Hrubala: „Fakt mám napísané na čele, že som debil?“ Žiaľ…

PREDSLOV: JE SUDCA HRUBALA DEBIL?

Nestačí počuť, je potrebné aj vidieť – teda v tomto prípade čítať.

Špecializovaný sudca Ján Hrubala si v kauze Mýtnik sám odpovedal na vlastnú otázku, či má na čele napísané, že je debil.

Prečítajte si bonusový článok k 42. epizóde podcastu Ďateľ k veci. V texte na priloženom odkaze nájdete množstvo zaujímavých detailov.

———-

„Fakt mám napísané na čele, že som debil?“ položil si v lete roku 2022 rečnícku otázku sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. Vo februári 2026, keď v úlohe predseda senátu čítal rozsudok v kauze Mýtnik, si na vlastnú otázku dal aj sám odpoveď. Znie stroho, ale jednoznačne: Áno.

V pohode na Pohode

Ján Hrubala sa dopustil citovaného výroku 8. júla 2022 počas orgií uskutočňovaných pod legendou hudobného festivalu Pohoda. Ešte presnejšie išlo o verejnú diskusiu na pódiu spravodajského portálu Aktuality, popredného orgánu šírenia progresívnych konšpiračných teórií, agitácie a propagandy. Podujatie pod heslom Vieme potrestať „našich ľudí“? moderoval spolupáchateľka mnohých mediálnych manipulácií Laura Kellöová. Okrem JUDr. Hrubalu sa ako hostia diskusie zúčastnili aj vtedajší šéf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic a dobový náčelník NAKA Ľubomír Daňko.Hrubala sa na Pohode musel naozaj cítiť veľmi v pohode, lebo na sudcu výkladnej skrine slovenskej justície zvolil neobvykle uvoľnený slovník. Keď prišla reč na to, či sa v prípade zmeny politických pomerov neobáva zrušenia špecializovaného súdu, odpovedal, že sa mu páči výrok diskusného komplica Lipšica o „predposratosti“. Citovaným vyjadrením Hrubala o sebe prezradil tri podstatné fakty.Po prvé, priznal, že funkciu sudcu nevykonáva v záujme hľadania spravodlivosti, ale svoje poslanie berie ako súťaž v odvahe. Čím je menej predposratý alebo ak uňho úplne absentuje predposratosť, o to je lepším sudcom. Lenže byť odvážny a byť spravodlivý sú dve úplne odlišné veci.Po druhé, nekritickým osvojením si Lipšicovho slovníka sa sudca vrhol do náruče prokurátora, čím dal jasne najavo, koho tričko nosí. Nehovoriac o tom, že Lipšicov slovník nikdy nebol prokurátorský, vždy bol politický. Takže špecializovaný sudca Hrubala si obliekol politický dres.Po tretie, keďže podujatie sa konalo pod sloganom obsahujúcim slovné spojenie „naši ľudia“, je jasné, pred kým sa necítil sudca Hrubala predposratý. Progresívne médiá aj satelitné strany vždy používali slovný zvrat „naši ľudia“ v spojení s osobami napojenými na stranu Smer. Portál Aktuality propagoval diskusiu s Hrubalom, Lipšicom a Daňkom v priamom spojení s kauzami Očistec, Mýtnik a podobne, teda trestnými vecami s biblickými názvami, v ktorých boli obvinení viacerí nominanti Smeru, respektíve podnikatelia a iné osoby verejne spájané s touto politickou stranou. Špecializovaný sudca Hrubala v popísanom kontexte jasne signalizoval, že v nastolených kauzách si potrpí viac na imidži nepredposratsti ako na dosahovaní spravodlivosti. Ide o alarmujúce zistenie, pretože spôsob vystupovania Hrubalu na Pohode ho jednoznačne postavil do svetla zaujatého sudcu.Keď si v priebehu popisovanej verejnej diskusie položil otázku „Fakt mám napísané na čele, že som debil?“, vyjadroval sa k obhajobnej argumentácii istého obžalovaného. To samé osebe je na uterák do ringu. Neskôr, keď Lipšicov spolupáchateľ, prokurátor špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa podal obžalobu v kauze Mýtnik okrem iných aj na údajného oligarchu Smeru Jozefa Brhela, smelý (čítaj nepredposratý) špecializovaný sudca Hrubala predsedal senátu vykonávajúcemu v tejto trestnej veci hlavné pojednávanie. Ako už bolo naznačené vyššie, napokon aj vyhlásil rozsudok, na podklade ktorého je odpoveď na jeho rečnícku otázku z úvodu článku jednoznačná.

