Súdruhovia z EU a ich čudná logika

Nórsko odmieta zákaz ťažby v Arktíde presadzovaný EÚ a vzdáva sa úlohy „zelenej batérie“ Európy.

Ropné plošiny v Ølensvågu, Nórsko. (B.Aa. Sætrenes / prispievateľ – Getty Images)

Koncept, ktorý nórski predstavitelia kedysi propagovali na zdôvodnenie nových energetických prepojení s Britániou a Nemeckom.

Nórsko bude pokračovať v rozvoji ropných a plynárenských zdrojov v arktickom Barentsovom mori bez ohľadu na prípadnú podporu Európskej únie pre moratórium na ťažbu uhľovodíkov v Arktíde, uviedol v pondelok minister energetiky Terje Aasland.

V rozhovore pre agentúru Reuters pred energetickou konferenciou ONS v Stavangeri Aasland zároveň vyhlásil, že Nórsko sa už nevníma ako „zelená batéria“ Európy.

„Bol to chybný nápad,“ povedal minister a argumentoval tým, že samotné Nórsko nemôže vyrovnávať európsky trh s elektrickou energiou.

Tento koncept, ktorý nórski predstavitelia kedysi propagovali na podporu budovania nových energetických prepojení s Britániou a Nemeckom, čelí rastúcemu domácemu odporu, pretože ceny elektriny na kontinente sa prenášajú aj do Nórska.

Aasland zdôraznil, že na udržanie približne súčasnej úrovne ťažby a exportu ropy a plynu minimálne do roku 2035 bude potrebná ďalšia aktivita v Barentsovom mori.

„V dnešnom geopolitickom a bezpečnostnom prostredí a vzhľadom na situáciu v oblasti zdrojov sa domnievam, že pokračujúca činnosť v Barentsovom mori slúži nórskym aj európskym záujmom,“ povedal.

Súčasná arktická stratégia EÚ vyzýva z environmentálnych dôvodov na moratórium na nové ropné a plynárenské projekty severne od severného polárneho kruhu.

Brusel má túto stratégiu aktualizovať ešte tento rok a Nórsko intenzívne lobuje za jej prehodnotenie v období, keď Európa po obmedzení energetickej závislosti od Ruska prehodnocuje svoju energetickú politiku.

Aasland jasne definoval hranice vplyvu EÚ:

„Tieto oblasti budeme rozvíjať a potom bude na EÚ, či sa rozhodne zaviesť moratórium na nákup tejto ropy alebo plynu.“

Generálny riaditeľ spoločnosti Equinor Anders Opedal toto stanovisko podporil a upozornil, že ropa a LNG z Barentsovho mora sa dajú predávať na svetových trhoch aj v prípade, že ich Európa odmietne.

„Jediné, čo by tým utrpelo, je v skutočnosti európska bezpečnosť. My máme flexibilitu,“ povedal pre Reuters.

Nórsko v súčasnosti dodáva približne 30 percent plynu spotrebovaného v Európskej únii a Spojenom kráľovstve. Oficiálne prognózy ukazujú, že bez nových objavov a rozvoja ložísk po roku 2030 dôjde k výraznému poklesu produkcie. Väčšina potenciálnych nových zdrojov sa nachádza práve v severnej časti Barentsovho mora.

Tieto vyjadrenia poukazujú na prehlbujúci sa rozdiel medzi energetickým realizmom Osla a ambicióznejšími prvkami Európskej zelenej dohody.

Aaslandove komentáre prichádzajú v čase, keď viaceré členské štáty EÚ potichu presadzujú pragmatickejší prístup k dodávkam zemného plynu a keď sa Brusel pripravuje na aktualizáciu svojej arktickej politiky.

Zatiaľ čo Európska komisia naďalej vníma arktickú ťažbu predovšetkým ako klimatickú otázku, Nórsko ju prezentuje ako problém európskej energetickej bezpečnosti a otázku vlastnej suverenity pri správe prírodných zdrojov.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/08/norway-rejects-eu-arctic-drilling-ban-and-ditches-green-battery-role/