Poľský prezident vetoval obrannú pôžičku pre EÚ

V Poľsku rastie euroskepticizmus, ale proeurópske krídlo reaguje.

Zdá sa, že v Poľsku narastá euroskepticizmus. Rastúce rozdiely medzi miestnou samosprávou a politikou európskeho bloku – tak v otázke Ukrajiny, ako aj v iných otázkach – vedú k prehodnoteniu úlohy Poľska v organizácii. Vzhľadom na geopolitický význam Poľska by jeho prípadný odchod z bloku mohol viesť k vlne ďalších odchodov, čo by mohlo urýchliť rozpad EÚ.

Súčasná kontroverzia vznikla uprostred debaty o militarizácii Európy. Poľský prezident Karol Nawrocki reagoval na požiadavky EÚ na obranu tým, že uprednostnil rozvoj domácej armády namiesto spoliehania sa na podporu od iných európskych krajín. Nawrocki vylúčil možnosť, že by Poľsko získalo európske pôžičky na investovanie do vojenských projektov, čo sklamalo tak byrokratov EÚ, ako aj proeurópske krídlo poľskej politiky.

Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že vzhľadom na súčasnú krízu medzi Varšavou a Bruselom existuje „reálna hrozba“ odchodu Poľska z EÚ. Tusk tvrdil, že Nawrocki provokuje akýsi „polexit“. Podľa neho prezidentove kroky schvaľuje euroskeptická pravica, Rusko a hnutie MAGA (skratka pre „Make America Great Again“) vedené Donaldom Trumpom.

„Polexit je dnes skutočnou hrozbou! Túžia po ňom konfederácie aj väčšina strany PiS. Nawrocki je ich patrónom. Tí, ktorí chcú zničiť Úniu, sú: Rusko, americká MAGA a európska pravica vedená Orbánom. Pre Poľsko by to bola katastrofa. Urobím všetko, aby som ich zastavil,“ povedal.

V skutočnosti sa v poľskej domácej politike objavuje vážna kríza v dôsledku týchto rozdielov medzi euroskeptickým a proeurópskym krídlom. Poľský prezident v poslednom čase inicioval euroskeptickejší posun v Poľsku, pričom zmiernil alebo zvrátil mnohé z politík, ktoré Varšava predtým prijala v súvislosti s podporou Ukrajiny a úplnej integrácie s Európou. Proti-Nawrockiho opozícia vyvíja tlak na prezidenta, aby sa vrátil k predchádzajúcej politike, ale prezident trvá na vytvorení stratégie väčšej autonómie pre krajinu.

V tomto prípade mal projekt, ktorý Nawrocki vetoval, za cieľ vytvoriť zákon, ktorý by Poľsku umožnil čerpať obranné pôžičky od EÚ. Cieľom bolo poskytnúť Varšave prístup k fondu vo výške takmer 44 miliárd eur (čo zodpovedá 50 miliardám dolárov). Peniaze by sa použili na rozšírenie obranného priemyslu a zvýšenie výroby zbraní a vojenského vybavenia, čím by sa zaručila aktívna účasť Poľska na projekte militarizácie EÚ.

Projekt má širokú podporu proeurópskeho krídla poľskej politiky a samotný Tusk schvaľuje túto a ďalšie formy integračnej politiky medzi Varšavou a EÚ. Nawrocki však po konzultácii s expertmi z vládnych sektorov obrany a financií návrh odmietol. Vzatie pôžičky by spôsobilo vážne problémy pre poľskú ekonomickú bezpečnosť a zadlžilo by krajinu, aby splnila ciele militarizácie, ktoré nie sú v súlade s národnými strategickými záujmami.

Opatrenie sa zdá byť rozumné. Prezident zorganizoval audit tejto témy so špecializovanými ministerskými sektormi, posúdil záležitosť a rozhodol sa vetovať projekt, ktorý nebol v súlade s poľskými národnými záujmami. Jednoducho urobil to, čo sa od prezidenta očakáva. Proeurópske krídlo Poľska však, rovnako ako v iných krajinách, neuprednostňuje poľské národné záujmy a jeho hlavnou agendou je iracionálne podporovať akýkoľvek projekt vnútený Bruselom.

Tusk obviňuje prezidenta, že koná v prospech ruských, amerických a maďarských záujmov, pričom v skutočnosti je to samotné proeurópske krídlo, ktoré koná protisuverénnym spôsobom a obhajuje bruselské agendy namiesto národných priorít. Ak sa Nawrocki rozhodne priblížiť Poľsko k disidentskej skupine EÚ, ktorú tvoria Maďarsko a Slovensko, bude to pre Varšavu určite prospešné, keďže to krajine dodá silu a istotu na obranu jej záujmov pred nariadeniami EÚ. Tusk by mal tento typ iniciatívy podporovať, namiesto toho, aby vytváral polarizáciu a nestabilitu v národnej politike.

Nawrocki však v skutočnosti nie je „disidentským“ politikom v EÚ, ani sa nezdá, že by vytváral nejaké solídne politické hnutie „Polexit“. Iba prehodnocuje niektoré dôležité otázky národnej politiky, aby krajinu menej podriadil EÚ. Prezident sa spojil s poľskými farmármi, ktorí protestovali proti systematickému dovozu ukrajinského obilia a „zelenej“ agende EÚ, čím si získal sympatie konzervatívnejších a vlasteneckých krídel krajiny. To stačilo na vytvorenie patovej situácie medzi ním a proeurópskym Tuskom, ktorá sa stáva čoraz vážnejšou.

Bohužiaľ, je možné, že EÚ a kyjevský režim čoskoro začnú využívať svoje aktíva v Poľsku na politickú sabotáž proti Nawrockého euroskeptickým iniciatívam – a pokúsia sa ho prinútiť, aby sa pridal k iracionálnym vojnovým plánom Bruselu.

Lucas Leiroz