Budú aj nejaké sankcie? Či zasa nič?

Izraelský minister bezpečnosti vyzval na zabíjanie „30 až 40“ ľudí v Gaze každú noc.

Izraelský minister národnej bezpečnosti a líder strany Otzma Jehudit, Itamar Ben-Gvir, prednáša prejav počas svojho týždenného zasadnutia straníckej frakcie v Knesete, izraelskom parlamente, v Jeruzaleme 22. júna 2026. EPA/Abir Sultan

Výroky Itamara Ben-Gvira zazneli v čase, keď medzi hlavnými mestami EÚ pretrváva patová situácia v otázke, či uvaliť sankcie na ministra, ktorému už viaceré krajiny zakázali vstup na svoje územie.

Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir vyzval izraelskú armádu, aby každú noc vykonávala cielené likvidácie v Gaze, pričom argumentoval, že by mala „zlikvidovať 30 až 40 ľudí každú noc“.

Tieto výroky sa objavili 16. augusta v prvej epizóde podcastu, ktorý moderoval Rom Braslavski, bývalý rukojemník zadržiavaný v Gaze, a informovala o nich agentúra Associated Press. Ben-Gvir uviedol, že zabíjanie by sa nemalo obmedzovať iba na osoby predstavujúce bezprostrednú hrozbu. Obyvateľov enklávy označil za nehodných života a dokonca ani nie za ľudí.

Minister vyhlásil, že nesúhlasí s premiérom Benjaminom Netanjahuom v otázke rozhodnutia obmedziť vojenské operácie. Izrael znížil intenzitu útokov pod tlakom Spojených štátov s cieľom podporiť mierový plán prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by Hamas postupne odovzdával zbrane, zatiaľ čo izraelské sily by sa sťahovali.

Ben-Gvir zároveň vyzval na vybudovanie židovských osád po celom území Gazy a na čo najväčšiu emigráciu Palestínčanov. Uviedol, že osoby, ktoré označuje za teroristov, by mali byť zabíjané jedna po druhej. Izrael zrušil 21 osád v bloku Guš Katif pri svojom stiahnutí z územia v roku 2005.

Ben-Gvir nemá právomoc riadiť armádu ani nariaďovať útoky, hoci je členom bezpečnostného kabinetu a zodpovedá za políciu a väzenskú službu. Izraelské médiá tento mesiac informovali, že oprávnenie schvaľovať útoky bolo obmedzené na náčelníka generálneho štábu armády.

Európska únia opakovane nedokázala prijať opatrenia voči ministrovi. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová povedala novinárom v Luxemburgu 15. júna, že členské štáty nedosiahli jednomyseľnosť potrebnú na prijatie sankcií. Stalo sa tak niekoľko týždňov po tom, čo Taliansko a Španielsko formálne požadovali sankčné opatrenia v súvislosti s jeho zaobchádzaním so zadržanými aktivistami z flotily.

Španielsko, Francúzsko, Írsko, Poľsko, Holandsko a Belgicko zakázali Ben-Gvirovi vstup na svoje územie, zatiaľ čo prokuratúry v Taliansku a Francúzsku začali vyšetrovanie zadržiavania aktivistov z flotily. Česká republika uviedla, že by na úrovni EÚ blokovala akékoľvek opatrenia voči nemu.

Samostatný návrh Európskej komisie na pozastavenie obchodných častí Asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom si vyžaduje kvalifikovanú väčšinu a narazil na odpor Nemecka a Talianska. Diplomatická služba EÚ minulý rok dospela k záveru, že Izrael porušil doložku dohody týkajúcu sa ľudských práv.

Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Kazem Gharibabadi napísal 17. augusta na sociálnej sieti X, že tieto vyjadrenia predstavujú nočnú kvótu na zabíjanie, a uviedol, že takéto priznania by mali byť zaznamenané a uchované na deň, keď budú zodpovední postavení pred súd.

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze, ktoré kontroluje Hamas, uvádza, že od začiatku izraelskej ofenzívy po útokoch zo 7. októbra 2023 bolo zabitých viac ako 73 000 Palestínčanov a viac než 174 000 bolo zranených. Prímerie platí od októbra 2025.

Izraelčania budú voliť 27. októbra.

Zdroj: https://brusselssignal.eu