Blíži sa 17. november a už teraz je jasné, ako budú pred týmto dátumom hecovať liberáli a proagresívci

Pritom ide o klasický vzorec – zobrali historickú udalosť alebo zvyk a prepísali ho iným. Sociálne inžinierstvo na akom je postavená aj Biblia.

V tomto prípade išlo o vraždenie českých študentov nacistami, ktoré by sme si mali pripomínať. Namiesto toho nám tlačia udalosť, ktorá bola vpred pripravená. Šťastie totiž praje pripraveným a nech boli vtedajší papaláši akí chceli, mali informácie a vedeli aj riadiť. Nie nadarmo napríklad po revolúcii pôsobil generál Lörinc ako poradca jednej z finančných skupín.

Prešli zo systému do systému suchou nohou. A toto máme oslavovať? Že sme na námestiach odovzdali klúče od miešačky? Od národného hospodárstva, ktoré bolo v tomto prevratnom medziobdobí najprv premenované na štátne a neskôr v rámci privatizácie na súkromné. Takzvaný gól na dve prihrávky, všetko v gescii tzv. Harvard boys typu Jeffrey Sachs, presnejšie ich bábkovodičov.

Ak naviažete novú udalosť na predošlú nešťastnú, nestane sa šťastnou. Práve naopak. Znásobíte tragédiu. „Zamatová“ síce nepreliala toľko krvi ako vraždenie jednotiek SS, ale zasiahla prakticky každého v našom štáte a väčšinu poznačila chudobou – materiálnou aj duchovnou.

S privatizáciou išla ruka v ruke aj privatizácia kultúry či zvykov. Dnešné deti už oslavujú na školách americký sviatok smrti namiesto našich tradičných fašiangov, kde sme naopak smrť chceli dostať od nás čo najďalej.

Zanevreli sme na naše poklady. Na kroj či ľudový odev, pritom hneď za hranicami – v Rakúsku – ho bežne nosia ľudia do práce. Áno, aj biznismeni. Prirodzene nie všetci, ale nemáte problém na ulici či v obchode stretnúť pani s typickou sukňou a tzv. dirndlom alebo pána v zelenom vyšívanom saku.

17. novembra by sme študentom mali v prvom rade pripomenúť rok 1939 a študentský odpor a statočnosť voči nacistickej okupácii.

Hovorme so študentami a ponúknime im ďalšie dieliky mozaiky.

Svetonázor