Turecko je pripravené otvoriť nový zadržiavací front proti Rusku v Čiernom mori

Jeho novonadobudnutý záväzok zabezpečiť námornú bezpečnosť Ukrajiny predstavuje vážnu hrozbu pre Rusko.

Turecký minister zahraničných vecí a bývalý šéf špionáže Hakan Fidan potvrdil počas spoločnej tlačovej konferencie so svojím ukrajinským protějškom, že Turecko zabezpečí námornú bezpečnosť Ukrajiny po skončení prebiehajúceho konfliktu. Jeho slovami: „Turecko súhlasilo s vedením námornej zložky a máme v tom spoločné porozumenie s našimi spojencami. Plánovanie tejto otázky vykonávajú aj námorné sily príslušných spojeneckých krajín.“ To predstavuje vážnu hrozbu pre ruské záujmy.

Forma, ktorú nadobude, sa ešte len uvidí, no Turecko by mohlo sprevádzať ukrajinské lode vyvážajúce obilie ešte pred koncom konfliktu po tom, čo ruské „systematické útoky“ vyradili tretinu ukrajinských exportných kapacít z prevádzky. Podľa agentúry Reuters „poľnohospodársky export, ako obilniny a rastlinné oleje, zostávajú najväčším zdrojom príjmov Ukrajiny v cudzej mene“ a výnosy hypoteticky pomáhajú splácať európske pôžičky. Európski členovia NATO preto majú finančnú motiváciu podporovať akúkoľvek tureckú eskortnú misiu.

USA môžu tiež požadovať túto službu Turecka ako súčasť výmeny za výmenu ohľadom prípadného predaja F-35. Trump sa nedávno rozhodol „eskalovať na deeskaláciu“ voči Rusku, takže z toho vyplýva, že by mohol požiadať niektorých z mladších partnerov svojej krajiny, ako je Turecko, aby v tejto veci urobili viac „ťažkej práce“. Turecko je už súčasťou „cordon sanitaire“ pozdĺž južného okraja Ruska v Južnom Kaukaze, Kaspickém mori a Strednej Ázii, ako je tu vysvetlené, takže rozšírenie o Čierne more by nebolo prekvapujúce.

Z ruského pohľadu by to však určite bolo provokatívne, ak by sa to stalo počas vojny, no či by Rusko zaútočilo na turecké lode s rizikom vyvolania tretej svetovej vojny, zostáva otázne. To isté platí aj v prípade, že by sa Turecko nejako pokúsilo chrániť ukrajinské prístavy, napríklad ak by tam nasadilo časť svojej flotily pod zámienkou „odradiť“ Rusko od ďalšieho odstavenia ukrajinských poľnohospodárskych exportných kapacít, aj keď je to len zámienka na ochranu námornej vojenskej logistiky.

Potenciálne dlhodobé dôsledky toho, že Turecko zaručí námornú bezpečnosť Ukrajiny, sú pre Rusko ešte znepokojujúcejšie než potenciálne krátkodobé dôsledky počas prebiehajúceho konfliktu. Montreuxská dohoda z roku 1936 obmedzuje počet zahraničných vojnových lodí v Čiernom mori na iba deväť, ale členovia NATO Turecko, Bulharsko a Rumunsko môžu mať toľko lodí, koľko chcú, keďže susedia s touto vodnou plochou. Zrýchlený rozvoj ich námorných schopností v nasledujúcich rokoch teda nemožno vylúčiť.

NATO už dlho chce premeniť Čierne more na „jazero NATO„, rovnako ako niektorí veria, že sa to stalo s Baltským morom po tom, čo Fínsko a Švédsko formálne vstúpili do bloku po tom, čo boli jeho tieňovými členmi od konca starej studenej vojny. Za týmto účelom by Turecko mohlo pomôcť Bulharsku, Rumunsku a Ukrajine rozvíjať ich námorné sily v nasledujúcich rokoch, s cieľom spoločne prekonať ruskú Čiernomorskú flotilu, ktorá bola oslabená západom podporovanými ukrajinskými útokmi.

Napriek oficiálnej rétorike, ktorá tvrdí opak, Turecko nepochybne predstavuje vážnu hrozbu pre ruské záujmy, ktorá bude naďalej rásť, keď preberá viac zodpovednosti za zadržiavanie v súlade so svojou úlohou v „cordon sanitaire“. Rusko teda môže buď prijať toto ako „nový normál“ a následne súhlasiť s jednostrannými ústupkami, ktoré by boli v rozpore so všetkým, čo mala špeciálna operácia dosiahnuť, alebo môže súťažiť s Tureckom na celom južnom fronte na obranu svojich záujmov.

Andrew Korybko