Následky výmyslov o príprave vraždy Čurillu: Kajúcnik Makó a veľké kauzy

PREDSLOV: 🚨 NÁSLEDKY VÝMYSLOV O PRÍPRAVE VRAŽDY ČURILLU: KAJÚCNIK MAKÓ A VEĽKÉ KAUZY 🚨

Údajná príprava vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu viedla k sledovaniu exšéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa. Vyšetrovanie napokon policajti skončili záverom, že skutok sa nestal.

O šesť týždňov Makóa zadržali. Začal spolupracovať a jeho výpovede zasiahli do káuz Kováčika, Pčolinského, Lučanského, Gašpara aj ďalších vysokopostavených funkcionárov.

⚠️ Bola jeho spolupráca s políciou skutočne dobrovoľná?

———-

Takto dostali obvineného exšéfa daňových kriminalistov do väzby. Bola jeho následná spolupráca s políciou vynútená?

Ľudovít Makó a Ján Čurilla

Zadržanie a obvinenie takáčovca Mateja Zemana s prezývkou Zemák v októbri 2019 viedlo k rozpracovaniu bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy SR Ľudovíta Makóa. Ďalším zásadným momentom bola informácia o údajnej príprave vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu. Makóa o niekoľko týždňov zadržali v kauze Den Braven.

Makó začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a jeho výpovede zasiahli do prípadov bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského, bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského aj ďalších vysokopostavených funkcionárov vrátane exšéfa polície Tibora Gašpara.

Vyšetrovanie údajnej prípravy vraždy Čurillu sa však skončilo záverom, že skutok sa nestal. Dokumenty zároveň vyvolávajú otázky, či udalosti súvisiace s údajnou prípravou Čurillovej vraždy vôbec mohli prebehnúť tak, ako ich v auguste 2020 zachytili na NAKA. Prípadu som sa podrobne venovala v tomto článku.

V tomto texte rozoberám, ako sa z neoverenej informácie rozvinul reťazec udalostí, ktorý ovplyvnil viaceré veľké kauzy, a aké následky mali tieto výmysly.

Vraždu mali pripravovať skôr, ako bola známa Mikulcova smrť

Na úvod si pripomeňme, čo sa vlastne stalo. Národná kriminálna agentúra (NAKA) začala 6. augusta 2020 vyšetrovať údajnú prípravu vraždy Čurillu. Príbuzný Martina Mikulca, obvineného v kauze takáčovcov, sa mal chcieť po jeho samovražde Čurillovi pomstiť.

Podľa dokumentov sa však vražda pripravovala už od 5. augusta, hoci dostupné údaje naznačujú, že v tom čase ešte Mikulcova smrť nebola známa. Začatie trestného stíhania umožnilo polícii požiadať o sledovanie a odpočúvanie Makóa.

Mikulca našiel jeho kamarát obeseného v byte v Zlíne v Českej republike 5. augusta podvečer. Podľa súdneho lekára bol mŕtvy už niekoľko dní, pričom česká polícia pracovala s obdobím od 31. júla. Cudzie zavinenie vylúčili.

KONTEXT: V deň, keď sa správa o Mikulcovej smrti rozšírila na Slovensku, vypovedal na NAKA spolupracujúci obvinený Boris Kaiser prezývaný Indián. Aj na základe jeho výpovede neskôr obvinili Makóa. Ako utajeného svedka plánovali vypočuť aj Kamila Haršányho, ktorý mal takisto patriť k údajnej skupine takáčovcov.

Operatívci Branislav Dunčko a Roman Staš predložili 6. augusta realizačný návrh. Tvrdili, že nezistený Mikulcov príbuzný pripravuje od 5. augusta Čurillovu vraždu ako pomstu za vyšetrovanie, ktoré malo viesť k Mikulcovej samovražde.

Podkladom bol úradný záznam podpísaný služobnými číslami Jána Kaľavského, Róberta Magulu a Dunčka. Podľa neho mal Marian Kočner z Veľkého Zálužia, menovec známeho Mariana Kočnera, v reštaurácii v Nitre hovoriť, že Makó viní Čurillu z Mikulcovej smrti a Mikulcov „prepnutý bratranec“ sa mu pomstí.

