Čo odkryli Korčokove gate

TAKTO to už ďalej nejde, ani profesijne ani ľudsky

(„štúdia“ o tom, ako sa z nenávideného štátu dojná krava stala..)

 S podtitulkom :

DOKEDY budete ešte, pán minister, čakať..?

DOKEDY sa ešte budeme hrať na slepú babu – a samých seba klamať..?

Alebo inak:

Čo nedopovedal premiér Fico pri zmienke o národnom športe Slovákov..?

Aby však nedošlo k omylu, ambíciou personálnej časti upútavky nie je výčitka. Skôr naopak, väčšia miera dôvery v schopnosť súčasného ministra „práce“ presadiť 35 rokov buldozérovaný problém. Fiktívne živnosti. Až sa dnes už pýta predoslať verejnosti kacírsku otázku :

KTO ešte zo zamestnancov nie je živnostníkom..?

Meritórna otázka, ktorá už sama o sebe udáva smerodajný azimut dnešnej „pitve“.  Predoslaním jej pointy, prečo sa živnostníkmi stala početná masa ľudí pracujúcich v internom prostredí, s organizáciou práce, ktorá zodpovedá pracovno-právnemu režimu.

Odpoveď na ňu vyžaduje ísť na koreň veci. Po pôvode hry na slepú babu, ktorá po „víťaznom novembri“ zažila nevídanú renesanciu. Z bývalej úprimnej detskej hry za socíku sa stala v novom režime komerčnou hrou pre dospelých nedospelých. Živnou pôdou, podhubím pre vznik a rozvoj národného športu, ako ho predstavil verejnosti neinformovaným a naivným premiér Fico..

Na bezpráví, na jeho nosičoch, na klamstve a podvode, nemožno stavať právo

Táto spoločenská premisa má už rádovo 2000-ročné korene, hlboko zapustené v rímskom práve. Ako zásada „Ex iniuria ius non oritur“, ktorá je kľúčovou podmienkou každej civilizovanej spoločnosti pre jej budúce prežitie a pre aktuálnu funkčnú organizáciu a poriadok v štáte, pre pevnú pôdu pod nohami, bez ktorej nejde žiť v súlade s morálkou, biologickým rodičom práva.

A je to ona, zásada, ktorá má potenciál byť nosným mravným imperatívom každej doby, mocensko-správneho výkonu štátnej moci, ktorý nemôže byť postavený na bezpráví, na klamlivých a podvodných praktikách. Rovnako vtedy, ako aj dnes tabuizovaných pre priechodnosť parciálnych politických záujmov a ideologických cieľov, ktoré by nebolo inak možné v zdravej spoločnosti dosiahnuť bez nezákonných, nemorálnych a neetických praktík. Bez príručky od samotného Machiavelliho..

A ponúkaný historický exkurz je toho exemplárnym príkladom. Nie náhodne. Lebo ruka v ruke sa s touto machiavellistickou filozofiou vytvárali naše ponovembrové dejiny, založené na podvodných praktikách. Na základovej doske dnešného politického režimu, ktorá bola položená 17. novembra 1989 v Prahe na Národnej triede.

Aj dejiny nás učia : POZOR na mačacie zlato. Lebo aj ono sa blyští..

Lebo tá vtedajšia pokojná demonštrácia študentov, vystavovaná na obdiv verejnosti ako pokojný spúšťač „revolúcie“, skrýva v sebe oveľa vážnejší politický a mravný defekt.

Lebo na ňom bola účelovo odpálená, vopred naordinovaná, rozbuška „na diaľku“ vo forme vypustenej lži o smrti „študenta Šmída“, ktorý na demonštrácií, ako sa ukázalo po funuse, ani neprišiel o život, ani nebol študentom. Bol iba nasadeným tajným agentom Štátnej bezpečnosti (ŠtB), s pravým menom Ludvík Zifčák. Figúrou/inštitúciou, ktorá zohrala svoju historickú úlohu nekalým, podvodným spôsobom, ktorý prijal za vlastný nový režim aj pri udalostiach, ktoré po ňom nasledovali. Majúci rovnaký, machiavellistický účel s rovnakým  rukopisom. Len herci sa v plynúcom toku času menili na javisku..

Počnúc prvo-kladenými základovými doskami novému režimu, nehoráznymi, nehanebnými manipulačnými praktikami, vždy fungujúcimi v krízových situáciách, vždy použiteľnými na (hromadné) ovplyvnenie verejnej mienky, rovnako ako v prípade „smrti študenta Šmída“. Akurát, že tento dejinný prvotný podvod nahradil iný, rovnako bezohľadný podvod na dôverčivých ľuďoch, veriacich v nového spasiteľa : „Budú vás strašiť nezamestnanosťou“, „bezdomovcami..“.

