Kacírsky odkaz – odkazu 17. novembra 2025 z bratislavského námestia

• „ZAČNITE s VYSŤAHOVANÍM“. Lebo okupácia Slovenska práve začala..

A pôvod tejto historickej paralely netreba osobitne predstavovať. Lebo len okolnosti a osoby a obsadenie sa na Slovensku po rokoch zmenili. Inak tá paralela sedí na dnešok ako šerbel na zadok.

S aktualizovaným podtitulkom : Neopakujte na slovenskej vojnovej scéne „ukrajinský scenár“.  Aby sa zachránilo čo najviac z územia požieraného v priamom prenose dnešnými novodobými „okupantmi“. A na tento účel  je treba povolať verné „profesionálne posádky“ a získať na svoju strany každú poctivo zmýšľajúcu nohu na Slovensku.

Lebo po včerajšom (pred)večeri musí byť každému človeku s otvorenou „siedmou čakrou“ – tou, ktorá sa otvára smerom hore, a ktorá dáva väčšie duševné schopnosti porozumieť veciam, udalostiam a javom vôkol seba ako tie, s ktorými sa viacej pracuje v čase keď „svieti slnko“ – že už nie je dôvod a ani milosrdný čas čakať. Lebo každým dňom sa územie existujúce doposiaľ ešte zatiaľ „pod vládnou správou“ zmenšuje ako Šagrénova koža..

A s ohľadom na uvedené, musí dnes každý, ktorý mal o tom ešte do včera pochybnosti,  musí už prijať za reálny fakt, že fenomén ČAS, fungujúci tentokrát ako rozdúchaný oheň, už viac vládnu koalíciu a s ňou ani bežných ľudí pri tomto ohnisku samotný nezohreje.

Lebo ten včerajší upršaný podvečer v BA s videnou kulisou neuveriteľne poslušného stáda, schopného urobiť čokoľvek na povel  prevodového kolesa poslaného na Slovensko –  treba v tomto duchu vnímať exemplárne symbolicky. A zároveň ako tvrdý, praktický odkaz, ako prebudenie do nového dňa, že sa už nevezieme na lodi bláznov, ale na lodi fanatikov, na území, kde dnes prestali vládnuť už akékoľvek politické, morálne, ľudské pravidlá.

Lebo sme sa práve ocitli na palube s bezhraničnou a bezprecedentnou anarchiou, ktorá sa stala bojovým prostriedkom masy vidiacej len červené súkno pred sebou, neuvažujúcej vlastnou hlavou, nápadne sa už dnes podobajúcej nezastaviteľnému stádu bizónov vo voľnej prírode. Účelovo spustenou ničotnou anarchiou v úlohe baranidla na vylomenie dverí na Úrade vlády.

A dôvod..?

Ten východiskový, základový, bez ktorého nejde robiť na vláde poriadok, na ktoré  sme až dodnes márne čakali  – je bez všetkých pochybností HLAS,  dnes nie je len ako politická mŕtvola, ale naplno odhalený kontrabant, ktorý sa viezol (ešte) na lodi bláznov. Ktorý jedným vrzom spochybnil dôveru cestujúcich a zároveň svojou (progresívnou) ťarchou tú, ešte dovčera funkčnú loď, ťahá každým dňom viac a viac ku dnu.

PRETO už netreba verejné vyhlásenia, dnes už treba konať. S prvotným vedomím, že aktivistov, predstavujúcich „štát v štáte“, ktorými je dnes prežratý už aj štátny aparát dnes nejde vykántriť z existujúcich pozícií mocensko-správnym aktom. Už vôbec nie dohovorom na koaličnej rade..

DNES, 5 minút po 12-tej,  je treba začať prepriahať „kone v záprahu“. Aj keď v polceste. Lebo do cieľa sa inak nedostanete..

A pritom treba mať na zreteli, že síce  odstavenie podpredsedu vlády Petra Kmeca bol správny krok, ale „kôň“, ktorý ťahá záprah doľava, a ktorý to súčasné, evidentné vykoľajenie koča z naplánovanej vládnej trajektórie meritórne zapríčinil, ten je z inej stajne. Majúc na mysli ministra rezortu, ktorý neprehliadnuteľne generoval vývoj, ktorý skončil na konci včerajšieho dňa formálne kriedovými výstupmi. Prejavmi, ktorým sa dnes prisudzuje nepatričný „revolučný význam“ – len hluchými a slepými pozorovateľmi. Lebo prehliadaná príčina je otcom dôsledku..

Lebo školstvo ako rezort, lebo školstvo ako predmet ich riadenia a kontroly, lebo školské zariadenia (osobitne na prvom a druhom stupni !) ako „konečný užívateľ“ výhod hluchoty a slepoty ministerstva školstva, aj s iniciatívnym priliatím oleja do ohňa –  bolo nosným, prvotným spúšťačom počiatku príčin, miestom počatia, aj zrodu, kde „svetonázorová okupácia“ Slovenska uzrela svetlo sveta. A kde sa v ruka v ruke s orgánmi trestného konania beztrestne tolerovali počiatočné prejavy anarchie, ako ju poznáme dnes..