Vyšetrovateľka Katarína Krajčovičová, Čurillova kolegyňa z bratislavskej pobočky NAKA, začala trestné stíhanie ešte 6. augusta. Čurilla a jeho rodina dostali ochranu. Pre konflikt záujmov prípad 10. augusta presunuli na pracovisko NAKA v Banskej Bystrici.

Policajti odpočúvali, urobili výsluchy a ďalšie úkony, nenašli však žiadny priamy ani nepriamy dôkaz. Vo februári 2021 trestné stíhanie zastavili so záverom, že skutok sa nestal.

Správy Apačov nesedia s Čurillovou výpoveďou

Mikulec 5. augusta nezomrel, ako tvrdili operatívci. Vtedy ho iba našli. Na bratislavskej NAKA sa o jeho smrti dozvedeli 6. augusta skoro ráno. V skupine Apači napísal prvú správu Kaľavský, na to Pavol Ďurka upozornil, že informácia nie je oficiálna. Čurilla navrhol zavolať na krajské operačné stredisko a Staš až o 8.20 poslal článok portálu Topky.sk od Ivana Mega.

Bratranca policajti neskôr stotožnili ako Jaroslava Polláka. Čurilla tvrdil, že ho nepozná, Pollák však uviedol, že ho Čurilla v roku 2010 preveroval pre podozrenie z drogovej trestnej činnosti. To, že ide o Mikulcovho bratranca, však vtedy zistili až po neúspešnej policajnej akcii.

Čurilla tiež vypovedal, že sa o smrti dozvedel z médií, hoci komunikácia Apačov dokazuje, že o nej vedel už pred zverejnením ranného článku na portáli Topky.sk. Okrem toho si Ďurka, Staš a Magula 14. augusta písali aj o vymazaní správ.

Zdroj hovoril o „zastavení“, nie o vražde

Kaľavský oznámil Čurillovi informáciu od svojho zdroja Petra Petrova, prezývaného Tiger. Petrov však tvrdí, že išlo iba o „pikošku“, podľa ktorej sa dozvedel, že „Čurillu treba zastaviť“. O vražde ani „dávaní dole“ údajne nehovoril.

Ľudia z Mikulcovho okolia vrátane bývalého príslušníka SIS Františka Böhma sa o jeho smrti dozvedeli 5. augusta približne medzi 22.00 a 23.00 h. Ak mal bratranec začať pripravovať vraždu ešte v ten deň, musel by konať prakticky okamžite. Reštaurácia, v ktorej mal Kočner počuť slová o údajnej vražde, navyše 6. augusta otvárala až o 10.00. Až potom sa informácia mohla dostať k zdroju a operatívcom, ktorí záznam spísali.

Kaľavský v nahrávke rozhovoru s kolegom Marekom Švarcom z 10. mája 2021, vyhotovenej na základe príkazu súdu, tvrdil, že pri údajnej udalosti bol bývalý policajt Vladimír Bisták.

Nefiguroval však v úradnom zázname ani v realizačnom návrhu a vyšetrovateľ ho nevypočul ako priameho svedka.

Kočner uviedol, že Čurillu, Mikulca ani Polláka nepozná. Potvrdil iba priateľstvo s Makóom a to, že spolu hrávali futbal.

Makóa upozornili na odpočúvanie

Makó vypovedal, že ho približne 17. augusta 2020 kamarát Norbert Paksi, vtedajší šéf policajných odposluchov, upozornil na odpočúvanie. Požiadal tak vtedajšieho špeciálneho prokurátora Kováčika o preverenie. O dva dni dostal uznesenie o začatí trestného stíhania, záznamy NAKA a rozhodnutia sudcu Petra Pulmana, ktorý nepovolil  jeho sledovanie a ani sledovanie Kočnera a Polláka.

Makó poprel, že hovoril o usmrtení Čurillu, a tvrdil, že Mikulca ani Polláka nepoznal.

Paksi uviedol, že informáciu o odpočúvaní spomenul v kancelárii vtedajšej prvej viceprezidentky Policajného zboru Jany Maškarovej (aktuálne policajnej prezidentky). V Chorvátsku o odpočúvaní informoval Böhma a následne telefonovali vtedajšiemu policajnému prezidentovi Lučanskému, ktorý odporučil Makóa nevarovať.

Paksi komunikoval aj s námestníkom SIS Borisom Beňom. Kováčik odmietol vypovedať.

