„VZKRIESENIE RAKÚSKO-UHORSKA…“, JE TO DOBRÝ NÁPAD?

V ostatnom čase, v posledných dvoch či troch rokoch, sa sporadicky objavujú idealistické názory, že ako protiváha veľkým dominantným štátom v západnej časti EÚ by bolo dobre, ak by sa okrem oživenia V-štvorky podarilo aj akési oživenie niekdajšieho spojenectva Maďarska, Slovenska, Česka a Rakúska, spolu so Slovinskom a Srbskom….., na pôdoryse bývalého Rakúsko-Uhorska.

Nie som historik a nemôžem, a ani sa nechcem v neproduktívnych úvahách nostalgicky vracať k všelijakým rakúsko-uhorským vyrovnaniam a ich dôsledkom. Faktom totiž pokiaľ ide o Slovákov a ich osud v monarchii do roku 1918, vo zväzku známom ako žalár národov, je, že niet veľmi o čom v štýle spomienkového optimizmu. Možno je dnes situácia chvalabohu o dosť iná ako v devätnástom storočí a začiatkom dvadsiateho, keď sa na juh od rieky Dunaj dívali na Slovákov spôsobom „buta tóth“ (sprostý Slovák) napriek tomu, že sa pracovití Slováci výrazne podieľali na vystavaní Budapešti. Podobne som nezabudol, nemajte mi to za zlé, ani na občasné podobné hanlivé označenie Slovákov spoza rieky Moravy v štýle „blbej Slovák“. Neteoretizujem, lebo bohužiaľ aj ja som sa s takým označením stretol, dokonca osobne, ešte ako dieťa. Pred časom som tomu venoval jeden celý článok. Napriek tomu mnohí u nás dodnes smútia za Prahou…. ja nie. Potešiteľné je však aspoň to, že pomerne veľká časť Čechov sa po katastrofálnych skúsenostiach s Fialom vyjadruje pozitívne o premiérovi Ficovi a doma si dokonca zvolili za premiéra Slováka.

Horšie je, že ak by napríklad, samozrejme čisto hypoteticky, vyšiel niekto s absurdným nápadom, aby bolo naše atypicky situované pohraničné hlavné mesto Bratislava odčlenené od zvyšku Slovenska a stalo sa súčasťou Rakúska, v hypotetickom referende obyvateľov by sa možno prekvapivo veľká časť Bratislavčanov vyslovila za….! Do Bratislavy je zo všetkých kútov Slovenska ďaleko, a rovnako je to samozrejme aj naopak. Aj to má svoj psychologický dopad. Že preháňam? Možno, ale ja si naozaj nerobím veľké ilúzie ani o vzťahu a postoji Rakúšanov k Slovákom. Hoci ich pyšná Viedeň už v dôsledku imigrácie tiež nie je tým, čím bola ešte pred dvadsiatimi rokmi.. Rovnako nie som si istý, či by sa naši susedia Česi hrnuli s nadšením do nejakého účelového politického bratania so Srbmi. Skôr nie, oni sa už tradične vidia predsa len viac v Nemecku….. z pragmatických dôvodov. Je to o to komplikovanejšie, že naše štáty, ale tu mám na mysli hlavne Slovensko, sú vnútorne doslova fatálne rozdelené pokiaľ ide o vzťah občanov k vlastnému národu. Národná hrdosť je bohužiaľ na Slovensku už v mladších generáciách takmer neznámym pojmom, skoro úplne vyhynula. Nielen vďaka deptaniu a podceňovaniu od susedov z minulých období, ale predovšetkým vďaka nekritickému obdivu k všetkému cudziemu.

Ak dnes niekto v týchto komplikovaných časoch reálne uvažuje o vybudovaní akéhosi funkčného, z gruntu modernizovaného spojenectva siedmich alebo ôsmich menších štátov strednej Európy a vkladá do toho s optimizmom nádeje, prosím, ja určite nikomu nestojím v ceste. Mňa ale oveľa viac než hľadanie spojencov v strednej a južnej Európe trápi predovšetkým stav slovenskej spoločnosti a jej ostré názorové rozdelenie, ktoré na Slovensku dusí atmosféru tak, že sa pomaly stáva nedýchateľná. S tým nám bohužiaľ nik nepomôžem, ak si v tom nepomôžeme sami…..

Michal Zoldy