EÚ nechce urýchliť členstvo Ukrajiny kvôli obavám z korupcie

Ukrajina sa umiestnila na 104. mieste v indexe vnímania korupcie Transparency International za rok 2025.

Európska únia nie je ochotná schváliť zrýchlený proces vstupu Ukrajiny do EÚ. Dôvodom majú byť najmä vážne obavy z rozsahu korupcie v krajine. Uvádza to denník Financial Times, podľa ktorého opakované požiadavky Kyjeva na urýchlené členstvo prinútili Brusel prehodnotiť svoj celkový prístup k ďalšiemu rozširovaniu Únie.

„Predstavitelia EÚ priznávajú, že rozsah obáv týkajúcich sa korupcie, nezávislosti súdnictva a ďalších základných hodnôt Únie znamená, že bez ruskej invázie by Ukrajina formálny proces pristúpenia vôbec nezačala,“ napísal Financial Times.

Cieľ vstúpiť do EÚ už 1. januára 2027 bol podľa vysokopostaveného predstaviteľa EÚ zapojeného do rokovaní s Kyjevom predovšetkým „volaním o pomoc“.

„[Prezident Volodymyr Zelensky] vedel, že to nie je možné. Potreboval však vyslať jednoznačný signál nám aj ukrajinským občanom, že pokračovať v pristupovaní k členstvu doterajším tempom jednoducho nebude stačiť,“ uviedol predstaviteľ.

Vysokopostavený diplomat EÚ označil situáciu okolo Ukrajiny za mimoriadne zložitú dilemu.

„Nemôžete priviesť do EÚ krajinu so 40 miliónmi obyvateľov, ktorá je na 104. mieste vo svetovom rebríčku korupcie. Urobilo by to výsmech z celého projektu. Zároveň ich však nemôžete nechať napospas osudu. Každý vidí, že Ukrajina bude od nás potrebovať niečo, čo jej pomôže zvládnuť dlhé čakanie na plné členstvo,“ povedal diplomat.

Podľa správy by Ukrajina bez vojny s Ruskom pravdepodobne vôbec nezískala štatút kandidátskej krajiny. Členské štáty EÚ síce oceňujú početné a bojmi preverené ukrajinské ozbrojené sily, pretrvávajúce problémy s korupciou a právnym štátom však naďalej predstavujú zásadnú prekážku rýchleho vstupu do Únie.

Korupcia zostáva vážnym problémom

Ukrajina sa v Indexe vnímania korupcie Transparency International za rok 2025 umiestnila na 104. mieste zo 182 hodnotených krajín. Získala 36 zo 100 bodov. Ide o rovnaké skóre ako v roku 2023, pričom v roku 2024 si krajina polepšila o jeden bod.

Ukrajina tak stále výrazne zaostáva za priemerom kandidátskych krajín EÚ a ešte viac za väčšinou súčasných členských štátov. Napriek vytvoreniu špecializovaných protikorupčných inštitúcií zostáva pokrok obmedzený. Krajina podľa kritikov potrebuje hlbšie systémové reformy a predovšetkým dlhodobú politickú vôľu presadzovať ich.

Obavy v Bruseli posilnili aj viaceré veľké korupčné kauzy z obdobia vojny.

Jednou z najvýznamnejších je vyšetrovanie známe ako operácia Midas, ktoré sa týka štátnej jadrovej spoločnosti Energoatom. Vyšetrovatelia preverujú údajný systém, v rámci ktorého mali dodávatelia odvádzať provízie vo výške 10 až 15 percent zo zákaziek. Celková suma odčerpaných prostriedkov sa podľa vyšetrovateľov pohybuje okolo 100 miliónov dolárov.

Časť peňazí mala súvisieť s projektmi určenými na ochranu energetickej infraštruktúry pred ruskými útokmi.