Ak dokumenty NAKA opisujú udalosti, ktoré sa podľa časovej osi nemohli stať, spochybňuje to dôvodnosť vyšetrovania, ktoré umožnilo monitorovať Makóa.

O šesť týždňov ho zadržali

V septembri 2020 NAKA pri akcii Božie Mlyny zasiahla proti Makóovi v kauze Den Braven, ktorá súvisí s údajnou zločineckou skupinou takáčovcov.

Makó bol v prípade obvinený zo založenia a podporovania zločineckej skupiny takáčovcov a z dvoch skutkov v logistickom centre spoločnosti Den Braven vo Svätom Jure. Ako konateľ SBS tam mal spolu s údajným šéfom skupiny takáčovcov Ľubomírom Kudličkom a ďalšími členmi skupiny niekoľko hodín zadržiavať a vypočúvať zamestnancov pre podozrenie z krádeží.

Administratívnu pracovníčku mal následne pod hrozbou väzenia prinútiť podpísať uznanie dlhu vo výške viac ako 100-tisíc eur. Súdy neskôr tento právny úkon označili za neplatný.

Okrem toho Makó mal od roku 2017 spolu s bývalým siskárom Böhmom poskytovať takáčovcom informácie, kontakty a služby.

KONTEXT: Samostatnou kapitolou tohto príbehu je spolupráca niekdajšieho policajného funkcionára Bernarda Slobodníka s orgánmi činnými v trestnom konaní. Slobodník, ktorý je v súčasnosti obžalovaný v kauze Očistec, začal spolupracovať po tom, ako sa dozvedel, že Makó už vypovedá aj proti nemu.

Stali sa z nich kajúcnici

Makó nebol jediným človekom z tohto okruhu, ktorý začal po obvinení spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Spolu s Makóom obvinili aj Böhma. Nezadržali ho však, pretože v čase policajnej akcie bol v zahraničí. Po návrate na Slovensko sa za pomoci vysokopostaveného úradníka ministerstva vnútra prihlásil na NAKA. Ešte predtým, ako ho prvý raz vypočul vyšetrovateľ, stihol navštíviť svojho kamaráta Paksiho.

Následne začal Böhm tiež spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Vypovedal v rôznych prípadoch, okrem iných aj proti Lučanskému. Vo väzbe bol iba krátko.

Paksiho obvinili v októbri 2020 spolu s Kováčikom a aj on sa stal spolupracujúcim obvineným. Paksi vypovedal proti Kováčikovi, Lučanskému aj svojmu bývalému nadriadenému Jozefovi Rehákovi. Na základe jeho výpovede sa priznal aj bývalý funkcionár Finančnej správy SR Daniel Čech.

Výpovede Böhma, Paksiho a Čecha tak vytvorili ďalšiu vetvu rozsiahleho reťazca trestných konaní.

KONTEXT: Kudličku neskôr odsúdili za vraždu na 25 rokov a stíhanie v prípade Den Braven tak zastavili, lebo by bolo už neúčinné. Böhmovo trestné stíhanie zastavili po jeho samovražde vo februári 2021 a dvom takáčovcom v roku 2025 podmienečne zastavili trestné stíhanie. Makó tak zostal jediným stíhaným v tejto veci. Neskôr mu stíhanie pre spoluprácu v iných prípadoch prerušili.

Paksi trest odsedel

V máji 2021 Paksiho odsúdili na základe dohody o vine a treste. Za založenie zločineckej skupiny, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ohrozenie dôvernej a vyhradenej skutočnosti a prijímanie úplatku dostal trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, trest prepadnutia majetku a ochranný dohľad na dva roky. Podľa vlastných slov poberá dôchodok vo výške približne tritisíc eur.

Paksi si už trest odpykal. Vo väzbe a vo výkone trestu strávil spolu tri roky, sedem mesiacov a sedem dní. Trest prepadnutia majetku mu neskôr zrušili. V súčasnosti sa naňho pozerá, akoby nebol odsúdený.

Priznanie, zrušený rozsudok aj zastavené stíhanie

Výpovede Paksiho a Böhma použili aj v kauze Judáš. Spájali funkcionárov do systému, ktorý mal za peniaze poskytovať informácie a ochranu pri daňovej a palivovej trestnej činnosti.

Jednotlivé prípady sa však skončili rozdielne – priznaním, dohodou o vine a treste, zrušením rozsudku a následným novým konaním alebo zastavením trestného stíhania po smrti obvineného.

