Kto pral peniaze Matovičovej Paulíne? A prečo sa to nevyšetruje?

Predslov: MATOVIČ, PAULÍNA A 11 MEGA V LUFTE

Informácia o tom, že mafia oprala Matovičovej žene Paulíne viac ako jedenásť miliónov eur, odznela prvýkrát verejne v januári 2023. Je január 2026. Dodnes prokuratúra a polícia nevyšetrili nastolené podozrenia z páchania daňovej trestnej činnosti rodinou najznámejšie trnavského blázna.

Prípad je už s najväčšou pravdepodobnosťou premlčaný aj preto, lebo Matoviča a Paulínu kryli ich chlapci alias čurilly a, samozrejme, Lipšicovo gestapo, honosne nazývané Úrad špeciálnej prokuratúry.

V bonusovom článku k 26. epizóde podcastu Ďateľ k veci nájdete mnohé podrobnosti a súvislosti. Text si môžete prečítať na priloženom odkaze.

Nasledujúci príbeh je zhrnutím štúdia viacerých vyšetrovacích spisov, zaistených textových komunikácií aj oficiálnej e-mailovej korešpondencie príslušníkov zrušenej NAKA. Text sa opiera aj o rozhovory s niektorými účastníkmi popisovaných udalostí. V záujme prehľadnosti textu neuvádzam spisové značky spisov ani dátumy výpovedí jednotlivých svedkov. Všetky označené dokumenty mám uložené v osobnom archíve.