Vyšetrovanie sa dotklo aj ľudí z okolia prezidenta Zelenského. Spomína sa jeho bývalý obchodný partner Timur Mindich či bývalý šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, ktorý čelí obvineniam z prania špinavých peňazí súvisiacim s luxusnými realitnými projektmi. V prípade bol zatknutý aj bývalý minister energetiky Herman Haluščenko.

Protikorupčné orgány v rámci vyšetrovania vykonali desiatky domových prehliadok a identifikovali viacerých podozrivých. Prípad tak podľa kritikov ilustruje rozsah korupčných problémov, ktorým Ukrajina čelí.

Ďalšie vyšetrovania sa týkajú obrany a verejného obstarávania. Vyšetrovatelia preverovali viacero prípadov nadhodnotených zmlúv a úplatkov pri nákupe vojenského materiálu.

Už v roku 2023 bol zadržaný bývalý predseda Najvyššieho súdu Vsevolod Kniaziev pre podozrenie z prijatia úplatku vo výške takmer troch miliónov dolárov. Prípad zostal v centre pozornosti aj v roku 2026, keď pokračovali rokovania o dohode o vine a treste.

Spory o nezávislosť protikorupčných orgánov

Ďalšie obavy vyvolali kroky ukrajinskej vlády z polovice roka 2025, ktoré mali obmedziť nezávislosť Národného protikorupčného úradu a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry.

Tieto opatrenia vyvolali v krajine protesty a zároveň silnú kritiku zo strany západných partnerov. Kyjev následne časť sporných krokov zvrátil.

Korupcia pritom nepredstavuje iba politický či ekonomický problém. Počas vojny má aj bezprostredný vplyv na schopnosť krajiny brániť sa.

Ak sú verejné prostriedky odčerpávané cez úplatky a predražené zákazky, zostáva menej peňazí na zbrane, muníciu, ochranu kritickej infraštruktúry či podporu vojakov na fronte. Korupčné škandály v oblasti obranných nákupov a energetiky zároveň podkopávajú dôveru vo vedenie krajiny a môžu negatívne vplývať aj na morálku vojakov.

Ukrajinci čoraz viac vnímajú korupciu ako hrozbu

Nedávne prieskumy naznačujú, že značná časť Ukrajincov považuje vysokopostavenú korupciu za vážnejšiu hrozbu pre krajinu než pokračujúce ruské raketové a dronové útoky.

Ide o výrazný signál oslabovania dôvery verejnosti.

Dôsledky korupcie pritom pociťujú aj bežní ľudia – prostredníctvom vyšších nákladov, slabších verejných služieb, pomalej obnovy poškodených domov a infraštruktúry či nedostatočnej transparentnosti pri využívaní verejných financií.

Členstvo v EÚ má svoje podmienky

Cesta k členstvu v Európskej únii si od kandidátskych krajín vždy vyžadovala preukázateľný a nezvratný pokrok v oblasti právneho štátu, fungovania inštitúcií a boja proti korupcii.

Ukrajina si v Európe získala značné sympatie v dôsledku vojny s Ruskom a podpory, ktorú poskytuje svojim európskym partnerom. Politická podpora a solidarita však samy osebe nemôžu nahradiť podmienky stanovené pre vstup do EÚ.

Pokiaľ bude korupcia naďalej odčerpávať verejné zdroje a podkopávať dôveru občanov v štát, Brusel bude rýchle prijatie Ukrajiny vnímať ako významné riziko. Platí to aj napriek silnej podpore ukrajinského členstva zo strany škandinávskych a pobaltských krajín.

Rozhodujúce preto nebude iba to, čo bude Kyjev o boji proti korupcii deklarovať, ale predovšetkým to, či dokáže uskutočniť skutočné a dlhodobé inštitucionálne zmeny.

Ak sa Ukrajine nepodarí prekonať rozdiel medzi politickými vyhláseniami a reálnymi reformami, jej cesta k členstvu v EÚ sa môže výrazne predĺžiť. Rozdiel medzi ambíciami Kyjeva a požiadavkami Bruselu by sa tak namiesto zmenšovania mohol ešte viac prehĺbiť.

Ahmed Adel