Spomenie si dnes v tejto súvislosti ešte niekto na Emila Hodála z prominetného, bilingválneho bratislavského gymnázia na trestuhodné (a pritom tolerované) slová, ktoré vyvolávali zimomriavky na koži súdneho človeka..?

O tom ako majú zmapovaných odporcov Čaputovej, ako ich budú strieľať..? S ďalším nemenej neprehliadnuteľným kalibrom „streliva“, ktoré napokon stálo aj na počiatku spúšťajúcej anarchie s vulgárnym, nenávistným obsahom, ako vyústila do prejavov, ktoré novšou dobou na verejnosti prezentoval ten chudák v Poprade,  a po ňom neukojená adolescentná obsluha PS..

A otázka na koniec, ktorá tomu všetkému dáva „logický zmysel“..

Možno sa tej dnešnej anarchii a od nej sa odvíjajúcej  vulgárnosti na verejnosti čudovať, keď poradcom ministra školstva je človek, ktorý bol poradcom Čaputovej, ktorý bol autorom, podržte si klobúky, nechutného výsmešného emotikonu ľudského výlučku, na tento účel výnimočne nazvaným expressis verbis – „hovno“ – zaslaným na margo komunikácie Tkačenka, dobovej trúby (SME) s R. Ondrejíčkom o tom :

• ako treba Simu (Magušinovú) ZAŠIŤ, aby sa ZASTAVILA NOVÁ PRODUKCIA, lebo je KRESŤANKA..

Zvrátené,  bezprecedentné svedectvo o morálnej výbave človeka v postavení poradcu ministra školstva, rovnako ako od ich autorov. Vulgárne, trestu hodné, diskvalifikačné v civilizovanej spoločnosti, aj tej západnej, na ktorú sa zmutovaný liberálny progres denno-denne odvoláva. A čo je úplne zlé, že je pritom prehliadané človekom, politikom, zodpovedným najvyššej štátno-správnej úrovni – za vzdelávanie a výchovu detí a mládeže na všetkých úrovniach ŠKOLSTVA.

A to ozaj nejde pochopiť. A najmä tolerovať. Ibaže by sa to dalo vysvetliť logickou úvahou, rovnakým „svetonázorovým“ presvedčením svojho „zamestnávateľa..“

A predsa, ešte otázka „do šatne“. Toto etické a charakterové „vysvedčenie“ dnešnej najvýznamnejšej (personifikovanej) ťažoby vládnej koalície nebolo známe nikomu zodpovednému..? Ministrovi, predsedovi strany HLAS, ani predsedovi vlády..?

Nenahovárajme si, bolo. Len sa pozabudlo na zákon prírody. Na to, že všetko tolerované ZLO sa vie po zásluhe vrátiť ako bumerang na miesto činu. Aj toho „konkludentného“ (ne)konania..

Tak sa dnes tomu nečudujte. Konajte. Pozri hore ako..

P.S.:

Vrátiac sa k odkazu dnešných dní, ako je nemúdre držať sa ukrajinského scenáru, odmietajúceho kapituláciu, vedzte, že toto je exemplárny, neštátnický príklad ako sa za podobnej paralelnej situácie zachovať. Lebo držať sa tejto politickej stratégie ako pes ježa, to by skončilo rovnako, ako „zajtra“ na UA. Stratou neporovnateľne väčšou ako v prípade zloženia zbraní. Lebo aj keď je to bolestné, menej býva oveľa viac – udržanie volebného portfólia v číslach nad hranicou zvoliteľnosti. Lebo prípad Hlasu nech je toho živým príkladom..

PRETO v podmienkach vládnej koalície to znamená podstúpiť riziko prežitia „očisty vlády“ na úkor Hlasu, a akceptovať pritom možné dôsledky prepriahania koní počas cesty – stratu dôveru terajšej vlády, čo by znamenalo vymenovanie novej, úradníckej vlády.

Síce chabá perspektíva, vediac o hodnotových prioritách prezidenta republiky, ale s menej citeľnými dôsledkami pre Smer. A čo je dôležitejšie pre občanov Slovenska. Lebo tentokrát neplatí, že múdry človek sa učí na vlastných chybách. Lebo prísť na to až potom, po strate väčšieho „územia vplyvu“, to už  bude nielen pre Smer, ale pre väčšinu občanov na Slovensku neskoro..

S pripomenutím na záver, že núkajúcou sa príležitosťou k tomuto postupu je ústavná povinnosť vlády požiadať (po 22.novembri) o svoju dôveru parlament z titulu dosiahnutej výšky verejného dlhu na úrovni sankčného pásma, aktivujúceho zo zákona mechanizmus dlhovej brzdy.

Laco Kopál