Je to najnovší dystopický vynález Európskej komisie – takzvaný Európsky štít demokracie. Prišiel so všetkou pompou, akú si človek od stále neskromného vládnuceho kňazstva Bruselu môže priať. 12. novembra komisár Michael McGrath a podpredsedníčka Komisie Henna Virkkunnenová stáli pri svojich pódiách a odriekali známe zaklínadlá o hnutí #NašeHodnoty ™. Človek by takmer obdivoval túto podívanú – číru drzosť – nebyť chladného chladu, ktorý sa neomylne skrýval pod nacvičenými frázami. Za zdanlivo benevolentnou, paternalistickou prezentáciou sa skrýva program, ktorý je tak dychberúco centralizujúci, tak nehanebne autoritársky, že ho možno nazvať iba pravým menom: Toto nie je štít na obranu demokracie, je to meč určený na ohrozenie a kontrolu národov Európy.
„Dezinformácie“ sa kedysi pálili, teraz sa mažú. Rovnaký účinok. Európske centrum pre demokratickú odolnosť je „skutočným výkonným dielom orwellovskej predstavivosti… paneurópskym ministerstvom pravdy: bude koordinovať národné orgány, monitorovať online diskusie a – čo je dôležitejšie – rozhodovať o tom, ktoré informácie sú a ktoré nie sú „spoľahlivé“.“ (Foto: Keystone/Getty Images)
Ak by sme mali veriť Komisii, Európa stojí na pokraji kolapsu – nie preto, že by bola zle riadená, ale preto, že si to uvedomilo príliš veľa ľudí . Podľa názoru Bruselu je náš kontinent zo všetkých strán obliehaný tieňovými digitálnymi prízrakmi, ktorých mémy, príspevky a zle upravené deepfaky hrozia zvrhnutím celkovo slušnej, efektívnej a benevolentnej politickej triedy. Brusel sa ako vždy prezentuje ako posledná bašta hnijúceho „liberálneho poriadku“. Štít je koncipovaný ako obranná štruktúra s tromi „piliermi“ kľúčovými pre udržanie demokratického poriadku: ochrana informačného priestoru, posilnenie demokratických inštitúcií a zvýšenie sociálnej odolnosti. Tlačová správa však nehovorí, že každý z týchto pilierov spočíva na rozhodne antiliberálnom predpoklade – a to, že európskemu občanovi nemožno dôverovať, že bude myslieť bez dozoru.
Túto novú architektúru represie korunuje všemocné Európske centrum pre demokratickú odolnosť, skutočný kúsok orwellovskej predstavivosti. Formálne je jeho mandátom chrániť nás, naivných plebejcov, pred dezinformáciami. Menej formálne sa oveľa viac podobá na paneurópske Ministerstvo pravdy. Bude koordinovať národné orgány, monitorovať online diskusie a – čo je dôležitejšie – rozhodovať o tom, ktoré informácie sú a ktoré nie sú „spoľahlivé“. Dá sa takmer predstaviť, ako si kolektívny vzdych úľavy vydechne okolo falošne prefíkaných autoritárov v Berlaymonte: Konečne bude moc definovať pravdu riadne centralizovaná. Pravda už nebude závisieť od nudných a potenciálne destabilizujúcich faktov; zrodí sa z administratívneho aktu.
Zámery Komisie sa jasnejšie prejavia pri skúmaní mnohých úrovní presadzovania práva zabudovaných do Štítu. Pod kombinovanou váhou zákona o digitálnych službách a zákona o umelej inteligencii budú veľké platformy čeliť zvýšenej kontrole, najmä počas volebného obdobia. „Škodlivé naratívy“ môžu spustiť krízové protokoly; ekosystém „nezávislých“ orgánov na overovanie faktov – financovaných, kontrolovaných a legitimizovaných Bruselom – bude určovať hranice prijateľnej diskusie. Ak k tomu pridáme kontrolu chatu, ktorú Brusel stiahol z verejnej diskusie, ale stále ju chce zaviesť, zostane vám hustá represívna sieť, ktorá zatieňuje rozsah alebo zdroje Mielkeho Stasi v bývalej Nemeckej demokratickej republike.
Toto nie je demokratická odolnosť, ale jej najjasnejší opak. Je to diktatúra v mene liberalizmu: je to v skutočnosti dictablanda, španielsky výraz pre mäkkú diktatúru . Vo svojom boji proti ruským botom, trollom a dezinformáciám sa von der Leyenová zdá byť odhodlaná vytvoriť kópiu Surkovovho a Putinovho konceptu „riadenej demokracie“ a vnútiť ho európskym národom. To jej nesmie prejať.
Niektorí môžu tieto úvahy považovať za šokujúce alebo melodramatické. Nie sú. Človek by mal venovať viac pozornosti tomu, čo Brusel robí, a menej tomu, čo hovorí. V celej Európe už vlády vytvorili množstvo schém na manipuláciu a formovanie internetovej diskusie. Všetky sú založené na myšlienke, že iba štát dokáže rozlíšiť pravdu od lži. Štít tento model jednoducho europeizuje, začleňuje ho do nadnárodného aparátu a Komisii udeľuje úlohu konečného arbitra. Stavia na tajomnej logike, ktorá už stojí za francúzskou jednotkou Viginum, ktorá sa považuje za ochranu pred zahraničným digitálnym zasahovaním, alebo za nemeckým zákonom NetzDG, ktorý bol zriadený na boj proti „dezinformáciám“ online, a dáva autoritárske nástroje inštitúcii, ktorá nie je zvolená, a preto je demokraticky nezodpovedná.
Týmto konaním EÚ prezrádza oveľa hlbší strach: Po rokoch inštitucionálnych chýb – zbabelom zvládnutí pandémie a Ursulagate, energetickej kríze, erózii verejnej dôvery, svojej manickej, sebazničujúcej geopolitickej agresivite – Brusel chápe, že stratil všetku morálnu autoritu, ktorá mu ešte zostala. Namiesto toho, aby sa čelil svojim zlyhaniam, snaží sa riadiť vnímanie. Keď realita nespolupracuje, naratívny manažment sa stáva nevyhnutným. A keď sa verejnosť stane skeptickou, potom sa samotný skepticizmus stáva bezpečnostnou hrozbou pre odtrhnutú vládnucu triedu. Sme konfrontovaní s tichou transformáciou európskej demokracie na niečo, čo je hlasno a nepochybne zhora nadol riadené, v ktorom inštitúcie nezaobchádzajú s občanmi ako s politickými agentmi, ale ako s neschopnými deťmi. Je to model, ktorý oslavuje poslušnosť pred diskusiou a konsenzus pred politickou rozmanitosťou.
Je to prejav veľkolepej irónie: V snahe „chrániť demokraciu“ Komisia vytvára práve tie podmienky, za ktorých demokratický život chradne. Európa nepotrebuje ďalší centralizovaný cenzúrny stroj. Potrebuje dôveru vo svojich občanov, pokoru od svojich inštitúcií a odvahu prijať, že sloboda zahŕňa aj slobodu nesúhlasiť, mýliť sa, hádať sa a dokonca aj urážať. Demokracia, ktorá nedokáže čeliť neschválenému prejavu, nie je vôbec demokraciou.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.