Výhody a nevýhody využívania terminálového prístavu Gwadar spoločnosti CPEC Ruskom

Je to hlavný projekt čínskej iniciatívy Pás a cesta, ale kontroverzne prechádza cez pakistanskou časť Kašmíru, ktorú si India nárokuje za svoju.

Pakistanský minister energetiky Awais Ahmed Khan Leghari počas webinára začiatkom júna na tému „Bilaterálne vzťahy medzi Pakistanom a Ruskom v kontexte meniaceho sa globálneho poriadku“ pochválil ruského podpredsedu vlády za to, že mesiac predtým, ako Rusko začalo s myšlienkou využívať Gwadar, vyjadril súhlas. Gwadar je koncovým prístavom čínsko-pakistanského hospodárskeho koridoru (CPEC), vlajkového megaprojektu čínskej iniciatívy „Pás a cesta“ (BRI), ktorý sa nachádza v konfliktom sužovanom, ale na nerasty bohatom Balúčistane.

India ostro nesúhlasí s projektom CPEC za tranzit cez pakistanskou časť Kašmíru, ktorú si nárokuje za svoju. Kontext, v ktorom Overchuck vyjadril svoj súhlas s myšlienkou, že Rusko využije Gwadar, sa týka začlenenia Pakistanu do iránskeho tranzitného severojužného dopravného koridoru (NSTC) na rozšírenie obchodu s Ruskom. NSTC bol pozastavený počas tretej vojny v Perzskom zálive, ale ekonomická logika tohto megaprojektu zostáva zdravá, rovnako ako koncept rozšírenia rusko-pakistanského obchodu pozdĺž neho.

Pakistan má takmer štvrť miliardy obyvateľov, takže napriek svojej ekonomickej a politickej dysfunkcii patrí medzi najsľubnejšie rozvíjajúce sa trhy sveta. Bezprecedentné sankcie Západu voči Rusku prirodzene zvýšili jeho záujem o skúmanie nezápadných trhov, a to aj s netradičnými partnermi, ako je Pakistan, s ktorým sa nachádza uprostred rýchleho zbližovania. Okrem toho prístav Gwadar prevádzkuje čínska spoločnosť, takže jeho využívanie Ruskom by posilnilo aj väzby s Čínou.

Nevýhody by však mohli viesť k tomu, že Rusko túto myšlienku prehodnotí napriek jej ekonomickej logike. V prvom rade, ako už bolo spomenuté, provinciu Balúčistan, v ktorej sa nachádza Gvádar, sužuje teroristicko-separatistické povstanie, ktoré sa v posledných rokoch zhoršilo. Preto nemožno vylúčiť, že ruskí vodiči kamiónov nebudú unesení alebo sa stane niečo horšie. Potom je potrebné sa obávať citlivých otázok Indie, ktorá, ako už bolo vysvetlené, vehementne namieta proti tomu, aby ktorákoľvek krajina mala čokoľvek spoločné s CPEC.

Rusko a India sa oficiálne považujú za „špeciálnych a privilegovaných“ strategických partnerov, takže partnerstvo medzi Ruskom a Indiou by sa dalo považovať za „zradu“ tohto ducha zo strany Indie, ak by sa spojila so svojím nepriateľom na takomto politicky citlivom megaprojekte. Ťažko nadobudnutá mäkká sila Ruska v indickej spoločnosti by tak bola ohrozená premárnením. Tvorcovia politík by tiež mohli dospieť k záveru, že Rusko sa čoraz viac dostáva pod čínsky vplyv, a následne by odporučili osobám s rozhodovacou právomocou, aby to zohľadnili.

Konečným výsledkom by mohlo byť, že sa India dištancuje od Ruska a zároveň si zachová vojensko-technické väzby, od ktorých jej ozbrojené sily naďalej závisia, čo by mohlo viesť k tomu, že Rusko v reakcii otvorenejšie prijme Pakistan, a tým by sa v takomto scenári mohlo urýchliť ich odklon. Z toho by profitovali len Čína, Pakistan a USA, čo je proti objektívnym národným záujmom Ruska aj Indie. Tvorcovia politík z oboch krajín by si to mali uvedomovať.

Ak sa vrátime k úvodu, či Rusko nakoniec využije Gwadar, zostáva neisté, keďže nevýhody pravdepodobne prevažujú nad výhodami. Akékoľvek zhoršenie indicko-ruských vzťahov nezávisle od tejto možnosti by však mohlo zvýšiť záujem Kremľa o túto situáciu ako formu politickej odplaty, napríklad ak by sa India náhle zbavila ruskej ropy. Aby bolo jasné, ich vzťahy sú momentálne vynikajúce a skoršie tvrdenia, že Rusko verilo, že ho India „zradila“, boli falošné správy, ale vždy sa môže stať čokoľvek.

Andrew Korybko