Ako sa zrodila kauza Mýtnik

Senát smelého Hrubalu vyhlásil rozsudok v kauze Mýtnik na hlavnom pojednávaní 17. februára 2026. Okrem iných uznal za vinných Jozefa Brhela a jeho syna. Dodnes nepoznáme písomné odôvodnenie rozsudku, pretože predseda senátu opakovane požiadal o predĺženie lehoty na jeho vyhotovenie. Termín mu uplynie 15. mája, avšak s ohľadom na okolnosti prípadu nie je vôbec čudné ani prekvapujúce, že Hrubala má problém s odôvodnením vyhláseného rozsudku, keďže je založený na skutkových, právnych aj logických nezmysloch.Kým sa dostaneme k samotnej kauze Mýtnik a svinstvám napáchaným v priebehu celého trestného konania, je nevyhnutné, aby sme si aspoň v krátkosti pripomenuli historický kontext a z neho prameniacu potrebu zavedenia nových informačných systémov, zameraných na spoľahlivý výber všetkých druhov daní.Ak chceme pochopiť kauzu Mýtnik, musíme sa vrátiť späť do obdobia, keď počas nešťastnej vlády premiérky Ivety Radičovej skolaboval informačný systém finančnej správy a vo výbere daní nastal totálny rozvrat. Ide o neodškriepiteľný fakt, existuje o tom množstvo historických dôkazov, ktoré s ohľadom na ich ľahkú prístupnosť nie je potrebné zoširoka rozoberať. Na tomto mieste stačí pripomenúť, že v dôsledku kolapsu daňového systému bol dokonca trestne stíhaný bývalý prezident finančnej správy Miroslav Mikulčík, nominant ministra financií Ivana Mikloša.Keď sa v roku 2012 chopila moci druhá vláda Roberta Fica, predsavzala si urobiť poriadok vo výbere daní. Za prezidenta finančnej správy bol vymenovaní IT špecialista František Imrecze. Z pohľadu jeho kajúcnickej kariéry po nástupe vlády šialenca Igora Matoviča išlo o katastrofálny výber, avšak videné optikou situácie spred viac ako desaťročia bolo všetko inak. Bez zbytočného vŕtania sa v detailoch si povedzme, že Imrecze sa z čias pôsobenia v IT biznise poznal s Michalom Suchobom, majiteľom spoločnosti ALLEXIS. Suchoba šéfovi finančnej správy Imreczemu ponúkol relatívne rýchle riešenia problémov katastrofálneho výberu daní v podobe štyroch projektov: informačný systém kontrolných známok; virtuálna registračná pokladnica; eKasa, systém ALLADIN. Prvé tri menované projekty mali zefektívniť najmä výber spotrebných daní a DPH. ALLADIN bol zase zameraný na kontrolu pracovníkov daňových úradov vykonávajúcich daňové kontroly.Imrecze sa so Suchobom dohodli, že výberové konanie prebehne v utajovanom režime. Táto okolnosť sa neskôr stala jedným z kľúčových sporných bodov kauzy Mýtnik, pretože čurillia vyšetrovateľka NAKA Monika Barčáková aj Lipšicov gestapák Repa to považovali za porušenie zákona o verejnom obstarávaní a vyvodzovali z toho ďalekosiahle trestnoprávne závery. Uskutočnenie výberového konania v režime utajenia však malo prinajmenšom dve nesporné výhody. Prvou bola okolnosť, že výberové konanie v utajenom režime prebehlo oveľa rýchlejšie, ako keby bolo uskutočnené klasické verejné obstarávanie, čím sa aj výrazne skrátil neuspokojivý stav výberu daní v dôsledku kolabujúceho systému. Druhou výhodou bol fakt, že utajením obstarávania sa daňoví podvodníci nestihli pripraviť na nadchádzajúce zmeny a ani nemali príležitosť prostredníctvom médií alebo politických kontaktov sabotovať proces implementácie pripravovaných inovácií.Inou vecou je otázka, či Suchoba prisľúbil aj materiálne poskytol Imreczemu za obstaranie informačných systémov bez verejnej súťaže nejaké výhody v podobe úplatkov. Je to vysoko pravdepodobné, ale vyšetrovateľku Barčákovú ani prokurátora Repu to vôbec nezaujímalo, pretože od začiatku kauzy Mýtnik, teda od prelomu rokov 2020 – 2021 sa zaujímali prednostne o osobu Jozefa Brhela. A tým sa dostávame k podstate celého trestného prípadu.