Na počiatku bola tlačovka Smeru

Kto pral peniaze a pomáhal optimalizovať daňovú povinnosť pani Paulíne, manželke Igora Matoviča v astronomickom objeme 11,3 milióna eur? Ak naozaj niekto vystavil firmám manželov Matovičovcom fiktívne faktúry s cieľom, aby nezákonne zaplatili menej daní a odvodov, prečo načrtnutým podozreniam ani dnes, keď nie sú šialenci, čurilly a lipšicovci pri moci, nevenujú orgány činné v trestnom konaní náležitú pozornosť? Znie to možno ako ošúchaný refrén, ale krátka odpoveď na obe otázky znie, lebo Slobodník a Makó. Takto znejúca odpoveď je síce pravdivá, ale neodzrkadľuje celú realitu. Skutočnosť je oveľa komplikovanejšia a zaujímavejšia.Dlhšiu a pravde sa ešte viac blížiacu odpoveď na položené otázky musíme začať spomienkou na tlačovú konferenciu Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Tibora Gašpara z januára 2023, keď bol Smer opozičnou stranou. Politici na tlačovke operovali komunikáciou získanou z políciou zadržaného telefónu Petra Petrova, známeho aj pod prezývkou Tiger. Správa vrhajúca zlé svetlo na manželov Matovičovcov znela doslova takto:„Blázon je v pohode, mám na USB, čo som mu robil veci za roky 2014 a 2015. Jeho žene za 11,3.“Z takto citovanej správy politici Smeru vyvodili záver, že spomínaný blázon je Matovič a že optimalizáciu daní, respektíve pranie peňazí jeho manželke zabezpečoval spomínaný Peter Petrov. Od januára 2023 sa na túto tému verejne veľa nehovorilo, a preto aj ostalo v mysliach ľudí zafixované, to, čo vyhlásili predstavitelia Smeru. A to je z hľadiska pochopenia celého problému vážny problém, pretože Robert Fico a jeho kolegovia urobili podstatnú faktickú chybu.Je síce pravda, že Matovič je blázon. Tiež je pravda, že v citovanej správe bola reč o optimalizácii daňovej a odvodovej povinnosti jeho manželky v sume presahujúcej jedenásť miliónov eur. Avšak nie je pravda, že správu písal Peter Petrov. On bol jej prijímateľom. Odosielateľom bol istý Rajmund Rovňánek, ktorý tvrdil, respektíve sa chvastal, že Matovič je v pohode pretože naňho má kompromitujúci materiál. Postava Rajmunda Rovňánka mení celý príbeh. Od neho a ďalších fyzických aj právnických osôb vedú nitky ku kajúcnikom a celoživotným zločincom Makóovi a Slobodníkovi.Robert Fico, Robert Kaliňák a Tibor Gašpar nepochybne zamenili odosielateľa a prijímateľa správy nechtiac alebo dostali od zdroja nepresnú informáciu. Napokon, príčina spomínanej chyby nie je podstatná. Dôležité je vedieť, ako vôbec došlo k tomu, že sa Rajmund Rovňánek potreboval pochváliť Petrovi Petrovovi. Z pozorného skúmania Tigrovho telefónu (inak je to zlatá baňa informácií o kadekom, áno, aj o čurillách) jasne vyplýva, že to bol Peter Petrov, kto predtým napísal Rajmundovi Rovňánkovi, že ak sa dostane Matovič k moci, všetkých ich pozatvárajú. Až na takto formulovanú správu reagoval Rovňánek tvrdením, že všetko bude v pohode, lebo má na budúceho predsedu vlády silnú páku.Tlčhuba RajoLenže ani to nie je celý príbeh. Rajmund Rovňánek totiž nepral Matovičovcom peniaze a ani o tom nemal žiadne dôkazy uložené na USB kľúči. Všetko bolo inak a bolo to oveľa zaujímavejšie. Manželke Igora Matoviča totiž zabezpečoval fiktívne faktúry istý Radovan Valent. Z pozadia ovládal účtovnícku akciovú spoločnosť DATACON. Svoj vplyv uplatňoval prostredníctvom bývalého člena predstavenstva s neobvyklým menom Robert Csizmazia.Schéma fungovala zhruba takto: DATACON získaval zákazníkov so záujmom o spracovanie účtovníctva. Na