POZDRAV DANNYMU KOLLÁROVI Z KYSÚC (Č.2)

Milý Danny, nie je to tak dávno, čo som Ti tridsiateho novembra poslal do nespravodlivej a neopodstatnenej väzby pozdrav z Kysúc. Dnes sa Ti ozývam znovu, tentoraz tesne predtým, ako sa Tvoj vykonštruovaný „prípad“ dostane konečne po deviatich zbytočne naťahovaných mesiacoch pred súd. Reagujem týmto zároveň aj na Tvoj mimoriadne emotívny a právom rozhorčený vianočný pozdrav, ktorý si uverejnil na Štedrý deň.

Mali sme sa stretnúť pätnásteho decembra, všetko bolo pripravené, ale zasiahla bohužiaľ chrípka presne v čase keď si aj Ty písal, že máš asi zápal pľúc. Odvtedy sa s tým mojím vírusovým ochorením ako senior s oslabenou imunitou ťahám. Na čas som musel prestať písať komentáre a iba teraz sa znovu ako tak rozbieham, ale myslím na Teba každý deň. Chcem Ti na diaľku takto verejne vyjadriť podporu a kolegiálnu solidaritu s vierou, že to budúci týždeň dopadne dobre a Ty v tej Bratislave konečne odídeš zo súdu a z väzby ako slobodný človek so vztýčenou hlavou.

V Tvojom vianočnom posolstve bolo cítiť hlbokú nespokojnosť, sklamanie a trpkosť, ktorej sa vôbec nečudujem. Ty vieš dobre prečo ju s mojimi skúsenosťami zdieľam plným právom s Tebou aj ja. Povedal som Ti o tom viac na našom prvom stretnutí pred takmer rokom – bolo to jedenásteho februára počas nášho spoločného obeda. Myslím, že to teraz chápeš ešte lepšie ako vtedy. Nielen pokiaľ ide o to ako s Tebou štát zo strany OČTK zaobchádza, lebo to je teraz Tvoja bezprostredná osobná skúsenosť, ale aj pokiaľ ide o nepochopiteľné a trvalé nedocenenie takzvanej novinárskej alternatívy zo strany mocných vo všeobecnosti. Tí sa dostali tam kde teraz sú vo výraznej miere aj vďaka Tvojej a našej práci. Zrejme sa spoliehajú, že do tej istej rieky sa dá vstúpiť opakovane….

Ako si zároveň vo svojom vianočnom posolstve povedal mrzí Ťa, že si nestihol koncom apríla snem alternatívnych médií v Orechovej Potôni lebo Ťa v apríli vzali do väzby. Lenže Danny, Ty si predsa nemusel o nič prísť, spomínaš si? Máš dobrú pamäť, určite si spomínaš ako sme spolu presne takto pred rokom v januári 2025 hovorili o mojom návrhu, že hoci som bohužiaľ ďaleko na Kysuciach, zorganizujem v Bratislave neformálne pracovné stretnutie všetkých alternatívnych novinárov. Poslal som Ti, a s Tebou prekonzultoval, aj mnou navrhnutý zoznam tridsiatich-dvoch novinárov, ktorých som chcel pozvať. Potreboval som pre ten projekt iba minimálnu podporu, Tvoju a Palovu, a to iniciatívne pracovné podujatie, nič honosné alebo medializované, sa mohlo uskutočniť hneď vo februári, prípadne najneskôr v marci, čo by si bol stihol.

V mojom pláne som to stretnutie nazval Konventom – mal to byť priebežne organizovávaný občasný diskusný Konvent. Hoci som starý nepotrebný dôchodca, z tých 670 eur dôchodku by som bol na to novinárske stretnutie v Rači zaplatil z vlastného vrecka aj minerálku a kávu pre všetkých. Ako najstarší alternatívny novinár, lebo po smrti Ľuda Števka som bohužiaľ pokiaľ ide o mužov-novinárov alternatívy najstarším ja, hoci najstaršou je v skutočnosti naša kolegyňa Eva. Určite vieš, koho mám na mysli. Škoda, stačilo málo, len podporiť to. Bol by som to celé iba zvolal a na úvod otvoril, nič viac. Lebo ako novinár a komentátor som na definitívnom odchode zo scény, nemám žiadne kariérne ambície niečomu šéfovať, nič nezakladám, nikomu nekonkurujem, na nič neašpirujem a nikam sa natlačím. Bolo by to v mojom veku nielen nenáležité, ale aj smiešne. Určite to chápeš. Navyše, a to Ti poviem veľmi otvorene, moja komentátorská práca pre ľudí je absolútne nezištná. Nik ma neplatí, od nikoho z politiky som nedostal ani cent. Vždy to tak v mojom prípade bolo. Nie som na predaj a nedám sa nikým kúpiť. Ak by to bol niekto skúsil, tak ho vyrazím von tak, že zoberie so sebou nielen dvere ale aj zárubňu.

