TÁTO VLÁDA UŽ NEMÁ ČO PONÚKNUŤ. AK CHCE ZABRÁNIŤ KATASTROFE, MUSÍ UROBIŤ JEDINÚ VEC.

Fakt, že poslankyňa Janka Bittó Cigániková nebude prítomná na odvolávaní Tomáša Tarabu, iba posilňuje dohady, že za nimi stojí tá istá finančná skupina. Premiér Fico po prvý raz nemá situáciu pod kontrolou, ale Tomáš Taraba sa vo všeobecnosti preceňuje. Nemožno mu uprieť určitý politický talent, ale nezabúdajme na to, že to nie je tímový hráč, nikdy sa nedokázal presadiť s vlastnou stranou a vždy potreboval politický výťah. Predstava, že by z tej bezcharakternej zmesi oportunistov, prospechárov a vydieračov, ktorá sa mu ponúka, vyskladal životaschopnú stranu, je smiešna. Ešte aj György Gyimesi, s ktorým ešte pred pár mesiacmi plánoval spoločnú politickú budúcnosť, od neho potichu odišiel. Aj jeho pôsobenie na čele ministerstva životného prostredia sa umelo nafukuje. Iste, lobisti, betonári a oligarchovia krochkali spokojnosťou, ale zároveň sa riešilo všetko možné, len nie ochrana prírody, krajiny, ovzdušia či vôd. Takže čo bude nasledovať?

Nielen Robert Fico hrá vabank. Aj Andrej Danko do tohto zápasu vložil všetko. Už nemôže ustupovať. Ak by sa opäť podvolil premiérovi, definitívne stratí tvár. No ak sa mu nepodarí odvolať Tomáša Tarabu, oslabí to postavenie Slovenskej národnej strany až na hranicu bezvýznamnosti. V tejto súvislosti je však zaujímavá otázka, prečo je odrazu parlamentná väčšina s opozíciou potrebná na odvolanie ministra taká neistá.

Spomeňte si na roky 2005 – 2006, kedy tu Mikuláš Dzurinda takmer rok vládol s menšinovým kabinetom prostredníctvom kupovania poslancov. To isté hrozí teraz. Premiér Fico hovorí, že sa nenechá vydierať, ale to sa už nechal takmer dva roky, keď umožnil kreatúram ako Huliak, Migaľ či Šalitroš, aby si kúpili ministerské posty výmenou za poslušnosť.

Vyjadrenie Roberta Fica, že ak Danko s Tarabom neprídu k rozumu (čo nehrozí), zahlasuje s opozíciou za predčasné voľby v januári, považujem za prejav zúfalstva. Čo by tým dosiahol? Zničil by svojich koaličných partnerov. Zničil by politický planktón od Zora Kollára cez Sulíka až po SNS a maďarskú Alianciu, ktorí potrebujú čas na posilnenie. Zničil by vlastný koaličný potenciál. A v dôsledku toho by prudký nárast frustrovaných voličov s najväčšou pravdepodobnosťou priviedol k formálnemu víťazstvu Republiku, aj keď by tá nebola schopná zostaviť vládu. Na takého skúseného matadora neobyčajne hlúpe rozmýšľanie.

Je čas priznať si, že táto vláda už nemá čo ponúknuť. Na Slovensku sa nežije ani lepšie, ani pokojnejšie, ani bezpečnejšie, ako nám to sľubovala vo svojom programovom vyhlásení. Ani len od tých vzájomných ruvačiek nás neochránila. Ak chce premiér zabrániť katastrofe, jedinú možnosť, ktorú má, je spojiť hlasovanie o rozpočte s hlasovaním o dôvere vláde. Ak parlament vysloví jeho štvrtému kabinetu nedôveru (čo je dosť pravdepodobné), do volieb by nastúpila úradnícka vláda, ktorej jedinou úlohou by bolo vykonať všetky nevyhnutné konsolidačné opatrenia, na ktoré nemá súčasná vláda potrebnú odvahu a súčasná opozícia potrebnú kompetentnosť. Iba takýto scenár môže zastaviť úpadok koaličných strán. V opačnom prípade nás čaká hrôzovláda diletantov, ktorá sa bude opierať o pomstychtivých extrémistov a pozbieraných obscénnych hulvátov typu Galko, Macko, Pročko a podobné karikatúry politikov. Tak si, prosím, všetci, ktorým naozaj záleží na Slovensku, premyslite, čo robíte.

Eduard Chmelár

Zverejnené dnes 13:41