tom nie je ani nič nezákonné, ani zaujímavé. Radovan Valent však vďaka vplyvu v spoločnosti získaval informácie o klientoch, ktorí mali okrem účtovných služieb záujem aj o fiktívne nákladové faktúry s cieľom umelo a nezákonne znížiť si daňovú a odvodovú povinnosť voči štátu. Ak sa taký klient našiel, Radovan Valent prostredníctvom iných – kontrolovaných alebo inak spriaznených – firiem doslova predával zákazníkom tohto druhu fiktívne nákladové faktúry. Popísanou cestou sa dostala k službám pána Valenta aj manželka najznámejšieho slovenského blázna Igora Matoviča.Rajmund Rovňánek, autor citovanej textovej správy, sa teda priamo nepodieľal na praní peňazí rodiny Matovičovcov, mal len o operáciách vedomosť, pretože sám pôsobil na „trhu“ s fiktívnymi nákladovými faktúrami. Preto sa poznal aj s Radovanom Valentom a poznal spôsob jeho práce. Ak sa pýtate, prečo potom písal Petrovi Petrovovi, že to bol on, kto pani Paulíne Matovičovej opral viac ako jedenásť miliónov, odpoveď je prozaická: Rajmund Rovňánek je patologický chválenkár a ktovie, ako táto vlastnosť aj pozoruhodné obchodné aktivity prospievajú rodinnej pohode, keďže jeho manželka JUDr. Silvia Rovňánková je sudkyňou civilného úseku Mestského súdu Bratislava V.Isté však je, že Rovňánkovo chválenkárstvo neprospieva biznisu Radovana Valenta. Publicita totiž celkovo nepraje sivej ekonomike, založenej na posúvaní fiktívnych faktúr medzi firmami. Ak Rajmund Rovňánek tvrdil, že existuje inkriminujúci USB kľúč s informáciami o operáciách uskutočnených v prospech Paulíny Matovičovej, je na mieste otázka, či si kópie dokumentov vyhotovil sám Radovan Valent. Vzhľadom na povahu poskytovaných služieb oveľa širšej skupine klientov, ako sú manželia Matovičovci, a s ohľadom na diskrétnosť, tvoriacu nevyhnutnú podmienku úspechu operácií podobného typu, je to málo pravdepodobné.To však neznamená, že po daňovej optimalizácii Matovičovcov neostali stopy. Naopak. Ostali, pretože museli ostať. Dôkladným skúmaním faktúr by sa azda aj prišlo na to, že boli iba fiktívne s cieľom neodviesť dane a odvody v náležitej výške. Logicky pýtate, prečo orgány polície a prokuratúry nežiadali od Rajmunda Rovňánka vysvetlenie, odkiaľ disponuje informáciami o popisovaných transakciách. Odpoveď na takto položenú otázku z nie, že v rokoch 2020 – 2023 a najmä po tom, čo Úrad špeciálnej prokuratúry kolonizoval Lipšic, nemal nikto záujem na tom, aby sa Rajmund Rovňánek, inak prezývaný aj Rajo, rozhovoril o čomkoľvek. Ak by totiž začal rozprávať, skôr ako neskôr by sa od Igora Matoviča a jeho polovičky nevyhnutne dostal aj ku kauzám SLOVCLEAN a Slovanet, ktoré priamo súviseli s výpalníckou činnosťou dvojice Makó a Slobodník.Tým sa dostávame aj k odpovedi na otázku, prečo Rajovi, jeho citovanej správe, ale aj pozoruhodným aktivitám za oponou nikto nevenuje pozornosť ani počas štvrtej vlády Roberta Fica. Nie, na vine nie je ani premiér ani neschopný minister vnútra Matúš Šutaj-Eštok, ba dokonca ani prezidentka policajného zboru Jana Maškarová či riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Maroš Kubala. Generálny prokurátor Maroš Žilinka ponechal dozor nad všetkými podstatnými kauzami kajúcnikov bývalým prokurátorom špeciálnej prokuratúry. V prípade Makóa a Slobodníka ide predovšetkým o Lipšicových gestapákov Repu a Šúreka. S ohľadom na mnohé súvislosti nemajú najmenší záujem na tom, aby výpovede nejakého Raja spochybnili status chránenej zveri Makóa a Slobodníka.