Bývalého riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Reháka v júli 2023 samosudca Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli uznal za vinného a odsúdil ho na 11 rokov väzenia. O rozsudku si môžete prečítať tu.

V marci 2024 však Najvyšší súd SR rozsudok zrušil a vec vrátil na nové dokazovanie. O zrušení rozsudku si môžete prečítať tu.

Paksi si už nič nepamätá

Prípad tak doposiaľ nie je právoplatne skončený. Pojednávanie prebieha na Špecializovanom trestnom súde.

Rehák je obžalovaný z toho, že v rokoch 2014 až 2015 prijímal úplatky pri obchodoch s pohonnými látkami. Sprostredkovateľom mal byť jeho niekdajší zástupca Paksi. Skutky súvisia aj s Böhmom, Čechom a Lučanským. Obžaloba je postavená najmä na Paksiho výpovedi. Teraz však na súde uviedol, že si už nič nepamätá.

Okrem toho Rehák čelí obžalobe aj zo spolupráce so zločineckou skupinou sýkorovcov a z korupcie. Vinu popiera.

Bez dokazovania na súde

Čech sa priznal ku skutku z obdobia od októbra 2014 minimálne do mája 2015. Podľa rozsudku mal ako generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej Finančnej správy SR súhlasiť s dohodou, v rámci ktorej sa monitorovalo prípadné odpočúvanie Böhma a zabezpečovalo krytie aktivít spojených s trestnou činnosťou pri obchodovaní s pohonnými látkami.

Böhm mal mesačne vyplácať 10-tisíc eur, ktoré sa delili medzi ďalšie osoby. Čech mal prostredníctvom Lučanského prevziať spolu 14-tisíc eur – trikrát po štyritisíc eur a raz dvetisíc eur.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu Jozef Šutka schválil Čechovi dohodu o vine a treste, ktorú uzavrel s prokurátorom. Bývalého funkcionára Finančnej správy SR odsúdili za prijímanie úplatku. Dostal trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou štyri roky a peňažný trest tritisíc eur. Dokazovanie sa preto na súde nevykonávalo.

Súd už rozhodol, že sa Čech v skúšobnej dobe osvedčil. Čelí však aj obvineniu v kauze Daniari, v ktorej už vyšetrovateľ navrhol prokurátorovi podať obžalobu.

O Lučanského vine nikdy nerozhodli

Aj bývalého policajného prezidenta Lučanského obvinili v rámci akcie Judáš. Obvinenie sa týkalo dvoch skutkov prijímania úplatkov.

Prvý skutok sa mal odohrať v rokoch 2014 až 2015, keď bol Lučanský prvým policajným viceprezidentom. Podľa obvinenia mal spolu s policajnými funkcionármi Paksim a Rehákom a Čechom za pravidelný paušál poskytovať informácie a zabezpečovať krytie Böhmovi. Činnosť sa týkala najmä daňových a palivových podvodov.

Druhý skutok sa mal odohrávať od augusta 2018 do decembra 2019, už počas Lučanského pôsobenia na čele polície. Böhm mal Paksimu mesačne odovzdávať 45-tisíc eur, z ktorých malo 30-tisíc smerovať Lučanskému, 14-tisíc Paksimu a tisíc eur Rehákovi. Lučanský mal podľa obvinenia dostať najmenej 510-tisíc eur za informácie o policajnom rozpracovaní a ochranu Böhmových aktivít.

Lučanský obvinenia odmietal a žiadal konfrontáciu s Paksim. Úkonu sa však nedožil, pretože zomrel vo väzbe. Po jeho smrti trestné stíhanie zastavili, takže súd o jeho vine nikdy nerozhodol.

Beňa sa priznal k trom skutkom

Aj  námestníka SIS Beňu obvinili a zadržali v rámci akcie Judáš. Priznal sa k vlastnej trestnej činnosti v kauze Bopal a vyzradeniu informácií Böhmovi.

Vo väzbe začal vypovedať proti vtedajšiemu riaditeľovi SIS Pčolinskému aj proti vtedajšiemu riaditeľovi NAKA Branislavovi Zurianovi, ktorý dnes šéfuje Úradu inšpekčnej služby (ÚIS).

Beňa uzavrel s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry dohodu o vine a treste, ktorú koncom mája 2021 schválil sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.