Hviezda Barčáková

Hneď skraja môžeme smelo konštatovať, že v priebehu prípravného konania, opakovaného rozhodovania o väzbe a počas hlavného pojednávania zaobchádzali orgány činné v trestnom konaní aj súdy s Jozefom Brhelom rovnako drasticky, ako sa správali k bývalému šéfovi špeciálnej prokuratúry Dušanovi Kováčikovi.Vyšetrovateľka Barčáková, úzko napojená na čurilly, obvinila Jozefa Brhela v kauze Mýtnik z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorého sa mal dopustiť formou organizovanej skupiny spolu s Imreczem, Suchobom a ďalšími osobami a kládla im pritom za vinu, že spoločným konaním spôsobili štátu škodu v hodnote 42 243 148,40 eur. Kto čítal pozorne uznesenie majorky Barčákovej, nemohol nepostrehnúť mnohé zásadné nedostatky. Vyšetrovateľka sa vôbec neobťažovala vysvetliť, akým konaním sa mal Jozef Brhel podieľať na činoch dvojice Imrecze-Suchoba a akou konkrétnou aktivitou ich mal primäť k tomu, aby sa pustili do uskutočnenia štyroch vyššie spomínaných projektov.Majorka Barčáková sa síce oháňala údajným vplyvom Jozefa Brhela na finančnú správu, ale okrem tohto zaklínadla neuvádzala na podporu čarovného slova vplyv žiadne materiálne fakty. Vyšetrovateľka v zásade vychádzala len z výpovedí kajúcnikov, predovšetkým samotného Suchobu, ktorý tvrdil, že ho mal Jozef Brhel prinútiť „odovzdať“ polovicu firmy. Lenže okrem Suchobu nikto nehovoril, že by bol svedkom prinútenia alebo iného konania smerujúceho k prevodu časti obchodných podielov. Ak aj niektorí kajúcnici, ako napríklad Makó, takúto okolnosť spomínali, tak vždy hovorili, že to počuli od Suchobu.Navyše Suchoba na hlavnom pojednávaní vo svojom trestnom konaní v kauze Mýtnik vypovedal, že ho nikto nenútil prevádzať obchodné podiely. Vstup Jozefa Brhela mladšieho do štruktúry ALLEXIS (viď nižšie) bolo jeho slobodné podnikateľské rozhodnutie.Zhrnuté a spočítané: Na základe všetkých uvedených skutočností je možné konštatovať, že obvinenie kladené za vinu Jozefovi Brhelovi nestálo na vratkých nohách, ba dokonca ani na jednej podlomenej nohe, ale sa vznášalo na výparoch kajúcnického bájoslovia.Z uznesenia o vznesení obvinenia nebolo vôbec zrejmé, z čoho vyšetrovateľka vyvodila zodpovednosť Jozefa Brhela za údajné porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Spáchať tento trestný čin môže len osoba, ktorej bolo zákonom, rozhodnutím súdu alebo záväznou zmluvou uložená povinnosť spravovať cudzí majetok, v tomto prípade majetok finančnej správy. Jozef Brhel nebol ani zamestnancom finančnej správy a ani s ňou nebol v zmluvnom vzťahu, ako napríklad firma ALLEXIS, preto ani nemohol naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu.Rovnako nebolo možné z uznesenia o vznesení obvinenia nijakým rozumným spôsobom vyvodiť, v akom postavení a akým konaním sa mal Jozef Brehl podieľať na činnosti údajnej organizovanej skupiny. Nebolo zrejmé ani to, akým spôsobom organizovaná skupina vznikla, akú mala štruktúru, v čom sa prejavovala organizovanosť činnosti jej údajných členov a tak ďalej a tak podobne. Majorka Barčáková mala pred očami viac ako troch ľudí, vystupujúcich v príbehu založenom na hmlistom rozprávaní kajúcnika Suchobu, a doslova reflexívne, bez náležitého použitia sivej kôry mozgovej z nich urobila organizovanú skupinu.Ďalšou čarovnou líniou argumentácie majorky Barčákovej bolo tvrdenie o spôsobenej škode. K jej ustáleniu vo výške viac ako 42 miliónov dospela sčítaním hodnoty jednotlivých faktúr vystavených spoločnosťou ALLEXIS finančnej správe. Podľa vyšetrovateľky objem všetkých vyplatených faktúr sa rovnal škode, aj keď bolo očividné, že informačné systémy boli dodané a fungovali. Takú sprostosť by nevymyslel ani študent prvého ročníka obchodnej akadémie, avšak elitná hviezda a členka zoskupenia našich morálnych kompasov, známych aj pod označením čurilly, majorka JUDr. (!) Monika Barčáková si to trúfla. Ak by ALLEXIS vyinkasoval od finančnej správy 42 miliónov a nič by za to nedodal, mohla by sa škoda rovnať fakturovanej sume. Avšak systémy boli nielen dodané, ale aj fungovali a dokonca zarábali štátu peniaze v rádoch miliárd eur.V nastolenom kontexte je zjavné, že Barčáková nevyšetrovala, ale rovnako ako jej vzor čurilla Ďurka lovila. Ak by vyšetrovala, pred vznesením obvinenia by pribrala do trestného konania znalca, sprístupnila by mu všetky súvisiace dokumenty, naformulovala by zmysluplné otázky, na ktoré má dať odpoveď, a až po vypracovaní znaleckého posudku a objektívnom stanovení škody sa mala rozhodnúť, či bude alebo nebude vznášať obvinenie konkrétnym osobám.