Kauza Slovanet a ďalšie pikantérie

Položme si hypotetickú otázku. Čo by sa stalo, ak by predsa len existoval záujem preveriť aktivity Rajmunda Rovňánka a ako by pátranie priviedlo políciu a prokuratúru k Makóovi a Slobodníkovi. Vyzeralo by to nasledovne:V prvom kroku by orgány možno natrafili na faktúry, ktoré mohol Rajo sprostredkovať poskytovateľovi internetových služieb Slovanet.V druhom kroku by vyšlo najavo, že faktúry boli vystavené s cieľom optimalizovať daňovú povinnosť.V treťom kroku by sa ukázalo, že Kriminálny úrad finančnej správy a Národná jednotka finančnej polície NAKA sa o možných podozrivých operáciách medzi Rajmundom Rovňánkom a Slovanetom dozvedeli, keď na čele oboch útvarov stáli Makó a Slobodník.V štvrtom kroku by vysvitlo, že Slobodník a neskôr aj Makó sa nevenovali preverovaniu (potvrdeniu alebo vyvráteniu) podozrení, ale sprosto vypaľovali Slovanet, teda vydieraním vymáhali úplatky za to, aby nimi riadené úrady nekonali proti zodpovedným predstaviteľom firmy.V piatom kroku by sa zistilo, že toto všetko sa už dávno prevalilo. Ba dokonca Slobodník bol chvíľu v kauze Slovanet stíhaný za vydieranie v trestnej sadzbe 20 – 25 rokov, avšak keď sa stal Lipšic špeciálnym prokurátorom, osobne rozhodol o tom, že vo vzťahu k dvornému kajúcnikovi bude vec vedená len ako nepriama korupcia. Keďže Slobodník bol v súvislosti s pôvodným podozrením z vydierania v postavení organizátora, nebolo by možné poskytnúť mu benefity. Čurilly a lipšicovci pre istotu Makóa v kauze Slovanet nestíhali vôbec, čo je s ohľadom na vývoj prípadu právna nehoráznosť.Z naznačených súvislostí je teda úplne zrejmé, že Repa, Šúrek a Lipšic, ktorí dodnes držia ochrannú ruku nad Makóom a Slobodníkom, nemali a nebudú mať záujem posvietiť si na Rajmunda Rovňánka alias Raja a prostredníctvom neho aj na ďalšie prípady vrátane optimalizácie v hodnote presahujúcej jedenásť miliónov eur rodinného rozpočtu Igora Matoviča. A generálny prokurátor Maroš Žilinka sa tomu nečinne prizerá.

