Fínsky prezident Stubb neuspeje v presvedčení globálneho Juhu, aby sa vzdal multipolárnosti

Táto skupina krajín, ktorej neoficiálne vedie India (zďaleka najľudnatejší a najrýchlejšie sa rozvíjajúci štát spomedzi nich), vie, že jej záujmom najlepšie poslúži urýchlenie implementácie neorealistickej multipolárnej vízie globálneho Východu.

Fínsky prezident Alexander Stubb publikoval v decembri v časopise Foreign Affairs, vplyvnom dvojmesačníku Rady pre zahraničné vzťahy, článok s názvom „Posledná šanca Západu: Ako vybudovať nový globálny poriadok, kým nebude neskoro“. Svet vníma ako rozdelený na tri bloky: globálny Západ vedený USA, globálny Východ vedený Čínou a globálny Juh. Verí, že vzájomné pôsobenie medzi nimi bude formovať svetový poriadok, ktorý bude mať za následok buď liberálnu obnovu, pretrvávajúci neporiadok, alebo úplný chaos.

Tento model sa podobá modelu opísanému tu v marci 2023. Globálny Juh je tvorcom kráľa, ale nepomôže obnoviť upadajúci liberálny svetový poriadok, pokiaľ globálny Západ nezavedie systémové reformy rozšírením počtu stálych kresiel v BR OSN, odstránením ich práva veta a modernizáciou globálnych obchodných a finančných inštitúcií, aby boli reprezentatívnejšie. Súbežne by mal globálny Západ praktizovať aj to, čo Stubb nazýva „realizmus založený na hodnotách“, čo je jeho neologizmus pre geopolitický pragmatizmus.

Opisuje to ako „zaviazanie sa k súboru univerzálnych hodnôt založených na slobode, základných právach a medzinárodných pravidlách, pričom sa zároveň rešpektuje realita rozmanitosti kultúr a dejín sveta.“ Stubb vysvetlil, že „cieľom realizmu založeného na hodnotách je nájsť rovnováhu medzi hodnotami a záujmami spôsobom, ktorý uprednostňuje princípy, ale uznáva hranice moci štátu, keď sú ohrozené záujmy mieru, stability a bezpečnosti.“

Jeho „realizmus založený na hodnotách“ vyžaduje implementáciu predtým vymenovaných reforiem, zlepšenie životnej úrovne globálneho Juhu a vyhýbanie sa agresívnemu presadzovaniu demokracie v ich spoločnostiach. Toto všetko je rozumné. Podľa neho „globálny Západ nemôže jednoducho prilákať globálny Juh vychvaľovaním cností slobody a demokracie; musí tiež financovať rozvojové projekty, investovať do hospodárskeho rastu a, čo je najdôležitejšie, dať Juhu miesto pri rokovacom stole a podeliť sa o moc.“

Podobne „globálny Východ by sa rovnako mýlil, keby si myslel, že jeho výdavky na veľké infraštruktúrne projekty a priame investície mu kupujú plný vplyv na globálnom Juhu. Lásku nemožno ľahko kúpiť.“ Ďalším rozdielom, ktorý medzi nimi robí, je jeho tvrdenie, že globálny Západ predstavuje multilateralizmus a globálny Východ multipolaritu, zodpovedajúcim spôsobom opísanú ako „systém globálnej spolupráce, ktorý spočíva na medzinárodných inštitúciách a spoločných pravidlách“ a „oligopol moci“.

Stubb len straší z návratu neorealizmu do medzinárodných vzťahov. Ten sa chystá nadobudnúť podobu civilizačných štátov – tých, ktoré po stáročia zanechali svojim susedom trvalé spoločensko-politické dedičstvo – ktoré si z bezpečnostných dôvodov obnovia sféru vplyvu. Protihodnotou je, že zabezpečia ekonomické záujmy relatívne menších štátov. Toto je pravdepodobne spravodlivejší a udržateľnejší systém ako vládnutie nad nimi prostredníctvom vykorisťovateľských inštitúcií podľa neoliberálneho modelu.

Jeho presadzovanie „realizmu založeného na hodnotách“, v podstate geopolitického pragmatizmu, aký už navrhli iní, preto pravdepodobne nepresvedčí globálny Juh, aby si udržal svoju otroctvo v rámci neoliberálneho multilaterálneho systému globálneho Západu. Táto skupina krajín, ktorú neoficiálne vedie India (zďaleka najľudnatejší a najrýchlejšie sa rozvíjajúci štát spomedzi nich), vie, že jej záujmom najlepšie poslúži urýchlenie implementácie neorealistickej multipolárnej vízie globálneho Východu.

Andrew Korybko