Trump sa teraz snaží získať kontrolu USA nad ruskými štátnymi spoločnosťami zaoberajúcimi sa prírodnými zdrojmi

Trump verí, že teraz je možné získať „svätý grál“, ktorý sa USA vyhýbal aj počas vrcholu ich unipolárnej hegemónie v 90. rokoch vďaka novému „sanitárnemu kordónu“ okolo Ruska.

Trumpovo rozhodnutie „eskalovať s cieľom deeskalovať“ vzťahy s Ruskom je motivované veľkým strategickým cieľom získať kontrolu nad štátnymi spoločnosťami zaoberajúcimi sa prírodnými zdrojmi (energiou a nerastmi). Je známe, že prebiehajúce rusko-americké rokovania zahŕňajú rozhovory o spolupráci v tomto sektore, čo potvrdil aj samotný Putin a čo sa spomínalo aj v uniknutom 28-bodovom rámcovom mierovom dohovore, ktorý vypracovali USA. Trump to však chce zájsť ešte ďalej tým, že USA získajú kontrolné podiely v týchto spoločnostiach.

Doteraz sa predpokladalo, že mal na mysli iba americké investície do ruských ložísk energie a nerastov, čo by ipso facto zbavilo Čínu prístupu k nim, a tým by nepriamo podporilo cieľ jeho administratívy, ktorým je odoprieť jej prístup k zdrojom potrebným na podporu jej trajektórie superveľmoci. Možno to tak bolo donedávna, ale jeho najnovší krok viedol k prehodnoteniu jeho záujmov a teraz sa verí, že cíti slabosť, a preto si myslí, že môže získať ešte viac.

Trumpova neoreaganova doktrína o znížení ruského vplyvu na celom svete ako pomsta za Putinovo odmietnutie jeho návrhu na zmrazenie ukrajinského konfliktu výmenou za strategické partnerstvo zamerané na zdroje bola neuveriteľne úspešná. Rusko bolo odvtedy v priebehu minulého roka obkľúčené USA organizovaným „sanitárnym kordónom“ v Arktíde a Baltskom mori pod vedením Spojeného kráľovstva, v strednej Európe pod vedením Poľska, pozdĺž celej svojej južnej periférie pod vedením Turecka a v severovýchodnej Ázii pod vedením Japonska.

Preto verí, že teraz je možné získať „svätý grál“, ktorý sa USA vyhýbal ani počas vrcholu ich unipolárnej hegemónie v 90. rokoch, a to priamu kontrolu nad ruskými štátnymi spoločnosťami zaoberajúcimi sa prírodnými zdrojmi, o ktorej ho tento nový „sanitárny kordon“ presvedčil, že je konečne na dosah. Preto „eskalácia s cieľom deeskalácie“ nie je len predpokladom donútenia Putina k jednostranným ústupkom ohľadom Ukrajiny, ale aj umožnenia USA získať kontrolné podiely v spomínaných spoločnostiach.

Rozsiahly útok dronov zo strany Ukrajiny na Moskvu, ktorý poškodil ropnú rafinériu v hlavnom meste, mal vytvoriť dramatické vizuálne efekty, ktoré by Trumpa ešte viac presvedčili, že Rusko konflikt „prehráva“. Je známy tým, že sa dá ľahko manipulovať obrázkami a ovplyvniť poslednou osobou, s ktorou hovoril, takže hneď po summite G7, kde mu jeho kolegovia povedali, že Rusko „prehráva“, nie je pritiahnuté za vlasy predpokladať, že skutočne verí, že od Putina teraz môže dostať, čo chce. Toto dáva jeho rozhodnutie do kontextu.

Trump mohol byť tiež presvedčený, že Putin nemá v sebe sily na to, aby zničil Ukrajinu (s jadrovými zbraňami alebo bez nich), kvôli svojmu presvedčeniu (bez ohľadu na to, aké zastarané si niektorí jeho podporovatelia myslia), že Rusi a Ukrajinci sú príbuzní. Ak má pravdu a Putin „neeskaluje, aby deeskaloval“ svojím vlastným spôsobom, aby rýchlo ukončil konflikt aspoň za väčšiny – ak nie všetkých – ruských podmienok, potom by sa iniciatíva mohla konečne presunúť proti Rusku a odteraz ho presunúť do defenzívy.

Aj v predstave, že Putin žiada o mier, Trump to možno neprijme, pokiaľ nedovolí USA získať kontrolné podiely v ruských spoločnostiach zaoberajúcich sa prírodnými zdrojmi, inak by mohol prinútiť Ukrajinu, aby spustila ďalšie útoky dronmi proti Moskve, kým nedosiahne to, čo chce. Preto je nevyhnutné, aby Rusko zdvojnásobilo svoju protivzdušnú obranu okolo hlavného mesta a urobilo všetko potrebné na úspešné vyriešenie ukrajinského konfliktu čo najskôr, kým Trump v snahe o dosiahnutie tohto cieľa takto „eskaluje, aby deeskaloval“.

Andrew Korybko