnutie zrušil a prokurátorovi Okresnej prokuratúry Dunajská Streda prikázal, aby rozhodol opätovne.

Vyšetrovateľ NAKA ich následne opätovne obvinil. Trestné konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené. Prípad prejednáva Okresný súd Dunajská Streda.

Na skúmanie mobilov nebol dôvod

Návrh na postup podľa paragrafu 363 Trestného poriadku podal obhajca obvinených advokátov aj v súvislosti s ich mobilnými telefónmi.

Vtedajší prvý námestník generálneho prokurátora René Vanek vo februári 2017 zrušil uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, ktorým zamietol sťažnosti Almášiho a Tótha, uznesenie vyšetrovateľky NAKA o pribratí znalca aj príkaz prokurátora na uchovanie a vydanie počítačových údajov.

„Dozorový prokurátor sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na prevzatie stručnej (a neakceptovateľnej) argumentácie vyšetrovateľky PZ, pričom sa vôbec nevyjadril k výhradám obvinených poukazujúcich predovšetkým na ústavné súvislosti, pokiaľ ide o nakladanie s obsahom mobilných telefónov v rámci trestného konania a znaleckého dokazovania,“ uviedol v uznesení.

Vanek označil uznesenie dozorového prokurátora pre nedostatočné odôvodnenie za nepreskúmateľné a arbitrárne.

Polícia pritom ešte pred zaistením telefónov odpočúvala obvinených a mala k dispozícii ich hovory aj SMS správy.

„Ak teda orgány prípravného konania disponovali už v čase vznesenia obvinenia konkrétnym obsahom vzájomných telefonických rozhovorov obvinených a ich SMS komunikácie, nie je zrejmý žiadny rozumný dôvod na skúmanie obsahu mobilných telefónov, a to práve len v prípade obvinených Almášiho a Tótha, keď taký postup nebol zvolený aj v prípade mobilných telefónov ostatných obvinených, “ konštatoval.

Na čo chceli viedeá?

 „Nie je zrejmé a vyšetrovateľka PZ ani dozorový prokurátor to v napadnutých uzneseniach neuviedli, na aký účel by mali slúžiť textové a multimediálne (audio, foto a video súbory), ktorých kópiu vyšetrovateľka PZ a dozorový prokurátor právoplatne nariadili znalcovi urobiť, keď vyšetrovací spis neobsahuje ani len indície nasvedčujúce záveru, že by si v priebehu skutku obvinení vyhotovovali videozáznamy zo svojich stretnutí, prípadne že by si vyhotovovali elektronické písomné záznamy z obsahu svojich stretnutí či telefonických rozhovorov,“ uviedol Vanek.

Znalecké dokazovanie preto označil za nedôvodné a nezákonné.

Údaje klientov

Vanek prihliadol aj na to, že Almáši a Tóth používali telefóny pri výkone advokácie. „Už v čase vydania mobilných telefónov bolo zrejmé, že s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, vzhľadom na povolanie oboch obvinených, budú obsahovať aj elektronické údaje týkajúce sa tretích osôb – klientov obvinených.“

Nič nespochybňovalo ich tvrdenie, že telefóny boli pracovným prostriedkom. Pri Tóthovi sa navyše potvrdilo, že číslo vydaného telefónu mal uvedené ako pracovný kontakt na stránke Slovenskej advokátskej komory.

Kompletné skopírovanie telefónov preto mohlo neopodstatnene prelomiť advokátsku mlčanlivosť. Zločin marenia spravodlivosti pritom nepatril medzi trestné činy podľa paragrafu 340, teda neoznámenie trestného činu, ani paragrafu 341, teda neprekazenie trestného činu.

„Za daných okolností u obvinených JUDr. Juraja Almášiho a JUDr. Petra Tótha platí absolútna povinnosť mlčanlivosti, ak usúdia, že je to v prospech klienta,“ skonštatoval Vanek. Vyšetrovateľka ani dozorový prokurátor sa s touto otázkou nijako nevysporiadali.

Problematický bol aj samotný výrok príkazu, mal smerovať na uchovanie alebo vydanie elektronických údajov, prokurátor však nariadil aj vydanie SIM a dátových kariet, teda hnuteľných vecí

Mobily zobrali opäť

Následne na konci marca 2017 vyšetrovateľ NAKA Miroslav Chudý  tak na pokyn prokurátora z Dunajskej Stredy vydal uznesenie o vrátení mobilov, no obhajcovi Tótha a Almášiho ich odovzal až po piatich mesiacoch – v auguste 2017.