Sfalšovaný posudok a gestapák Repa

Fiasko spojené so stanovením škody sa vyšetrovateľka usilovala vyriešiť ex post. Pribrala do konania Ústav súdneho inžinierstva. Vypracoval posudok so závermi viac-menej potvrdzujúci matematické závery účtovnej amatérky majorky Barčákovej. Znalec ústavu vyčíslil škodu na nejakých 45 miliónov eur, no v priebehu trestného konania vyšlo nespochybniteľne najavo, že vychádzal zo sfalšovaných podkladov. Ústav nemal k dispozícii žiadne porovnávacie cenníky konkurenčných firiem z rokov, keď boli implementované jednotlivé systémy dodávané finančnej správe spoločnosťou ALLEXIS. Znalec problém obišiel veľmi jednoducho. Cenníky sfalšoval, za čo bol Ústav súdneho inžinierstva potrestaný právoplatným rozhodnutím ministerstva spravodlivosti.Vyšetrovateľka Barčáková sa epizódou falšovania podkladov pre potreby spracovania znaleckého posudku vôbec nezaťažovala. Nečinne sa prizeral aj dozor konajúci prokurátor Repa. Obžalobu okrem iného postavil aj na sfalšovanom znaleckom posudku a z tohto dokumentu napokon vychádzal aj senát smelého špecializovaného sudcu Hrubalu, keď uznal Jozefa Brhela za vinného. K hlavnému pojednávaniu sa ešte vrátime, avšak už na tomto mieste je potrebné predoslať, že ak vidím na čele Jána Hrubalu svietiť slovo debil, nie je to invektíva, ale konštatovanie faktu, vyplývajúceho z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti.Lenže nie všetka kritika ide na hlavu predsedu senátu Hrubalu a jeho ďalších členov Jána Giertliho a Jána Stieranku. Právnu ochranu obvinenému Jozefovi Brhelovi mal už v prípravnom konaní poskytnúť prokurátor Repa. Čo však čakať od človeka z tímu Lipšicovho gestapa? Nuž, nič dobré. V preklade to znamená, že v priebehu celého prípravného konania a aj na hlavnom pojednávaní používal a zneužíval proti Brhelovi sfalšovaný, zmanipulovaný a preto procesne nepoužiteľný znalecký posudok.Naopak, dvorných kajúcnikov Imreczeho a Suchobu vyčlenil v spolupráci s Barčákovou na samostatné konanie. Keď na nich neskôr podával obžalobu, ich škodu neskôr vyčíslil na slabých 650 000 eur. Advokát Michal Mandzák v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní v trestnej veci Jozefa Brhela konštatoval, že Repa stanovil škodu spôsobenú kajúcnikmi Imreczem a Suchobom na úrovni 1,4 percenta zo škody kladenej za vinu Jozefovi Brhelovi. A poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní v takzvanom malom Mýtnikovi, teda konaní vedenom proti Imreczem a Suchobovi, ani nenavrhoval ako dôkaz vykonať sfalšovaný znalecký posudok, čím nepriamo uznal jeho nepoužiteľnosť.Obludnosť konania Lipšicovho gestapáka Repu vystupuje do popredia o to viac, ak si uvedomíme, že Jozef Brhel nemal žiaden materiálny ani funkčný vplyv na rozhodovanie finančnej správy či na rozhodovanie spoločnosti ALLEXIS. Za finančnú správu podpisoval kontrakty a dodatky Imrecze. A za dodávateľskú firmu jej konateľka Jana Rovčaninová, ktorá si tak, ako mnohí iní prešla peklom väzby, a aby sa tam viac nemusela vrátiť, radšej uzavrela dohodu o vine a treste, aj keď z celého konania bolo zrejmé, že ani nevie, k čomu sa vlastne priznáva.Pani Rovčaninová sa podľa mojej mienky nepodieľala na páchaní žiadnej trestnej činnosti. Len je faktom, že za ALLEXIS podpisovala s finančnou správou zmluvy ona. Napriek tomu Repa pripisoval spôsobenú škodu vo výške 45 miliónov, vyčíslenú na základe sfalšovaného posudku, Jozefovi Brhelovi.