Priznal k trom skutkom: V decembri 2018 mal ako riaditeľ sekcie SIS Böhmovi poskytnúť informáciu, že je odpočúvaný. V auguste 2020 už ako prvý námestník SIS informoval Makóa, že NAKA odpočúva jeho aj ďalšie osoby v súvislosti s údajnou prípravou vraždy vyšetrovateľa Čurillu. Tretí skutok sa týkal sprostredkovania riešenia majetku spoločnosti Bopal, za čo mal súhlasiť s odmenou vo výške 50-tisíc eur.

Dostal trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou päť rokov, probačný dohľad a peňažný trest 14-tisíc eur. Sudca Hrubala už rozhodol, že sa Beňa v skúšobnej dobe osvedčil.

Zuriana obvinili dvakrát, obe obvinenia zrušili

Vyšetrovateľ inšpekcie vzniesol v máji 2021 Zurianovi obvinenie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

Podľa Beňovej výpovede mu mal Zurian v roku 2020 prezradiť, že NAKA odpočúva Makóa v súvislosti s údajnou prípravou vraždy Čurillu.

Beňa mal túto informáciu následne oznámiť Makóovi. Zurian tvrdil, že s Beňom komunikoval ako so zástupcom SIS a styčným dôstojníkom a nevedel, že informáciu poskytne Makóovi.

Inšpekcia vykonala u Zuriana domovú prehliadku. Ústavný súd SR však v tejto súvislosti konštatoval porušenie jeho práv.

Prokurátorka Generálnej prokuratúry SR obvinenie v júni 2021 zrušila s tým, že vykonané dôkazy nepreukazovali naplnenie zákonných znakov stíhaných trestných činov a vyšetrovateľ skutok neprípustne právne nadkvalifikoval.

V tej istej veci vyšetrovateľ ÚIS v januári 2023 Zuriana obvinil druhýkrát, tentoraz iba pre prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

V máji 2023 prokurátorka Generálnej prokuratúry SR vyhovela Zurianovej sťažnosti a druhé obvinenie zrušila, pretože zistený skutkový stav neodôvodňoval vznesenie obvinenia.

Úplatok 40-tisíc eur a rozpory svedkov

Podľa obžaloby mal vtedajší šéf SIS Pčolinský na prelome júna a júla 2020 spolu s Beňom vyzradiť Makóovi, že SIS spravodajsky rozpracúva podnikateľa Zoroslava Kollára. Kollár mal následne prostredníctvom Makóa odovzdať vedeniu SIS 40-tisíc eur za utlmenie rozpracovania. Polovicu tejto sumy mal Beňa odovzdať Pčolinskému.

Makó pred súdom tvrdil, že Kollár chcel zastaviť svoje rozpracovanie a bol ochotný za to zaplatiť. Ponuku mal tlmočiť Beňovi a Pčolinskému. Kollár mu neskôr odovzdal zalepenú obálku, ktorú Makó posunul Beňovi. Tvrdil, že jej obsah nepoznal.

Beňa vypovedal, že v obálke bolo 40-tisíc eur. Polovicu si ponechal a druhú polovicu odovzdal Pčolinskému. Zároveň však potvrdil, že SIS Kollára naďalej rozpracúvala.

KONTEXT: Tento rok v júli však na pojednávaní s obžalovaným Rehákom prokurátor predložil úradný záznam, ktorý krátko po vzatí do väzby – v decembri 2020 podpísal Beňa a priznal, že prevzal 40-tisíc eur, Pčolinského vôbec nespomínal a peniaze bol ochotný vydať orgánom činným v trestnom konaní.

Kollár tvrdil, že peniaze odovzdal Makóovi v auguste 2020. Koncom mája 2022 mu sudkyňa Ružena Sabová schválila dohodu o vine a treste a uložila peňažný trest vo výške 70-tisíc eur. Keďže zaplatil, odsúdenie má zahladené. V súčasnosti sa naňho pozerá, ako na netrestaného. Kollár neskôr podal na Makóa trestné oznámenie s tvrdením, že ho vydieral. V súčasnosti sa politicky angažuje.

SIS Kollára rozpracúvala aj po údajnom úplatku

Samosudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka v polovici júna 2025 Pčolinského oslobodil spod obžaloby, pretože sa nepreukázalo, že skutok spáchal. Rozhodnutie odôvodnil rozpormi vo výpovediach Makóa a Beňu, chýbajúcimi objektívnymi dôkazmi a pokračovaním spravodajského rozpracovania Kollára aj po údajnom odovzdaní úplatku.