Faktor Kučerka

Z hľadiska úplnosti je potrebné povedať, že na vydieraní Slovanetu sa mimoriadne aktívne a obzvlášť agresívne podieľal aj bývalý Slobodníkov podriadený Marián Kučerka, šéf bratislavského oddelenia Národnej jednotky finančnej polície NAKA. Dokonca Kučerka s Makóom boli v tomto ohľade oveľa agilnejší ako Slobodník, ktorý od určitej chvíle obom dohováral, aby sa krotili, pretože od Slovanetu už zobrali aj tak dosť peňazí. Podobná schéma vyberania výpalného bola použitá aj vo vzťahu k spoločnosti SLOVCLEAN. Je možné, že aj táto firma si nechala optimalizovať daňový základ fiktívnymi faktúrami, avšak namiesto štandardného zákonného postupu a vyšetrovania si Makó, Slobodník, Kučerka a spol. vyžiadali výpalné.Makó so Slobodníkom a Kučerkom v súčasnosti nenesú žiadnu reálnu trestnoprávnu zodpovednosť za kauzy Slovanet a SLOVCLEAN. Zato tí, ktorých vypaľovali, sú trestne stíhaní za korupciu. Tým nie je povedané, že predstavitelia oboch spoločností sa nedopustili trestného konania. Možno áno, možno nie, to by malo byť vecou dôkladného právneho posúdenia. Nie je však spravodlivé, ak majú opletačky iba oni a najmä Makó so Slobodníkom si užívajú nakradnuté peniaze aj slobodu.Ešte plastickejšie situáciu vystihuje fakt, že napríklad v prípade Slovanetu sa výpalníci, ale aj Lipšic oháňali daňovou kontrolou s hroziacim dorubom dane vo výške 300 000 eur. Obhajoba však nad akúkoľvek pochybnosť preukázala, že žiadna daňová kontrola s výsledkom aspoň vzdialene blížiaca sa tomuto číslu neprebehla. Aj preto je zjavné, že majiteľ Slovanetu zaplatil Kučerkovi a spoločníkom nie úplatok, ale výpalné.Lipšic sa v postavení špeciálneho prokurátora postaral aj o zmenu právnej kvalifikácie Kučerkovho konania z vydierania na prijímanie úplatku. Urobil to rovnakým uznesením, ktoré vydal v tomto prípade vo vzťahu k už spomínanému zmierneniu právnej kvalifikácie konania kajúcnika Slobodníka. Makó, Kučerka a Slobodník sa zleteli na Slovanet a SLOVCLEAN ako supy bez toho, aby bolo proti predstaviteľom firiem začaté trestné stíhanie. Nie majitelia spoločností prišli za Kučerkom s prosbou, aby im za úplatok vyriešil problém. Naopak, Kučerka cez prostredníkov odkázal, že budú mať problém, ak nezaplatia. Popísaný rozdiel zjavne preukazuje, že majitelia firiem nemali záujem platiť, ale boli k tomu pod hrozbou prinútení. (K tomuto aspektu príbehu sa na konci ešte vrátime.)V popísanom kontexte je podstatné vedieť, že napríklad ku kauzám Slovanet sa Slobodník a Makó priznali až po tom, čo o nich začal vypovedať Peter Petrov alias Tiger. To znamená, že predtým nevypovedali pravdu o nimi páchanej trestnej činnosti, preto im mali byť zrušené všetky benefity, teda výhody v trestnom konaní. Ako vieme, k tomu nikdy nedošlo. Preto ešte raz zopakujme, že nech už sa Tiger v živote dopustil čohokoľvek, keď raz začal vypovedať, hovoril o všetkom. Slobodník a Makó sa vždy priznali len pod tlakom okolností. Nie spontánne, ale až vtedy, keď museli. Takýto prístup k vlastnej trestnej činnosti vylučuje, aby im boli poskytnuté akékoľvek benefity.Rovnako nie je v poriadku, že Slobodníkov podriadený Kučerka s vedomím a súhlasom nadriadeného vymyslel a zorganizoval podvody s nadmernými odpočtami DPH. Na realizáciu plánov však potreboval firmy, preto za účelom uskutočnenia schémy oslovil Petra Petrova. Kučerka sa postaral nielen o to, aby prípadné prevalenie trestnej činnosti na úseku DPH nepreverovala NAKA, ale aby – a to je najpodstatnejšie –, Daňový úrad Bratislava vyplatil nadmerné odpočty bez otvorenia kontroly. Marián Kučerka to mal, ako sa hovorí, celé obšliapané a napokon prišiel aj s návrhom delenia ukradnutej DPH. Štvrtinu si zobral sám, druhú odovzdal šéfovi Slobodníkovi, tretiu Petrovovi a štvrtú ľuďom na daňovom úrade.Slobodník bol príliš hlúpy na to, aby vymyslel, zorganizoval a úspešne uskutočnil rozsiahlu podvodnú schému. Bol však dostatočne chytrý na to, aby počúval a súhlasne prikyvoval Kučerkovým lúpežným plánom, a bol aj primerane chamtivý, aby z podriadeného ilegálnej akcie zinkasoval províziu. Lipšicov kajúcnik, chránený živočíšny exemplár Slobodník dobrovoľne nikdy nevypovedal o účasti na podvodoch s nadmernými odpočtami DPH. A to je ďalší dôvod na to, aby bol spakruky ukončený jeho status spolupracujúcej osoby, obliekol si modré tepláky a užil si pohostinnosť niektorého útulného žalára východných regiónov Slovenska.

