Islandské referendum o pristúpení k EÚ rozdeľuje voličov v pomere 46:46

Islanďania 29. augusta rozhodnú o tom, či znovu začnú prístupové rokovania s Európskou úniou, ktoré boli zmrazené v roku 2013. Európska komisia dúfa, že hlasovanie oživí jej stagnujúce úsilie o rozšírenie Únie.

Protestujúci demonštrujú pred budovou islandského parlamentu, zatiaľ čo tisíce ľudí protestujú proti neschopnosti vlády zvládnuť pretrvávajúcu finančnú krízu v krajine v Reykjavíku na Islande. Haraldur Jonasson/Nordicphotos/Getty Images

Referendum o opätovnom otvorení prístupových rokovaní s Európskou úniou rozdelilo islandských voličov presne na polovicu. Prieskum agentúry Gallup zverejnený v auguste ukázal podporu aj odpor na úrovni 46 percent, zatiaľ čo osem percent respondentov bolo pred hlasovaním 29. augusta nerozhodnutých.

Hlasovanie má poradný charakter a samo o sebe nerozhodne o členstve v EÚ. Islanďania začali predčasne hlasovať už 27. júla a akákoľvek prístupová zmluva by musela byť následne potvrdená v druhom referende.

Európska komisárka pre rozširovanie Marta Kos uviedla, že hlasovanie za obnovenie rokovaní by posilnilo dynamiku prijímania nových členov do Únie. Agentúre Reuters povedala, že referendum odráža „rastúcu príťažlivosť EÚ vo svete, ktorý sa rýchlo mení“.

Kosová dodala, že rokovania by podľa jej očakávania mohli trvať jeden až dva roky. Prípadné členstvo by potom záviselo od druhého islandského referenda a od ratifikácie všetkými 27 členskými štátmi EÚ.

Diplomati EÚ pre Reuters uviedli, že obnovenie rokovaní s bohatou krajinou, ktorú je jednoduché integrovať, by mohlo zlepšiť vnímanie rozširovania medzi voličmi, ktorí sú voči prijímaniu nových členov skeptickí. Jeden vysokopostavený diplomat EÚ poznamenal, že pozitívny výsledok by skeptickým krajinám uľahčil „prehĺtnuť pristúpenie Čiernej Hory“.

Island má približne 400 000 obyvateľov. Čierna Hora, ktorá dúfa vo vstup do EÚ v roku 2028, je tiež malou krajinou, no jej príjem na obyvateľa je výrazne nižší.

Island požiadal o členstvo v EÚ v roku 2009 po kolapse svojho bankového sektora a prístupové rokovania otvoril nasledujúci rok. Stredopravá vláda proces pozastavila v roku 2013 a Reykjavík v roku 2015 oznámil Bruselu, že si už neželá byť považovaný za kandidátsku krajinu.

Krajina však zostáva úzko prepojená s EÚ prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), schengenského priestoru voľného pohybu osôb a Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO/EFTA). Je členom NATO, nemá stálu armádu a spolieha sa na bilaterálnu obrannú dohodu so Spojenými štátmi.

Rybolov sa považuje za najnáročnejšiu časť prípadných obnovených rokovaní. Po sebe nasledujúce islandské vlády odmietali riešenia, ktoré by podriadili islandské rybolovné vody Spoločnej rybárskej politike EÚ, ktorá určuje kvóty a pravidlá prístupu na úrovni Únie.

Kosová uviedla, že EÚ bude hľadať riešenia rešpektujúce citlivosť Islandu v otázkach rybolovu a poľnohospodárstva, pričom zároveň zdôraznila, že Brusel sa nezapája do domácej predreferendovej kampane.

Ministerka zahraničných vecí Þorgerður Katrín Gunnarsdóttir povedala, že bez ohľadu na výsledok referenda zostanú NATO a obranná dohoda so Spojenými štátmi základom islandskej bezpečnosti. Prieskumy zároveň naďalej ukazujú, že väčšina obyvateľov je proti samotnému vstupu krajiny do Európskej únie.

Zdroj: Iceland’s EU accession referendum splits voters 46-46 – Brussels Signal