Pranie špinavých peňazí a la čurilly a spol.

Amatérska účtovníčka a ešte mizernejšia vyšetrovateľka Barčáková so súhlasom gestapáka Repu rozšírila pôvodné obvinenie Jozefa Brhela o legalizáciu príjmu z trestnej činnosti. Aj v tomto prípade je možné hovoriť o doslova reflexívnom konaní elitného klubu kompasov, čuríll a prokurátorov Lipšicovho nebezpečného zoskupenia. V ich svete je potenciálne akákoľvek finančná operácia praním špinavých peňazí. Bez ohľadu na okolnosti, bez ohľadu na ekonomickú podstatu uskutočňovanej transakcie a bez ohľadu na hlas zdravého rozumu.Obvinenie z legalizácie príjmu z trestnej činnosti, teda prania špinavých peňazí vo svete čuríll a spolupáchateľov typu repa, Šúrek, Lipšic & Co. (i) je zárukou mediálnej pozornosti; (ii); budí dojem závažnosti stíhanej trestnej činnosti; (iii) je nádejou uloženia vysokého trestu. To všetko sú pre nich neodolateľná lákadlá a aj preto došlo k obvineniu Jozefa Brhela (a neskôr aj jeho syna) z legalizácie príjmu z trestnej činnosti.Vysvetľovanie zložitých finančných a schém a štruktúr obchodných podielov je receptom na stratu pozornosti čitateľa. Preto len v skratke uvádzam, že v určitom čase sa syn Jozefa Brhela (volá sa rovnako ako otec, preto ho budem označovať mladší) stal obchodným partnerom Michala Suchobu. Za účelom rozvoja obchodných aktivít spoločnosti ALLEXIS v zahraničí bola vytvorená schéma ďalších firiem v Českej republike, na Malte a na Cypre. Všetky menované jurisdikcie sú členskými štátmi Európskej únie a všetky spoločnosti mali bankové účty vedené vo finančných ústavoch na území EÚ.Brhela mladšieho vo všetkých firmách zastupoval advokát. Inými slovami junior vo verejných registroch nevystupoval ako majiteľ alebo štatutár firiem, avšak spomínaný advokát v súlade so slovenskými aj európskymi zákonnými normami zameranými proti praniu špinavých peňazí oznámil finančným inštitúciám, že Jozef Brhel mladší je konečným užívateľom výhod. To znamená, že napríklad vyplatenie dividend za jednotlivé roky bolo pred bankami aj finančnými úradmi transparentne deklarované ako príjem mladého Brhela.Zo všetkých uvedených skutočností nad akúkoľvek rozumnosť pochybnosť vyplývajú nasledovné podstatné fakty.Po prvé, Jozef Brhel starší nikdy nebol vo vlastníckej štruktúre firiem spojených so spoločnosťou ALLEXIS.Po druhé, ak Brhel starší nebol vo vlastníckej štruktúre ALLEXIS, nemohol sa ani dopustiť prania špinavých peňazí, pochádzajúcich zo ziskov tejto spoločnosti.Po tretie, Jozef Brhel mladší bol legálne označený ako konečný užívateľ tak pred bankami, ako aj finančnými úradmi.Po štvrté, ak bol Brhel mladší označený ako konečný užívateľ výhod, nemohlo byť napríklad vyplatenie dividendy legalizáciu príjmu z trestnej činnosti, pretože sa nepokúsil zakryť pôvod peňazí.Po piate, pojmovým znakom legalizácie príjmu z trestnej činnosti je zakrývanie jeho pôvodu – v tomto prípade peňazí, k čomu v konaní Jozefa Brhela mladšieho nedošlo a ani nemohlo dôjsť.