Major JUDr. Róbert Pitoňák

V podcastoch a článkoch som už mnohokrát doložil, že o beztrestnosť a osobné pohodlie Makóa a Slobodníka sa v hojnej miere starali čurilly a Lipšicovo gestapo, reprezentované predovšetkým Repom a Šúrekom. Niet pochýb o tom, že nesú hlavnú zodpovednosť za krytie ich závažnej trestnej činnosti. Avšak v prípade zločinca Makóa sa o krytie tohto kajúcnika výrazne pričinil aj bývalý príslušník košického odboru NAKA major JUDr. Róbert Pitoňák.Najneskôr od apríla 2021 Peter Petrov vypovedal o rozsiahlej korupcii bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy (KÚFS) Ľudovíta Makóa. Tiger uvádzal fakty a dôkazy o tom, že Makó od neho za krytie trestnej činnosti prijal úplatky v celkovej hodnote okolo 360 000 eur. Napriek tomu, že jeho výpovede potvrdzovali viacerí svedkovia, major Pitoňák robil všetko pre to, aby až do volieb v roku 2023 neobvinil Makóa z prijímania úplatku a zneužitia právomoci verejného činiteľa.Peter Petrov mal rozsiahle podnikateľské aktivity. Legálne aj úplne ilegálne. V oboch sférach bol mimoriadne úspešný. Nezákonné podnikanie bolo založené predovšetkým na poskytovaní služieb v oblasti optimalizácie daňovej povinnosti iným subjektom. To znamená, že viaceré Tigrove firmy alebo spoločnosti pod jeho kontrolou, ovládané prostredníctvom bielych koní, vystavovali klientom fiktívne faktúry, aby zaplatili menej daní, za čo inkasoval provízie.V roku 2016 Peter Petrov poskytol šéfovi KÚFS Makóovi prvý úplatok vo výške 15 000 eur za vyriešenie problému jednej z jeho firiem. Následne bolo dohodnuté, že Tiger bude platiť Makóovi mesačný paušál vo výške 5 000 eur za to, že šéf KÚFS bude držať nad firmami Petra Petrova ochrannú ruku. Neskôr bol mesačný paušál zvýšený na 7 000 eur. Makó Tigrovi zabezpečoval vypracovávanie odvolaní proti rozhodnutiam daňových úradov. Za každý spracovaný dokument si vypýtal 3 000 eur. Peter Petrov odovzdal Makóovi v inej daňovej kauze úplatok v sume 80 000 eur. Kým polícia Makóa zadržala a bol vzatý do vyšetrovacej väzby, pokúšal sa zle zakrývaným vydieraním obtiahnuť Tigra o ďalších 200 000 eur, k čomu však napokon nedošlo. Pomedzi to všetko stihol Makó od Petrova zinkasovať ďalších 30 000 eur za to, že sa v jednej z jeho trestných vecí angažoval na Okresnom súde v Nitre.Krátka poznámka na okraj: Posledný uvedený prípad by si v budúcnosti zaslúžil širší opis nielen s ohľadom na trestnú činnosť kajúcnika Makóa, ale aj v súvislosti s pelechmi lotrovskými na okresnom aj krajskom súdne v Nitre, odkiaľ vzišla aj neslávne známa Pamela Záleská, sudkyňa Špecializovaného trestného súdu a konkubína Lipšicovej žinenky Tódovej.Späť k Tigrovi a Makóovi. Výpovede Petra Petrova do veľkej miery potvrdzovali niektoré inkriminujúce fotografie alebo komunikácie a najmä výpovede viacerých svedkov. Jedným z nich bol aj verejnosti dobre známy Matej Zeman, prezývaný Zemák. Pod tlakom okolností bol nútený potvrdiť nemalú časť výpovedí Petra Petrova aj zločinec a kajúcnik Slobodník. Pokus o vylákanie spomínaných 200 000 eur v podstatnej časti priebehu skutkového deja potvrdil aj ďalší svedok, bývalý vysoký funkcionár NAKA v Nitre. Prinajmenšom ďalší dvaja svedkovia potvrdili dôležité časti výpovedí Petra Petrova, jeden aj presvedčivo opísal, ako vytvoril videá a fotografie, keď Tiger odovzdával jeden z úplatkov Makóovi. Dôvodnosť podozrení proti Makóovi v nezanedbateľnom rozsahu potvrdzovali aj viaceré listinné dôkazy, zabezpečené do vyšetrovacieho spisu z poznatkových fondov KÚFS. Je pravda, že niektorí svedkovia, ktorí by si zjavne mohli privodiť trestné stíhanie, Tigrovu verziu nepotvrdzovali. Na druhej strane je však potrebné zvýrazniť, že to, čo hovoril Peter Petrov a čo potvrdzovali iní svedkovia, by bohato stačilo nielen na obvinenie, ale aj odsúdenie Makóa za korupciu, zneužitie právomocí verejného činiteľa a azda aj za vydieranie.Major Pitoňák však vyšetrovanie naťahoval. Síce vydal uznesenie o začatí trestného stíhania, ale iba takzvane vo veci. Makóa, prominentného kajúcnika Lipšicovho gestapa, dlho neobvinil a rozmyslel si to až po voľbách v roku 2023, keď sa mohlo chvíľu zdať, že niekto konečne urobí v oblasti trestnej politiky štátu dôkladný poriadok. Ako vieme, okrem zrušenia špeciálnej prokuratúry, premenovania NAKA na ÚBOK a málo ambicióznych noviel Trestného zákona a Trestného poriadku sa neurobilo nič podstatné. Keby to major Pitoňák tušil, možno by sa po voľbách nesplašil a Makóa neobvinil dodnes. Jeho zaváhanie, ak to tak môžeme nazvať, napravila generálna prokuratúra, ktorá obvinenie kajúcnika Makóa zrušila. Okrem iného vraj preto, lebo bývalý šéf KÚFS by mal byť obvinený na základe prísnejšej právnej kvalifikácie. Lenže v tomto ohľade sa doteraz nič podstatné neudialo a Makó chodí po slobode vysmiaty od ucha k uchu.