Nehorázne klamstvo pochádzajúce od človeka, ktorý bol referenčnou vzorkou pokriveného systému, fungujúceho po novembrovom „dedičnom hriechu“ bez transparentných a ucelených pravidiel. S leštenou, heroizovanou povesťou „mačacieho zlata“, pestovaným kultom osobnosti, s poslaním byť predĺženou rukou „západu“. Napokon ako toť tu doma.   Len vtedajšie prikrátke nohavice nahradil slušivý kostým..

(Ako) VTEDY na ZÁPADE

A tento exkurz nebol náhodný. Lebo má spoločný „rodný list“ s dnešnou, predoslanou témou. Aj časom, aj praktikami, založenými na „bezpráví“, na nebotyčnom obchádzaní účelu zákona, na bezprecedentnom pošliapaní morálky, ktoré sa v podnikateľskom prostredí premietli a naďalej premietajú do nelegitímneho „okrádania“ štátu v prepočte rádovo v miliardách eur (!). Na daniach a na odvodoch.

Aj s prispením „masla“, ktoré niesla na hlave celá generácia ministrov práce, odovzdávajúc si problém fiktívnych živností ako štafetový kolík, jeden druhému ako horúci zemiak. Umožniac tým, aby sa stal na Slovensku „uznaným kolektívnym športom“, nepriamo, nedobrovoľne „financovaným“ štátom. S datovaním nadobudnutia účinnosti živnostenského zákona. Od 1. januára 1992..

PS 1:

Na účel tohto príspevku abstrahujem od „opačného“ problému, neoprávneného podnikania fyzických osôb, vykonávajúcich činnosť alebo služby, ktoré VYKAZUJÚ znaky živnosti – obchádzajúc tým zákon natvrdo, bez povinného živnostenského oprávnenia, ktoré bolo treba získať na základe a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Poukazujúc pritom na rovnaký komerčný motív, obohatiť sa na úkor štátu, vychádzajúci však v tomto prípade len a len z vlastného osobného rozhodnutia.

Na rozdiel od neoprávneného podnikania účelom tohto príspevku je poukázať na „koreňovú sústavu“ inej fajty „podnikateľov“. Fiktívnych živnostníkov, „vyrobených“ z dvojakého cesta, majúcich v oboch prípadoch spoločného menovateľa – nimi vykonávaná činnosť či poskytované služby NEVYKAZUJÚ znaky podnikateľskej činnosti (živnosti).

V jednom (individuálnom) prípade ide o „živnostníkov“- z vlastného rozhodnutia, v druhom, tom častejšom, („hromadnom“) prípade – na základe ponuky firmy, ktorá sa neodmieta; jednak pre jej lukratívnejšie „mzdové podmienky“, ako by mal v pracovno-právnom vzťahu, jednak z dôvodu obáv o udržanie si práce v neistom prostredí 90-tych rokov.

V oboch prípadoch tak bez pochýb hral hlavnú, motivačnú úlohu ekonomický profit. Aj na strane fiktívneho živnostníka, aj firmy, pre ktorú pracoval v obchodno-právnom vzťahu. Aby tak z právneho hľadiska „rukou spoločnou a nerozdielnou“ ekonomické výhody požíva(li) spoločne, aj firma (obídením odvodových platieb), aj fiktívny živnostník (vyšším príjmom), čo tam po tom (vtedy), že na úkor svojich osobných (pracovno-právnych) nevýhod a znížených „preddavkov“ na svoj budúci dôchodok.

A tu je onen povestný kľúč od miešačka..

Lebo tento „in live“ uzavretý vzájomne výhodný obchod nebol zadarmo. Lebo mohol a naďalej môže fungovať výlučne na princípe spojených nádob. Ten profit, idúci hneď do dvoch vreciek naraz, musel niekto „na druhej strane“  zaplatiť. Hádajte kto..?

Prezradím verejné tajomstvo. Neboli to tí „dvaja dojiči“, ale tá „krava“, čo poskytla mlieko..

Potrebujete dôkaz ..? „Máte ho mať“..

„Stačí si len pozrieť úprimne, (s)prosto písané ohlásenia „živností“ z tých „slobodných čias“, kedy sa tento národný šport ešte len udomácňoval na Slovensku, dajúc to už vtedy naivne, zato pravdivo „na Šimečkovú“ : stolár, murár, nástrojár.. (ďalej len príloha 1 živnostenského zákona; pre menej informovaných ide o zoznam remeselných živností, tých pravých..). Pritom bez toho, aby na tento účel interní zamestnanci, „preformátovaní“ z večera na ráno na fiktívnych živnostníkov, museli zmeniť „lokál“, pracovisko, prevádzkareň, pracovné, technické a technologické postupy a využívať ma tento účel rovnaké nástroje a zariadenia, nieto ešte mať zriadenú vlastnú prevádzkareň, ako to živnostenský zákon vo svojom regulačnom, ochranno-spotrebiteľskom rámci vyžaduje.