Pokiaľ ide o Tvoje rozhorčenie nad prehliadaním podielu alternatívnych novinárov na výsledku parlamentných volieb 2023, neviem či si Danny zaregistroval, lebo si nútený sedieť v väzbe, moje dva otvorené listy – jeden premiérovi Ficovi a druhý generálovi Tiborovi Gašparovi. Obidva listy boli medializované aj na YouTube. Reagoval som nimi na premiérovo dramatické vyjadrenie, že tu medzi slovenskými novinármi a médiami vidí len samých krvilačných bastardov, s nikým z médií sa nestretá a nie je s nikým v kontakte. Oba moje otvorené listy v reakcii na premiéra a neskôr aj na generála Gašpara boli dostatočne vyargumentované, no oba zostali bez odpovede. Presne ako som čakal…

V Tvojom vianočnom posolstve je okrem iného aj zaujímavá pozoruhodná zmienka, z ktorej cítiť, že sa zamýšľaš nad tým, odkedy sú vlastne na Slovensku alternatívne médiá. Nuž Danny, tí alternatívni novinári tu nie sú iba od roku 2018 či 2019, ani od roku 2013, a dokonca ani od roku 2010. Tie vytrvalo aktívne, obetavé a proslovenské alternatívne novinárske hlasy sú tu, milý Danny, už od samého začiatku, od roku 1990…. To, že najmä v ostatných piatich či šiestich rokoch pristúpili do idúceho vlaku aj vďaka v minulosti neexistujúcemu internetu, sociálnym sieťam a YouTube ďalší, je fajn, treba to jednoznačne vítať a úprimne sa z toho tešiť. Ale tá alternatíva, priateľ môj statočný, tu existuje a pôsobí tu už od roku 1990.

Možno to nevieš, ale v roku 1990 vznikol Klub novinárov za pravdivý obraz Slovenska (mená Ti dodám), z neho sa vyvinulo na protest proti federálnym a slovenským mainstreamovým médiám Združenie slovenských novinárov, ktorého som bol od roku 1993 podpredsedom. Takže tak sa veci majú, v záujme historickej pravdy.

Neviem, či Ti niečo hovorí meno Matt Welch. Asi nie. Bol to dvadsaťročný americký sopliak, ktorý sem prišiel v roku 1991 a zo Sorošových peňazí tu začal v angličtine vydávať protislovenský časopis PROGNOSIS. Takže tu nebol iba Tom Nicholson, o ktorom určite vieš, bol tu okrem mnohých iných aj tento mladý americký zasran s dlhými mastnými vlasmi, ktorý si robil zo slovenských intelektuálov a z nášho národa a jeho snahy o zvrchovanosť surový posmech. Samozrejme informoval na stránkach PROGNOSIS aj o tom, že tu Martin Šimečka s manželkou obetavo organizujú pre Slovákov vzdelávacie kempy, na ktorých ľudí učia, o čom je liberálna demokracia…. (Šimečkovci sú tým dodnes posadnutí).

V decembrovom vydaní Prognosis v roku 1992 som na to ako prekladateľ, zamestnaný v medicínskom výskumnom ústave, reagoval dlhším článkom pod titulkom DEMOCRACY IN SLOVAKIA. Podobne som reagoval aj na stupídne komentáre v dobre živených novinách SLOVAK SPECTATOR, ktoré vďaka denníku SME, Beate Balogovej, a nielen im… vychádzajú dodnes. Takže Danny, ak Ťa zaujíma odkedy je tu novinárska alternatíva, vedz, že tá je tu od roku 1990. Mal si vtedy, ak sa nemýlim, deväť rokov. Rovnako bolo treba reagovať v roku 1994 aj na Američana Jeremy Druckera a jeho krajne zaujatú správu FREEDOM FORUM o stave médií na Slovensku pod názvom „Kontinuita a zmena: Oznamovacie prostriedky na Slovensku“. Aj na to som ako alternatívec okamžite zareagoval v denníku Slovenská republika v mojom článku pod titulkom „Druckerova pocitová správa“. O tom zrejeme tiež nevieš.

Budem pomaly končiť. Verím, že sa čoskoro stretneme…. Ak nie, tak jedine kvôli môjmu podlomenému zdraviu. Lebo som pevne presvedčený, že Ty budeš čoskoro na slobode. Určite Ti priaznivci, ktorých si vo svojom vianočnom posolstve menovite pozdravil, zorganizujú veľké stretnutie na uvítanie. Snáď budem mať možnosť podať ti niekedy tiež ruku a rozlúčiť sa, lebo ako komentátor čoskoro skončím. Píšem totiž už len kvôli ľuďom, ktorí si na moje komentáre za tie roky zvykli. Všetko má však raz svoj zákonitý koniec. Nazvime to „únava materiálu“. Bol by si Danny inak prekvapený koľkým ľuďom prekážam a koľkí sa potešia keď sa stratím z mediálnej scény. Nuž Danny, také je naše Slovensko, a my v ňom. Ale to nič.

Som presvedčený, že deväťmesačný pobyt vo väzbe sa neodrazí negatívne na šírke, hĺbke a tvorivom rozlete tvojho bystrého a logického myslenia a komentovania, lebo z Tvojich vyjadrení na Telegrame vidím, že to tak chvalabohu nebude. Práve naopak, budeš po tom všetkom zásluhou tejto mimoriadne nepríjemnej životnej skúsenosti posilnený a určite aj o niečo múdrejší.
Pozdravujem Ťa a verím, že si čoskoro na slobode.

Michal