V ČOM HOKEJ SPÁJA A INŠPIRUJE

Uprostred Mesačných hôr (takto volám Malé Karpaty, je to ich pôvodný názov doložený Rimanmi), na turistickom chodníku z Kačína do Marianky, sa na statnom storočnom buku vyvŕšil nejaký frustrovaný opozičný aktivista, možno jeden z tých progresívnych „ochrancov prírody“… Je šialené, že niekto potrebuje prenášať svoje politické mindráky aj do bukových lesov, ktoré sú v tomto ročnom období obzvlášť krásne a vyzerajú ako gotické katedrály. Ak sa bojuje proti Ficovi aj v prírode, je to len ďalší dôkaz, že táto spoločnosť je chorá a je desivé, že psychiatri namiesto toho, aby sa ju pokúšali vyliečiť, sa stávajú pacientmi jednej z bojujúcich strán…

Jeden z návodov, ako sa z toho dostať, nám ponúka hokej. Nielen svojou eufóriou. Na majstrovstvá sveta sa teším aj preto, že svojou atmosférou vytvárajú na niekoľko dní ostrovček pozitívnej deviácie, na ktorom sa aspoň na malú chvíľu zjednocuje slovenská spoločnosť. V tomto čase nám hokejisti robia radosť a sociálne siete zaplavujú statusy politikov, ktorí sa chcú zohriať na výslní ich úspechu. Veď nech, aj oni majú právo tešiť sa. Nezazlievajme im tú radosť a nepozerajme sa na ňu cez prsty. Skôr ju využime na pripomenutie, v čom môže šport inšpirovať náš politický a verejný život. Tu sú štyri poučenia:

1. Všetci sú jeden tím a hrajú za Slovensko.
2. Navzájom si prihrávajú a vedia, že uspieť môžu jedine spoločne.
3. V každom zápase za Slovensko nechajú svoje srdce.
4. Reprezentovať Slovensko je pre nich česť.

Kiežby si všetci namiesto pubertálnych čmáranín po stromoch brali príklad z našich bojovníkov.

Eduard Chmelár