Oblúkom k Paulínke

Celkom na záver ešte tri dôležité poznámky.Po prvé, je síce pravdepodobné, že Rajmund Rovňánek mohol sprostredkúvať či predávať fiktívne nákladové faktúry spoločnostiam Slovanet a SLOVCLEAN. Avšak táto okolnosť nebola nikdy poriadne preverená a preukázaná. Naopak, štatutári firiem na počiatku kauzy vypovedali v postavení poškodených (teda obetí) o vydieraní najmä zo strany Kučerku. Ide o mimoriadne podstatnú okolnosť, preto sa k nej ešte raz vraciam. Kučerka so Slobodníkom boli až do neuveriteľného vyššie popisovaného zásahu Lipšica aj stíhaní za vydieranie, ale bývalý špeciálny prokurátor sa postaral o zmiernenie právnej kvalifikácie ich brutálneho konania. Napokon poškodení skončili ako obvinení za podplácanie, aj keď je jasné, že to, čo poslali Kučerkovi a spol., bolo výpalné, nie úplatok.Po druhé, čurilly aj Lipšicovo gestapo vedeli, že Makó a Slobodník im nehovoria pravdu o všetkej svojej trestnej činnosti. Vedeli aj to, že konanie kajúcnikov bolo z trestného hľadiska oveľa vážnejšie, ako to právne kvalifikovali. Čurilly a lipšicovci tým sami sebe nastavili pascu. Nemohli pripustiť spochybnenie pravdovravnosti kajúcnikov alebo prisúdiť ich konaniu prísnejšiu právnu kvalifikáciu ani v jednom prípade, pretože by sa následne rozsypali všetky takzvané profilové kauzy, v ktorých ich využívali ako univerzálnych svedkov. Inými slovami aj keď sú Makó a Slobodník absolútne nedôveryhodnými svedkami, čurilly a lipšicovci na ich dôveryhodnosti trvali, pretože bez nich by sa im úplne rozsypali mnohé kauzy.Po tretie, čurilly a lipšicovci kryli nielen trestnú činnosť prominentných kajúcnikov, zatvárali oči aj v prípade vážnych podozrení proti nominantom Matovičovho režimu. Napríklad z výpovedí kajúcnika Suchobu jasne vyplýva, že bývalý prezident Finančnej správy SR Jiří Žežulka a jeho ľudia požadovali výpalné päť miliónov od istej dodávateľskej firmy. Čurilly a Lipšicovo gestapo sa tým vôbec nezaoberali, tvrdenia o vydieraní nijako nepreverovali. Nepochybne boli laxní preto, lebo Žežulka bol nominantom Matovičovho advokáta Maroša Prosmana. A týmto oblúkom sme si dali odpoveď na aj na pôvodnú otázku, prečo nikto nikdy nevyšetril vážne podozrenie, že rodine Matovičovcov pomohla ekonomická mafia oprať viac ako jedenásť miliónov.

Peter Tóth