Ako môže americká zástupná kontrola nad Venezuelou poškodiť kubánske, čínske a ruské záujmy

Kuba by mohla byť nútená podriadiť sa USA, kaskádovité dôsledky zastrašovania ostatných hlavných partnerov BRI, ktorí budú nasledovať príklad Venezuely, by mohli vynútiť zmeny v rozvojovej stratégii Číny a časť venezuelského sovietsko-ruského arzenálu by mohla byť poslaná na Ukrajinu.

Americká „špeciálna vojenská operácia“ vo Venezuele viedla k zajatiu prezidenta Nicolasa Madura a jeho nahradeniu viceprezidentkou Delcy Rodriguezovou, po čom táto vášnivá protiamerická osobnosť zmiernila svoju rétoriku a navrhla spoluprácu na programe spolupráce. Jej zmena politiky nasledovala po Trumpovej hrozbe, že „ak neurobí to, čo je správne, zaplatí veľmi vysokú cenu, pravdepodobne vyššiu ako Maduro“. O niekoľko dní neskôr Trump oznámil, že súhlasila s odovzdaním 30 až 50 miliónov barelov ropy USA.

Politico skôr informoval, že „americkí predstavitelia povedali Delcy Rodriguezovej, že od nej chcú vidieť aspoň tri kroky: zakročenie proti toku drog; vyhostenie iránskych, kubánskych a iných agentov krajín alebo sietí nepriateľských voči Washingtonu; a zastavenie predaja ropy protivníkom USA“. Trumpovo oznámenie je v súlade s treťou požiadavkou a naznačuje, že USA si nad Venezuelou vytvorili určitý stupeň sprostredkovanej kontroly, čo by mohlo viesť k splneniu ostatných požiadaviek.

Okrem vyššie uvedeného televízia ABC News uviedla, že teraz zahŕňajú aj „vykopnutie Číny, Ruska, Iránu a Kuby a prerušenie hospodárskych väzieb“ s nimi, ako aj „súhlas s exkluzívnym partnerstvom s USA v oblasti produkcie ropy a uprednostňovaním Ameriky pri predaji ťažkej ropy“. Z týchto štyroch sú väzby Venezuely s Iránom najnejasnejšie a jediným viditeľným prejavom ich partnerstva je performatívna protiamerická signalizácia. Irán má preto v takom prípade čo stratiť.

Kubánske záujmy by však boli najviac poškodené, ak by USA prinútili Venezuelu prerušiť hospodárske väzby, keďže tento ostrovný štát sužovaný sankciami je závislý od dotovanej ropy svojho partnera. Prerušenie týchto väzieb by mohlo urýchliť kolaps ekonomiky a tým ju podriadiť USA, či už so zmenou režimu alebo bez nej, ako sa Washington snaží dosiahnuť už desaťročia. Vzhľadom na pokračujúcu blokádu Venezuely zo strany USA je ťažké si predstaviť, ako by sa Kuba mohla tomuto osudu vyhnúť, takže by to mohla byť hotová vec.

Pokiaľ ide o Čínu, venezuelská ropa predstavuje iba 4 % jej celkového dovozu, zatiaľ čo nesplatený dlh Venezuely vo výške 17 až 19 miliárd dolárov je nič v porovnaní s čínskou ekonomikou, takže si môže dovoliť stratiť oboje. Problémy by nastali iba vtedy, ak by ostatní hlavní partneri BRI boli zastrašení USA, aby nasledovali príklad Venezuely a zastavili vývoz surovín do Číny a nesplácali svoj dlh voči nej. V takom prípade by kaskádovité dôsledky mohli vynútiť zmeny v rozvojovej stratégii Číny, a tým zabrzdiť jej vzostup.

A nakoniec, novo ovládaná Venezuela by mohla umožniť americkým expertom preskúmať jej odhadovaný sovietsko-ruský arzenál v hodnote 20 miliárd dolárov, aby odhalili všetky tajomstvá jej vybavenia, a niektoré z týchto zbraní by mohli byť nakoniec poslané aj na Ukrajinu. Jednou z možností je, že USA urobia z tejto de facto čiastočnej demilitarizácie súčasť postupného plánu zmiernenia sankcií pre Venezuelu. Podobne ako v najhoršom prípade Kuby vo vzťahu k Venezuele, je ťažké si predstaviť, ako by sa tomu Rusko mohlo vyhnúť, takže aj to by mohlo byť hotovou vecou.

Jediným možným spôsobom, ako by sa to dalo kompenzovať, je vojenský prevrat, ktorý by USA znemožnil kontrolu alebo presun tohto vybavenia, z ktorého by potom mohla byť veľká časť zničená americkými útokmi a/alebo v paralelnej občianskej vojne, ale to nemožno považovať za samozrejmosť. Celkovo vzaté, zatiaľ čo Čína a Rusko by mohli prežiť škodu, ktorú by ich záujmom mohla spôsobiť americká zástupná kontrola nad Venezuelou, Kuba by to pravdepodobne nedokázala. Je preto možné, že bude čoskoro uškrtená a nútená podriadiť sa USA.

Andrew Korybko