Udalosti v Bruseli na konci tohto roka potvrdzujú to, pred čím mnohí z nás varujú už roky: EÚ námesačne kráča do historickej katastrofy, ktorú si sama spôsobila a ktorá sa viac podobá na pád francúzskej monarchie ako na akúkoľvek inú udalosť v moderných dejinách.

Francúzsko 1792: „Fiškálnu krízu, ktorá nakoniec zvrhla francúzsku korunu, spôsobilo financovanie americkej vojny za nezávislosť (1776). Kráľ Ľudovít XVI. zničil svoj vlastný štát, aby mohol bojovať proti geopolitickému rivalovi (Veľkej Británii) v zahraničí.“ (Foto: Fine Art Images/Heritage Images/Getty Images)
Titulky správ v posledných týždňoch dominovalo rozhodnutie EÚ garantovať Ukrajine novú pôžičku vo výške až 90 miliárd eur. Pojem „bezúročný“ sa však vzťahuje iba na Ukrajinu. Ak EÚ získa peniaze prostredníctvom kapitálových trhov podľa plánu, a) nebudú pre EÚ bezúročné a b) toto dodatočné zaťaženie zníži úverovú bonitu európskych štátov, čo nevyhnutne povedie k vyšším úrokovým sadzbám v dlhodobom horizonte.
Európske „elity“ si opäť raz myslia, že môžu mať verejnosť za bláznov. Spoliehať sa na budúce reparačné platby od Ruska je rovnako absurdné. Takéto platby by sa rovnali priznaniu porážky, ktoré existuje len v mysliach Kallasovej a spol., ale nie na bojisku.
Nenechajte sa oklamať technokratickým žargónom médií. Rozhodnuté tu nie je len o pôžičke, ale o prekročení fiškálneho Rubikonu. Financovaním prostredníctvom „spoločných pôžičiek“ podporených rozpočtom EÚ – „plánu B“ presadeného po neúspešnom zabavení zmrazených ruských aktív – Brusel v podstate zadnými dvierkami zaviedol eurobondy.
Nemecko sa desaťročia bránilo myšlienke mutualizácie dlhov, pretože si veľmi dobre uvedomovalo, že by to EÚ premenilo na transferovú úniu, kde nemecká šetrnosť platí za márnotratnosť iných. Merzova vláda však v ohromujúcej kapitulácii poľavila. Berlín súhlasil s plánom, ktorý zabezpečuje budúcnosť kontinentu. Čo to znamená pre úverovú bonitu Nemecka? Znamená to, že kotva európskej ekonomiky je teraz pripútaná k potápajúcej sa lodi. Ak by Francúzsko alebo Španielsko upadli do finančnej krízy, teraz budeme musieť všetci zaplatiť účet.
Európsky scenár z roku 1776
Prečo sa to deje? Pretože naša trieda lídrov je uväznená v moralistickej ilúzii, ktorá ignoruje ekonomickú realitu a zároveň nemá prakticky žiadne historické znalosti.
V mojej nedávnej diskusii na GB News som priniesol porovnanie, ktoré sa podľa mňa stáva každým dňom relevantnejším: Francúzska revolúcia v roku 1789. Pripomeňme si, že fiškálna kríza, ktorá nakoniec zvrhla francúzsku korunu, bola spôsobená financovaním americkej vojny za nezávislosť (1776). Kráľ Ľudovít XVI. zničil svoj vlastný štát, aby mohol bojovať proti geopolitickému rivalovi (Veľkej Británii) v zahraničí v nádeji, že britská porážka mu zabezpečí kolónie bohaté na cukor v Karibiku. Riskantná hazardná hra so známym výsledkom: Namiesto zberu bohatstva zožal revolúciu v roku 1789.
Treba vzdať hold Francúzom: Ich stratégia zlyhala, ale aspoň nejakú stratégiu mali. Aká je vlastne stratégia EÚ? Vlievame miliardy do vyčerpávajúcej vojny na Ukrajine – vojny, ktorú nedokážeme udržať ani priemyselne, ani finančne – zatiaľ čo naše vlastné školy, nemocnice a infraštruktúra chátrajú. Ako dlho budú ľudia v Európe akceptovať, že pre Donbas sú neobmedzené peniaze, ale pre Porúrie alebo Stredozemné more nie? Francúzska monarchia si myslela, že jej inštitucionálny rámec je bezpečný, až kým zrazu nebol. Mandaríni v Bruseli trpia rovnakou aroganciou.
Veľké politické preskupenie
Verejnosť už reaguje. S koncom roka 2025 sa na celom kontinente prudko rozmáhajú pravicové a protiestablishmentové strany.
Rakúsko: Na čele je Rakúsko, kde súčasné trendy naznačujú, že absolútna väčšina pre FPÖ už nie je vylúčená. V niektorých prieskumoch už bola prekonaná hranica 40 percent, pričom zvrátenie trendu je v nedohľadne.
Nemecko: Podobný obraz sa objavuje aj tu. AfD teraz dosahuje v prieskumoch rekordne vysoké výsledky a súťaží o vedúce miesto – scenár, ktorý bol ešte pred niekoľkými rokmi nemysliteľný. „Firewall“ horí.
Británia: Spojené kráľovstvo zažíva politické preskupenie v takom rozsahu, aké nezažilo od vzostupu Labouristickej strany v 20. rokoch 20. storočia – lenže tentoraz sa dynamika odkláňa od zavedeného konsenzu. Strana Reform UK si v prieskumoch otvorila jasný náskok a čoraz viac vytláča konzervatívcov. Podobné trendy vykazujú aj Francúzsko, Španielsko a Portugalsko.
Geopolitická kontrola reality
Zatiaľ čo Európa sa zapája do tohto aktu sebaupálenia, naši rivali trpezlivo sledujú. Vladimir Putin nemá žiadnu motiváciu ukončiť vojnu teraz. Prečo by mal? Vidí trhliny v EÚ. Vidí nemeckú vládu paralyzovanú finančnými záväzkami a francúzsky štát balansujúci na pokraji platobnej neschopnosti. Môže jednoducho počkať, kým sa európsky domček z kariet zrúti a k moci sa dostanú vlády, ktoré sa viac zaujímajú o lacný plyn ako o morálne križiacke výpravy.
Čína hrá hru na dlhé trate. Zatiaľ čo európske národy deindustrializujú v snahe o dosiahnutie nulovej čistej spotreby energie – vypínajú jadrové elektrárne a destabilizujú naše siete nestálymi obnoviteľnými zdrojmi energie – Peking hromadí kritické zdroje, ako je ropa, a masívne rozširuje svoju energetickú sieť. Chápu, že vojensko-priemyselný komplex 21. storočia nemôže fungovať na zbožných prianiach a veterných mlynoch. Menej konkurencieschopné čipy spájajú s lacnou a bohatou energiou, čím si zabezpečujú výrobnú dominanciu, ktorej sa dobrovoľne vzdávame.
Prežívame revolučný moment. Priepasť medzi rétorikou európskej elity – sľubujúcou víťazstvo na Ukrajine a zelený raj doma – a realitou klesajúcej životnej úrovne a deindustrializácie sa stala príliš veľkou na to, aby sa dala preklenúť.
V roku 1988 nikto neveril, že Sovietsky zväz o štyri roky neskôr zanikne. V roku 2025 sa predstava, že EÚ v jej súčasnej podobe prežije toto desaťročie, javí čoraz viac ako fantázia.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/NieProgresivizmu
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.