Pčolinského vinu preto nepovažoval za preukázanú bez dôvodných pochybností. Prokurátor Generálnej prokuratúry SR Peter Kysel sa proti rozsudku odvolal. Rozhodne Najvyšší súd SR.

Kováčikov rozsudok po dovolaní zrušili

Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská uznala bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika vinným v septembri 2021 zo štyroch skutkov. Išlo o vynášanie informácií zo živých trestných konaní, pomoc skupine takáčovcov, prijatie úplatku vo výške 50-tisíc eur v súvislosti s prepustením Kudličku z väzby a neoprávnené odovzdávanie utajovaných dokumentov. Za tieto skutky mu uložila trest 14 rokov odňatia slobody a prepadnutie majetku.

Odvolací senát Najvyššieho súdu SR rozhodol v máji 2022. Rozsah uznaných skutkov zúžil na dva – prijatie úplatku a neoprávnené odovzdanie častí spisu, ktoré sa týkali Makóa – a trest znížil na osem rokov odňatia slobody.

Kováčika síce odsúdili a nastúpil aj do výkonu trestu, no vlani v decembri mu dovolací senát Najvyššieho súdu SR rozsudok zrušil.

Prípad sa dostal späť na súd, no nedávno samosudca Peter Pulman obžalobu odmietol a prípad vrátil prokurátorovi. Okrem toho je však stíhaný v kauze Očistec  spolu s Gašparom a ďalšími.

Z kľúčových svedkov sa stali obvinení

Od marca 2021 mali Makó a Beňa v kauze úplatku pre vedenie SIS dočasne odložené vznesenie obvinenia. V októbri 2025 ich však obvinili. Beňovu vec vylúčili na samostatné konanie a prokurátor už podal na súd návrh na podmienečné zastavenie jeho trestného stíhania. Na Makóa, ktorý po vznesení obvinenia najskôr odmietol vypovedať, podal prokurátor obžalobu na Špecializovaný trestný súd.

Prokurátor rozhodol aj o pokračovaní Makóovho trestného stíhania v kauze Den Braven. Dôvodom malo byť, že po obvinení v kauze Pčolinský prestal spolupracovať. Makó však dohodu o spolupráci neporušil – po vznesení obvinenia iba odmietol usvedčovať sám seba, pričom v konaní proti Pčolinskému na súde vypovedal.

Generálna prokuratúra SR však pri zapokračoavní stíhania prihliadla aj na Makóovo vyjadrenie z polovice novembra 2024, v ktorom namietal neobjektívne zistenie skutkového stavu.

Tvrdí, že ho nútili priznať sa

V kauze inšpekčnej Kajúcnik začal Makó opisovať aj okolnosti, za ktorých sa po zadržaní rozhodol spolupracovať a postupy policajtov, ktorí získavali jeho výpovede. Príbeh sa tak po šiestich rokoch vracia k vyšetrovateľom okolo Čurillu. Pripomínam, že inšpekciu vedie Zurian.

KONTEXT: Kauza Kajúcnik sa týka podozrenia, že policajti okolo Čurillu a prokurátor Michal Šúrek mali zneužívať svoje právomoci pri získavaní výpovedí spolupracujúcich obvinených. Podľa policajnej inšpekcie mali niektorých ľudí „lámať“ vo väzbe a ovplyvňovať obsah ich výpovedí. Časť skutkov súvisí s vyšetrovaním skupiny takáčovcov.

Trestné stíhanie začala inšpekcia v máji 2025 a obvinenia za desať skutkov vzniesol vyšetrovateľ v marci 2026. Skutkov sa podľa inšpekcie mali dopúšťať organizovanou formou.

Obvinení vinu odmietajú a tvrdia, že ide o recyklovanie starších podozrení a kriminalizovanie zákonných vyšetrovacích postupov. V júli 2026 inšpekcia rozšírila obvinenie Ďurkovi, Magulovi, Dunčkovi a Kaľavskému o ďalší skutok.

Makó na inšpekcii uviedol, že ho vyšetrovateľ Ďurka 15. októbra 2020 na NAKA nútil priznať sa ku všetkým skutkom v kauze Den Braven a vziať späť sťažnosť. Ak by to neurobil, podľa Makóa mu hrozil návrat do väzby, 12-ročný trest a ďalšie obvinenia. Napokon sa podľa vlastných slov „kostrbatou vetou priznal“.