Fakt? Žiaľ…

Samozrejme, v očiach Barčákovej a Repu tieto podstatné fakty nič neznamenajú a úprimne povedané, kto by od nich očakával riadenie sa materiálnou realitou. V elitných kruhoch totiž kompasy ukazujú sever úplne inak ako vo svete bežných smrteľníkov.Horšie však je, že udatný špecializovaný sudca Hrubala aj členovia jeho senátu Giertli a Stieranka majú strelku rovnako vychýlenú ako čurilly a Lipšicovo nebezpečné spoločenstvo gestapákov. A to je aj dôvod, prečo som výrok o debilovi na čele otočil proti jeho autorovi a na tomto mieste nadišiel čas, aby som to náležte vysvetlil.Repa totiž podal v kauze Mýtnik obžalobu na otca a syna Brhelovcov za trestné činy porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku; machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe; legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Jozef Brhel bol obžalovaný (a uznaný za vinného) aj za prijímanie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, ale to s kauzu Mýtnik (teda ALLEXIS) nijako nesúvisí a z právneho aj skutkového hľadiska ide o ešte väčšiu gebuzinu ako doteraz popisované súvislosti. Preto sa touto časťou prípadu ani nezaoberám.Hrubalov senát v ťažiskovej kauze Mýtnik uznal Jozefa Brhela staršieho aj mladšieho za vinných z legalizácie príjmu z trestnej činnosti, ale oslobodil ich spod obžaloby za porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní, pritom práve spáchaním týchto trestných činov (legalizácie, machinácie) malo podľa Repovej nezmyslenej obžaloby prísť ku generovaniu nezákonného zisku, ktorý sa následne mali otec so synom pokúsiť zakryť neexistujúcou schémou prania špinavých peňazí. Jednoduchšie povedané udatný a nepredposratý bohatier Hrubala so spoločníkmi Giertlim a Stierankom nekonštatovali spáchanie žiadnej trestnej činnosti, ale z tohto ničoho im odrazu vypadli špinavé peniaze.„Fakt mám napísané na čele, že som debil?“ pýta sa Hrubala. Odpoveď nech si dá pozorný čitateľ sám.

