Umelci neplačte a založte si stranu

Umelci podporujúci opozíciu spustili nárek o cenzúre. Za pár dní prvého apríla to bude už päť rokov od kotrmelca Zuzany Čaputovej v Prezidentskom paláci, keď urobila z Igora Matoviča ministra financií a Eduarda Hegera premiéra. Bola Veľká noc a Matovič túto výmenu prezentoval ako obetu… 

FB/Richard Rybníček

Aj vtedy bolo sem-tam počuť umelcov, ktorí lamentovali, že sú zatvorené divadlá a kultúrne podujatia prakticky nemožno usporiadať pre prísne opatrenia. Mimochodom, tie opatrenia boli šialené. Nedávne vyhlásenie Čaputovej “Neurobila som žiadne rozhodnutie v rozpore s mojím presvedčením,” preto považujem za ukážku cynizmu a chýbajúceho svedomia, keďže minimálne pre podporenie druhého SNP by výčitky mohla mať. Ale späť k umelcom.

Vraj ich posielali vykladať tovar

Nebol fanúšikom tohto vykrikovania, napokon “švec, drž svojho remesla” by malo platiť aj pri nich. Avšak plne som chápal ľudí, ktorí hercov, muzikantov a ďalších umelcov posielali vykladať tovar. Mlčali! Údajná elita národa, ako sa radi prezentujú, mlčala, česť výnimkám, ktorých ale bolo málo.

Posielanie do hypermarketu malo aj iné “čaro” v tej dobe. Predavačky a predavači akosi neboli ohrození hnusobou, pre ktorú zatvárali zvyšok ekonomiky. Čiže k umelcom bol tento výkrik mimoriadne dobrosrdečný, keďže ďalším nezatvoreným odvetvím boli len nemocnice…

Čo vlastne chcú? Kto im čo zakázal?

Vtedy, keď sa umelci rozhodli mlčať, práve vtedy bola na Slovensku cenzúra. “Pravda, o ktorej sa nediskutuje,” pamätáme si to všetci, teda nemali by sme na to zabudnúť. Čierne listiny odborníkov, ktorých vyjadrenia sa nesmeli dostať na verejnosť. A neboli to len lekári, ktorí kritizovali opatrenia či očkovanie. Zákaz verejne hovoriť mali politológovia, ktorí hovorili o totalitných praktikách. Umlčaní boli právnici, ktorí hovorili o porušovaní práv a slobôd vyplývajúcich z Ústavy.

Žiadne heslo “Sme s vami, buďte s nami,” vtedy kultúrnu obec nenapadlo. Na čo? Veď živnostníci krachovali, majitelia reštaurácií sa vešali a ich “elitu národa” si pospolitý ľud dovolil posielať makať do obchodov. Dnes, keď môžu slobodne hrať a tvoriť, im vadí jediné, že pri moci nie sú ich koníky, cez ktoré mohli bez problémov mimovládkami vyzobávať štát.

Slobodu slova? Ale len pre nich!

Je hlúpe hovoriť na odovzdávaniach cien za umelecký počin o cenzúre umenia. Za čo si teda rozdávali ocenenie? Veď zlá vláda im neumožnila nič vytvoriť! Alebo len opäť nechávajú “zneužiť svoje tváre” v prospech tých, ktorí platia bez pripomienok?

Toto dianie, žiaľ pre nich je už natoľko priehladné, že to prepálili. Na tribunách v Česku a v Maďarsku hovoria tieto “jelitá” národa to isté. V mne Ukrajiny, v mene Európskej únie a bez pohľadu na vlastný národ. Prečo by vlastne títo mali odsúdiť genocídu, ktorú pácha Izrael? Nie, vážení umelci, vy nemáte žiadne právo vystupovať vo verejnoprávnej televízii s politickými prejavmi! A pre vaše sklamanie, jediným skutočne cenzúrovaným Slovákom aktuálne je vo väzbe sediaci Danny Kollár, oficiálne “za bakané slová”. Ak chcete robiť politiku a vystupovať vo verejnoprávnej televízii s politickými prejavmi, založte si stranu, teda ak vám ochrancovia slobody typu Jaroslav Naď a Michal Šimečka dovolia, lebo to sú skutoční cenzori…

Roman Martiška / https://www.hlavnydennik.sk/2026/03/29/umelci-neplacte-a-zalozte-si-stranu