Najprv tvrdil, že Makóa nepozná

Pochybnosti vyvolala aj rekognícia. Takáčovec Miroslav Paluch v auguste 2020 tvrdil, že Makóa nepozná, neskôr ho však spoznal vo fotoalbume medzi hudobníkom Mikom Hladkým a futbalistom Pavlom Nedvědom.

Makó v kauze Kajúcnik vypovedá, že čurillovci naňho vytvárali nátlak a usmerňovali ho, proti komu má vypovedať. Jeho súčasné tvrdenia o nátlaku nemožno oddeliť od prvých dní po jeho zadržaní.

Originál prvého výsluchu v spise chýba

Práve vtedy sa jeho postoj zmenil od popierania trestnej činnosti k deklarovanej spolupráci. Rekonštrukciu tejto zmeny však komplikuje chýbajúci originál zápisnice z jeho prvého výsluchu z 18. septembra 2020.

Makóa zadržali 17. septembra 2020 a na druhý deň ešte trestnú činnosť popieral. Už 19. septembra 2020 však pred sudcom Špecializovaného trestného súdu Jánom Giertlim oznámil, že chce spolupracovať, a proti väzbe nepodal sťažnosť. Zápisnica zachytávajúca jeho pôvodnú obhajobu sa v origináli vyšetrovacieho spisu nenašla. Makó tvrdil, že polícia a Generálna prokuratúra SR neurobili dosť na jej vypátranie. Na Ústavnom súde SR žiadal aj odškodnenie vo výške 100-tisíc eur.

Sudca Pulman následne považoval stratenú zápisnicu za významnú pri posudzovaní Makóovej vierohodnosti. Jej absenciu označil za jeden z prejavov neúplnosti vyšetrovacieho spisu pri odmietnutí obžaloby na Kováčika.

Makóove nové tvrdenia nedokazujú, že jeho staršie výpovede boli nepravdivé. Otvárajú však otázky, za akých okolností vznikli a ako ich zaznamenali. Makó by mal 2. septembra vypovedať ako svedok v kauze Očistec.

Ozval sa Kubina

Čurilla už dávnejšie podal trestné oznámenie na Kaľavského. Uviedol, že mal vedieť, že príprava jeho vraždy bola vymyslená.

Tento týždeň denník SME zverejnil informáciu, že prokurátorka zrušila uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia a vo veci majú byť vypočutí prokurátori. Údajne boli nečinní a voči Kaľavskému nekonali.

Následne článok zdieľal na facebooku advokát Peter Kubina, ktorý okrem čurillovcov zastupuje aj spolupracujúceho obvineného v kauze Očistec – Slobodníka.

https://www.facebook.com/20531316728/posts/10154009990506729/

Uviedol, že inšpekčný tím Oblúk vedený vyšetrovateľkou Dianou Santusovou a prokurátori dozorujúci jeho činnosť poskytli Káľavskému nezákonné benefity. 

„V tomto prípade sa Kaľavský priznal, že si vymyslel prípravu vraždy vyšetrovateľa NAKA Čurillu a tým zmobilizoval celú mašinériu bezpečnostných zložiek na objasnenie tohto podozrenia, čo zahŕňalo aj invazívne úkony spojené so zásahmi do základných práv a slobôd viacerých osôb. Výmenou za takéto benefity v podobe nestíhania v rozpore so zákonom poskytol Kaľavský inšpekcii „dôkazy”, ktoré boli neskôr použité na šikanózne stíhanie policajtov NAKA tzv. „čurillovcov” za ich zákonné procesné postupy a aj na spochybňovanie výsledkov vyšetrovania vybraných „zreteľahodných” káuz,“ uviedol Kubina.

Na súde v kauze Očistec by sa totiž mala čítať aj komunikácia zo skupiny Apači, z ktorej je okrem iného zrejmé, že Čurilla sa o údajnej príprave svojej vraždy nedozvedel z médií, ako vypovedal po zákonnom poučení, ale už o niekoľko hodín skôr zo správ v tomto komunikačnom kanáli.

Júlia Mikolášiková

Zdroj: https://slupou.sk/2026/08/28/priprava-vrazdy-curillu/