Konečný užívateľ výhod Suchoba

Mimochodom, v kauze Mýtnik bolo preukázané, že subdodávateľom spoločnosti ALLEXIS bola firma QBSW. Z celkovej škody, ktorá mala byť podľa sfalšovaného posudku spôsobená, vyplatila ALLEXIS za subdodávateľské činnosti spoločnosti QBSW okolo 25 miliónov eur. Je nepochybné, že do veľkej miery išlo o reálne výkony. Inou vecou je otázka, do akej miery mohlo ísť o nadhodnotené služby či subdodávky.V naznačenej súvislosti stoja za pozornosť dve skutočnosti. Jednak je neuveriteľné, že ani Brčáková, ani Repa, ani udatný Hrubala sa nezamysleli nad tým, či sa na legalizácii príjmu z trestnej činnosti podieľal aj majiteľ QBSW, keďže podstatná časť údajne spôsobenej škody skončila práve na účte tejto firmy. Samozrejme, že ide o nezmysel, avšak aj to názorne dokresľuje pokrútenú logiku komplotu zvaného Mýtnik.Druhou pozoruhodnou skutočnosťou je fakt, že po mnohých peripetiách sa ukázalo, že konečným užívateľom výhod firmy QBSW je Repov dvorný kajúcnik Suchoba. (Už som o tom hovoril v podcaste Ďateľ k veci tu a písal tu.) Z toho vyplýva prinajmenšom záver, že na implementácii projektov pre finančnú správu profitoval dvakrát – aj ako spolumajiteľ ALLEXIS, aj ako faktický majiteľ QBSW. A možno z toho vyplýva aj nejaká legalizačná schéma vedúca k Suchobovým účtom, ale o to sa ani Barčáková, ani Repa, ba dokonca ani súd nezaujímali.

Keď klame kompas Barčáková

V minulosti som takisto detailne popísal, ako sa v kauze Mýtnik angažovala advokátka Jana Valková (tu a tu), ktorá mala podozrivo dôverné vzťahy s vyšetrovateľkou Barčákovou. Pani Valková zastupovala kajúcnika Suchobu a pred výsluchom u Barčákovej ho e-mailom inštruovala ako má vypovedať, najmä všetko hodiť na Jozefa Brhela staršieho, a zároveň pred advokátmi spoluobvinených má predstierať, že medzi advokátkou, ním a vyšetrovateľkou predtým neexistovala žiadna podozrivá komunikácia.Neskôr, keď sa prevalila existencia takzvaného technického spisu 80, bolo preukázané, že prípravné výsluchy so Suchobom uskutočňovala Barčáková za prítomnosti Repu. Ešte neskôr, keď sa prevalili záznamy odpočúvania kancelárie čuríll, vyšli najavo aj onakvejšie fajnovosti. Napríklad čurilla, čo sa neskôr stala šéfom NAKA, Ľubomír Daňko sa sťažoval vrchnému Čurillovi, že Barčáková mu ukradla Imreczeho predvolaného na výsluch, pretože si s ním potrebovala aj za prítomnosti jeho právnika nacvičiť nejakú výpoveď.Z toho istého odpočúvania vyplynulo aj to, že Barčáková klamal senát udatného Hrubalu, keď na hlavnom pojednávaní tvrdila, že so Suchobom komunikovala len oficiálnou cestou. Odpočúvanie dokázalo, že pani majorka sa pred kolegami čurillami vyjadrila, že sa musí spojiť so Suchobom prostredníctvom mobilnej aplikácie Signal, aby o tom neexistovali žiadne stopy.