Voľná tvorba. Ring voľný, “slobodný“, „genau“ taký, ako si to „šmídovci“ vopred naplánovali za asistencie krovia, štrngajúcich veriacich – skončiť s „rovnostárstvom“, a nechať priestor „kreatívcom“, ktorí mali dobre preštudovaného Marxa. Dobre vediac, že peniaze robia peniaze..

A nezostalo iba pri plánoch. Rovnako akčne, ako sa to udialo v Prahe na Národnej triede, tak rovnako akčne sa diali aj za ponovembrového klondiku. Legalizovaním rozkrádania a výpredaja štátneho majetku, ozajstného rodinného striebra (nazhromaždeného za predchádzajúcich 40 rokov) za bieleho dňa, ktoré sa dialo pod hlavičkou veľkej privatizácie. V čase, kedy sa zo štátnych podnikov stali „ctihodné“ podnikateľské subjekty, obchodné spoločnosti. A z veľkej časti zamestnancov štátnych podnikov súčasť novej podnikateľskej triedy..

„Impotencia“ štátu, čoby asistovaná ekonomická samovražda

A ako to býva, s jedlom rastie chuť, posilnená „impotenciou“ štátu. Aby rástli rady fiktívnych živnostníkov, akurát, že už nie na divoko, ale sofistikovanejším  spôsobom. Aby sme sa dopracovali do štádia, keď už máme tiež-živnostníkov všade, kam len oko dovidí a ucho dopočuje. Od faktických „interných zamestnancov“ obchodných spoločností až po asistentov poslancov Národnej rady SR, v hre :

• v ktorej nie je účelom dosiahnuť ZISK, ktorý je poznávacím znakom podnikania (živnosti), ale profit vyplývajúci zo služieb poskytovaných fiktívnymi živnostníkmi svojim odberateľom, podnikateľom – nelegitímne – na základe obchodno-právnych a nie pracovno-právnych vzťahov..    
• v ktorom sa zároveň podniká legálne, zato nemorálne – optimalizáciou daní – v ktorej tento národný šport dosahuje už svetové parametre. V nemravne hre prebiehajúcej v otupenej spoločnosti, v ktorej sa chorá, neformálna hrá o to, ako vypiecť so štátom, ako podliezť pravidlá a ako ich obísť. Ako nezaplatiť dane a odvody..      

Aj ty, Brutus..?

A že táto dobová „nákaza“ už siahla na parametre „epidémie“, o tom už iste svedčí aj dovedenie tohto športu na samotný Olymp, na hradný vršok. Vediac – nevediac, že na Slovensku už aj asistenti poslancov Národnej rady požívajú status podnikateľov, už nielen v postavení fyzických osôb (živnostníkov), ale v ešte pikantnejšom postavení jedno-osobových eseróčiek..

Avšak ani touto anomáliou sa najnovší národný šport, založený na vyhýbaní sa daňovým a odvodovým povinnostiam interne pracujúcich, nekončí. Dôvody sú notoricky známe..

DAŇOVÉ a ODVODOVÉ ZAŤAŽENIE PRÁCE sú krstnými rodičmi fiktívnych živnostníkov.

O tom niet sporu Ale to stačí na legitimizovanie vzatia (ekonomickej) spravodlivosti do vlastných rúk..? S odôvodnením, že „celkové daňovo-odvodové zaťaženie práce (tzv. daňový klin) pre priemerného zamestnanca na Slovensku presahuje 42 % z celkových nákladov práce“. A zamestnávateľa to na odvodoch  „stoji“ súhrnne to samé, vyše 40 %. Absurdné..? Áno..

Tá pravda samo osebe však stojí iba na jednej nohe, ktorá jedným dychom vyvoláva otázku, či je dobré a správne vziať spravodlivosť do vlastných rúk z dôvodu oprávneného  rozhorčenia z prístupu štátu k podnikateľskej obci. Vediac, že je to cesta do pekla. Rovnaká, ak si takto bude vysvetľovať vzťah k pravidlám každý, kto spravodlivo zahorí nad konaním alebo nekonaním  štátu, ktoré vedie k finančnej alebo majetkovej ujme dotknutej osoby. Lebo princíp je jeden, rovnaký. Neprispôsobivý sused, .. medveď v košiari

A TOTO je – povedané už bez okolkov a bez príkras – nefalšovaný nelichotivý referenčný obraz morálneho stavu spoločnosti, budovaného na dedičnom podvode a klamstve od zmeny režimu. Nebotyčné pokrytectvo, s ktorým sa treba vysporiadať a netváriť sa falošne, že neexistuje. Lebo prerástlo naprieč celou spoločnosťou do jej útrob. Čo v podnikateľskej sfére svojimi dôsledkami, prejavujúcimi sa vrstvami fiktívnych živnostníkov a tým aj  gigantickými stratami štátu na daniach a odvodoch – už alarmujúco zožiera štát zvnútra.