Hneď na to, ešte v ten istý deň však vyšetrovateľka NAKA Eva Smolková  prišla so susednej kancelárie a vyzvala obhajcu obvinených v prípade marenia spravodlivosti, aby telefóny dobrovoľne vydal.  Medzičasom ich totiž obvinili v kauze údajných takáčovcov.

Obhajca odmietol mobily odovzdať. Upozornil, že Tóth a Almáši používali zariadenia pri výkone advokácie a že obsahovali zákonom chránenú komunikáciu s klientmi.

Vyšetrovateľka preto po predchádzajúcom súhlase prokurátora vtedajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry Michala Stanislava vydala príkazy na odňatie oboch telefónov v trestnej veci Ľubomíra Kudličku a ďalších osôb stíhaných pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny a ďalšie trestné činy.

Dôvodom bolo podozrenie, že telefóny mohli byť použité pri trestnej činnosti vyšetrovanej v kauze zločineckej skupiny Kudličku. Na NAKA chceli preskúmať ich dátový obsah – kontakty, hovory, SMS a MMS správy, e-maily, komunikáciu cez aplikácie, fotografie, videá aj vymazané údaje.

Vyšetrovateľka Smolková pribrala znalca, ktorý mal preskúmať údaje uložené v telefónoch. Mal obnoviť aj vymazané dáta, spracovať zoznam kontaktov, hovorov, správ, e-mailov a komunikácie prostredníctvom aplikácií a sprístupniť zvukové a obrazové súbory.

Tóth podal proti rozhodnutiu o pribratí znalca sťažnosť. Prokurátor vtedajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry ju však zamietol bez toho, aby sa náležite vysporiadal s jeho podstatnými právnymi a skutkovými námietkami.

Zase nezákonnosť

Obhajca podal v marci 2018 v súvislosti s mobilnými telefónmi návrh podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.  Na Generálnej prokuratúre SR následne v júni 2018 skonštatovali, že pri odňatí a plánovanom skúmaní telefónov bol porušený zákon.

Podľa vtedajšieho prvého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho boli rozhodnutia nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, arbitrárne a nezákonné.

Zrušil preto uznesenie prokurátora vtedajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry z decembra 2017, ako aj predchádzajúce rozhodnutia vyšetrovateľky NAKA o odňatí Tóthovho telefónu a pribratí znalca na skúmanie jeho obsahu.

Nič konkrétne

V rozhodnutí uvádza, že orgány činné v trestnom konaní nekonkretizovali, ktoré údaje uložené v telefónoch sú dôležité na objasnenie vyšetrovaných skutkov. Požiadavka na získanie prakticky celého obsahu zariadení tak predstavovala neprimeraný zásah do súkromia obvinených aj ich klientov.

Prokurátor Šufliarsky zdôraznil, že pri zásahu do súkromia musí byť dodržaná zásada proporcionality. Použitý prostriedok musí predstavovať čo najmiernejší zásah, ktorým možno dosiahnuť sledovaný cieľ. Nie je na ľubovôli štátu, aký prostriedok si zvolí.

V prípade telefónov Tótha a Almášiho nebolo podľa rozhodnutia generálnej prokuratúry preukázané, že údaje v nich uložené sú nevyhnutné pre trestné konanie. Vyšetrovateľka NAKA ani prokurátor sa zároveň dostatočne nezaoberali rizikom porušenia advokátskej mlčanlivosti.

Pokyn síce uvádzal, že komunikácia advokátov s klientmi, ktorá nesúvisí s vyšetrovanou trestnou činnosťou, sa nemá archivovať, no takéto opatrenie neposkytovalo dostatočnú ochranu.

Vo vzťahu k Almášimu už nebolo možné rozhodnutia zrušiť postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, pretože uplynula zákonná šesťmesačná lehota. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry mal preto dostať pokyn, aby bezodkladne zabezpečil vrátenie Almášiho telefónu a zničenie všetkých vyhotovených kópií jeho údajov.

Vyšetrovateľka Smolková následne vyzvala znalca, aby okamžite ukončil skúmanie telefónov, zničil všetky vyhotovené kópie dát a zariadenia vrátil. Telefóny potom vrátila obvineným.

Ani v kauze takáčovcov dosiaľ nepadol právoplatný rozsudok.

Júlia Mikolášiková (Piraňa)

Zdroj: https://slupou.sk/2026/08/25/curillovci-mobily-advokati/