Brutálna Sabová a iní justiční zločinci

Všetky uvádzané fakty potvrdzujú masívne manipulovanie kauzy Mýtnik v neprospech Jozefa Brhela, avšak ani to nie je celý príbeh. Súčasťou brutálneho zaobchádzania s obvineným bolo aj jeho držanie vo vyšetrovacej väzbe, a to aj napriek tomu, že na to neexistovali žiadne zákonné dôvody.Ako bolo zvykom v časoch, o ktorých je reč, Jozef Brhel sa dozvedel o svojom obvinení z médií 29. januára 2021. V tom čase sa nachádzal aj s rodinou na Kanárskych ostrovoch. Na základe takto získanej informácie sa skontaktoval s druhou najvyššie postavenou čurillou Ďurkom a sľúbil mu, že 2. februára sa dostaví na výsluch, čo aj dodržal. Napriek tomu, že sa nevyhýbal trestného konaniu, prokurátor Lipšicovho gestapa Michal Šúrek spracoval návrh na vzatie Jozefa Brhela do väzby.Sudkyňa špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová návrhu vyhovela. Vzala Jozefa Brhela do väzby, pretože podľa nej by mohol ujsť alebo ovplyvňovať spoluobvinených, svedkov a znalcov, čo znamenalo, že putoval do takzvanej kolúznej – najprísnejšej – väzby. Vzhľadom na závažnosť svojho ochorenia bol Jozef Brhel umiestnený do nemocnice určenej na výkon trestu odsúdených, respektíve výkon väzby obvinených.Sabová sa v odôvodnení rozhodnutia dopustila množstva zhovädilostí a nie je namieste vymenúvať všetky. Okrem iného však uviedla, že obava z úteku obvineného spočíva okrem iného aj v jeho znalosti cudzích jazykov angličtiny, nemčiny a ruštiny. V spojení s okolnosťou, že údajne využíval na Kanárskych ostrovoch nehnuteľnosť, jeho jazykové znalosti dostatočne odôvodňovali umiestnenie obvineného do väzby. Podľa logiky sudkyne Sabovej je vzdelanie zjavne priťažujúcou okolnosťou, čo veľa hovorí o jej intelektuálnej úrovni. A aj o jej vzťahu k právu, pretože znalosť cudzích jazykov nie je zákonným dôvodov na vzatie obvineného do väzby.Takzvanú kolúznu väzbu Sabová zase odôvodnila natoľko všeobecne a vágne, že to nie je ani hodné opakovania. Nepochybne však stojí za pripomenutie, že čurilly nie nadarmo prezývali Sabovú štedrá Ružena, pretože brala obvinených do väzby hlava-nehlava ako zubatá.Jozef Brhel podal proti rozhodnutiu Sabovej sťažnosť. Nesupel, pretože senát najvyššieho súdu v zložení justičných zločincov predsedníčky Dany Wänkeovej a členov senátu Petra Paludu a Martina Piovartsiho sťažnosť zamietol. V priebehu trvania väzby, ktorú ťažko chorý Jozef Brhel trávil v nemocnici v prísnych podmienkach kolúzneho zaistenia, podával žiadosti o prepustenie z väzby a brutálna Sabová mu ich konštantne zamietala. V tomto konaní ju podporoval aj najvyšší súd, pretože sťažnosti Jozefa Brhela zamietal. Sabová odôvodňovala ďalšie obmedzenie osobnej slobody obvineného okrem iného aj tým, že jeho zdravotný stav sa zhoršil v dôsledku pobytu vo väzbe, čo by ho mohlo ešte viac motivovať k úteku. Okrem toho, že ide hypotetické čarovanie so slovami, je to aj prejav bezduchej neľudskosti ženy rozhodujúcej v postavení sudcu o osudoch iných ľudských bytostí. Žiaľ, najvyšší súd to Sabovej žral a súhlasil s ňou.Až 12. novembra 2021 vydal ústavný súd nález, v ktorom konštatoval, že väzba Jozefa Brhela je neústavná a prikázal súdu, aby vo veci znova rozhodol. Ústavný súd vyčítal nekonkrétnosť a nelogickosť zdôvodnení ďalšieho trvania väzby a konštatoval, že v ďalšom konaní budú všeobecné súdy viazané jeho právnym názorom. Napriek existencii tohto nálezu Sabová 23. novembra opäť odmietla žiadosť Jozefa Brhela o prepustenie z väzby, čím sa podľa mojej mienky hranične priblížila k vyvodeniu nielen disciplinárnej, ale aj trestnoprávnej zodpovednosti. Brutálna Sabová dokonca súhlasila s predĺžením väzby do 2. februára 2022.Popísaný vývoj udalostí bol už priveľa aj na najvyšší súd, preto rozhodnutím z 30. novembra prepustil Jozefa Brhela s vážne podlomeným zdravím z väzby na slobodu. V senáte najvyššieho súdu, ktorý prijal toto rozhodnutie, sedela aj Dana Wänkeová. Bola pritom vždy, keď sa Jozefovi Brhelovi predlžovala väzba. Som si istý, že ak by vo veci obvineného neintervenoval ústavný súd, bezducho by aj ďalej papagájovala tupé zdôvodnenia štedro brutálnej a brutálne štedrej Sabovej.Kauza Mýtnik je ešte spletitejšia a komplikovanejšia. Nechcem však hazardovať s trpezlivosťou čitateľa. Preto rozprávanie o prípade na tomto mieste dočasne ukončujem, ale k Mýtnikovi sa v budúcnosti ešte určite vrátim.

Peter Tóth