Lebo aj tento národný šport má svoje limity. Spoločenský kolaps, ktorý už dávno nie je iba o „ekonomike“, ale o bytostných, životodarných esenciách, o spoločenskej morálke a dôvere, ktoré už siahajú na samé dno.

Veď posúďte. V databáze vedenej tým najpovolanejším, MV SR, jeho rozpočtovou organizáciou zabezpečujúcou IT služby (IVES-om/DIVES-om) je k 30.6.2026 evidovaných 483,5 tisíc fyzických osôb podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia (živnostníkov). Ide o číslo, ktoré naháňa hneď dvojaké obavy. Natvrdo dokumentuje stav, ktorý nezodpovedá reálnym hospodárskym predpokladom Slovenska, ktorý s poukazom na uvedené (dobrovoľné, aj vyvolané) nahrádzanie pracovno-právnych vzťahov obchodno-právnymi – v uvedenom celkovom evidovanom počte subjektov so živnostenským oprávnením je subsumovaných už rádovo 100 tisíc a viac fiktívnych živnostníkov. Alarmujúce morálne, aj ekonomicky.

Aby tak štát, hazardujúc so svojou povesťou, bezprecedentne prichádzal o miliardy eur, ktoré mohli a mali ísť do verejného rozpočtu. Aby sa desaťročia tváril, akoby ten problém ani neexistoval. Aby do dnešného dňa s tým nikto nič nespravil.

Pán minister, ešte raz. Už na rovinu

 Príčina problému, aj jeho vinník sú (dlhodobo) známe.

Na strane príčin – neúplná, nekomplexná a dobovo zaostávajúca legislatíva za kreatívnou realitou. Na strane vinníka – váš rezort, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré robí dlhodobo mŕtveho chrobáka.

• Lebo legislatívny problém, ktorý je na vašej strane stola, vyžaduje odstrániť pretrvávajúcu vecnú a právnu nekompatibilitu : medzi verejnoprávnou úpravou Obchodného zákonníka a v jeho rámci živnostenského zákona, identicky definujúcimi určujúce znaky podnikania/živnosti – a medzi súčasnou neúplnou, nekomplexnou a netransparentnou úpravou, definujúcou v Zákonníku práce „závislú činnosť“.

Aby sa ňou dosiahol cieľový stav – upravila „hladina spojených nádob“ medzi fiktívnymi živnostníkmi a príslušnými kontrolnými orgánmi. Ergo, aby sa tým na jednej strane zásadne zúžil „kreatívny“ manévrovací priestor fiktívnych živnostníkov pri účelovom nahrádzaní pracovno-právnych vzťahov obchodno-právnymi a na druhej strane, aby sa tým nesporovou interpretáciou zároveň umožnil príslušným orgánom efektívny výkon kontroly.

Nič viac, ale ani nič menej..

JUDr. Laco Kopál

PS :

Pán premiér,

už len na dotvrdenie vyššie povedaného, tá alarmujúci informácia o tom, že 65 % živnostníkov nezaplatilo ani jedno euro na dani z príjmu je svätá pravda. A to ste sa ešte nezmienili o „schodku“ na nezaplatených odvodoch. O to viac je žiadúce neskončiť len pri samotných slovách, akokoľvek idú do morku kostí. A nečakať na nového „ministra práce..“

Páni z FinStatu,

už len pre poriadok veci, ako rešpektovaná fy, ktorá sa zaoberá zberom, spracovaním a analýzou verejne dostupných dát (aj) o živnostníkoch, by ste mali vedieť, že na korektné štatistické účely si nemôžete zamieňať jabĺčka s hruškami. Zamieňať si počty živnostníkov s počtom živností, ako to mylne, zavádzajúco verejne deklarujete na svojej stránke.

Na tento účel dám (rozdielovú) indíciu. Smerodajný príklad  z roku 2025, kedy podľa vami zverejnenej štatistiky vzniklo 43 242 ŽIVNOSTÍ. Ťažký omyl. Lebo v uvádzanom roku uvedené číslo nevypovedá o počte vzniknutých živností, ale o počte fyzických osôb, ktoré získali živnostenské oprávnenie. Ergo uvedené číslo v skutočnosti predstavuje počet novovzniknutých ŽIVNOSTNÍKOV. A to číslo mapujúce počet živností je násobne, ešte raz, násobne vyššie..

Lebo na samý začiatok nám treba dostať do verejnosti najprv poriadok. Až s ním príde „zákon“..

L.K.