ČÍTANIE zo svetského EVANJELIA podľa Jána a Marka

S podnadpisom : NEPOUČITEĽNÍ alebo len NEDOUČENÍ farizeji sú prekliatím našej doby ?

Začnime tam, kde pokrytectvo vyhĺbilo nezmazateľnú stopu v kresťanskej histórií. Pri biblickom dedičstve, ako nám ho sprostredkovali 4-ria evanjelisti vo význame spoznania fatálnych príčin a následkov dopadu hriešnosti človeka na jeho život a na životy jeho blízkych i vzdialených blížnych. A zároveň v širšom  význame mravného poučenia nám ukazujú cestu, ktorá je cieľom každého človeka bez výnimky, žiť život v pravde, čestnosti, rešpekte a tolerancii k druhým..

A základovou doskou tohto posolstva pre svet sú na tento účel parafrázované slová Ježiša Krista, zachytené v Evanjeliu podľa Jána 8:7. „KTO z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do „neho“ kameňom“.

Ako vyšité pre dnešnú dobu. Len ich vytesať na každé pódium, na každé verejné zhromaždenie, v ktorom sa kameňuje nosný hriešnik doby, ktorú žijeme – človek, straník, politik, štátnik, zištne, účelovo mu nasadzujúc z bezodnou nenávisťou psiu hlavu hriešnikmi z iného politického súdka. Trpkejšieho na chuť a nebezpečnejšieho pre verejné zdravie našej spoločnosti.

Dôvodne. Lebo je on je naozaj hriešny, lebo on veľakrát zhrešil, lebo je mu zato veľa čo vyčítať. Aj súdiť. Ale, uvedomujú si tí pokrytci – zvlášť tí, ktorí majú mať Bibliu vo vrecku, že podľa náboženského manuálu pre život majú hovoriť a konať v duchu Evanjelia..?

Zamysleli sa nad nehanebnosťou, prameniacou zo skrývaných nečistých pohnútok, z nekalých úmyslov, z úmyselnej snahy nediskvalifikovať človeka pred verejnosťou pre jeho osobné, pracovné pochybenia, ale len a len pre jeho politickú existenciu, pre jeho ideologické presvedčenie. A skrz vedome očierňovať zároveň „jeho“ stranu ako prekážku pre volebný úspech. Lebo aj keď je to hriešnik, tým najprekérnejším hriechom týchto žalobcov je súdiť demonštratívne druhých, hoci (v prvom rade) sú sami hriešni. Násobne hriešnejší. Ľudsky, politicky a morálne. Len im to nemal kto – v tom predbiehaní sa – kto si doňho skôr a kto bolestnejšie kopne – názorne a preukazne doposiaľ povedať na plné ústa.

Až do „včera“. Rovno, už bez škrupúľ, od najnovších „nevlastných bratov“ z Progresívneho Slovenska. Lebo tí ostatne (naschvál nemožno napísať, že naposledy) po schválení novely Ústavy pregnantne ukázali  na verejnosti, akú váhu a vážnosť pred nimi hnutie má. Že sú  pre nich len „menším ZLOM“, odložený náhradný diel pre prípad „volebnej poruchy..“

A čo je, čo už musí byť pre česť a dôstojnosť hnutia posledným klincom do rakvy na definitívne politické precitnutie, to sú slová   Pavla Hardoša, vyslané verejnosti zo súčasného „ústredného mediálneho centra pre riadenie nosných opozičných aktivít“, zo SME, že „konzervatívcom nejde o obranu demokracie, ale o nenávisť, a nemá zmysel snažiť sa ich naspäť dokopať do „obrany demokracie“. A/lebo hlasovanie za novelu Ústavy „je výsledok strategickej tupoty a bigotnej nenávisti“ (!).

Počúvajúc to so zatajeným dychom, Orwel musí krochkať slasťou, akého zadosťučinenia sa mu dostalo posmrtne priamo zo stredu Európy, obrátiac na ruby všetko, čo v tých chorých hlavách prepnúť ide.   

LEBO počujete dobre toho „demokrata“, čo má, ako celá tá spriaznená perepúť demokracie plné ústa. Vraj nenávisti, a to len a len pre uplatnenie legitímneho a navyše programovo vlastného straníckeho portfólia. Toho, v ktorom sa na prvom mieste ochraňuje rodina, s otcom a matkou ako zdrojom života, založeného na elementárnej existencii dvoch biologických rodov, mužského a ženského, ktoré sú bazálne spojené s biologickými pohlaviami. Nihilizujúc tak pritom prameň života prostredníctvom špekulatívne presadzovaného „sociálneho konštruktu“.

A tak je namieste sa pýtať prvý krát, adresujúc otázku priamo do centra hnutia.

Uvedomujete si, že toto sú 2 odlišné, zásadné, na míle vzdialené mentálne svety..? Ten váš, ušľachtilý, vlastný majoritnej časti spoločnosti, vychádzajúci z racionálnej a duchovnej podstaty človeka. A ten ich, tvrdený predobre platenými „kaučami“ z mediálneho a mimovládneho prostredia – prevažne alebo sčasti financovaných z prostriedkov rôznorodých majetkových fondov a dotačných schém, zameraných na účelové presadenie ideologických priorít.

I.

A spôsob, akým sa to deje – o tom je dnešná téma.

Opakovaný projekt – nebotyčné pokrytectvo – keď sa do popredia hlasne vystrčí ušľachtilosť iného druhu, „darované“ finančné prostriedky, zatajac pritom ich pravý účel, a často – na spôsob G. Soroša – zatajac aj ich nečistý (špekulatívny) pôvod. A tak pod flagrantne pokryteckou „filantropickou“ zámienkou „darovať“ finančné prostriedky nejde zďaleka o morálny počin, o šľachetný cieľ, ale o nečistý spôsob „prepierania“ špinavých peňazí, na ich druhotné špekulatívne zhodnotenie – „investovať“ ich ako judášske groše bytostiam ochotným za misu šošovice zradiť aj svoju starú mamu. Vediac pritom, že tí za tento „obrok“ urobia v provincii čiernu robotu. Že si na tento účel zoderú aj ústa, aby v nej presadili mentálny svet investora..

LEBO nesmieme, nesmieme nikdy pri tejto príležitosti zabudnúť, že to bol on, maskovaný „dobrodinec“ orwelovského razenia, ktorý sa dostal špinavým spôsobom k nehoráznemu majetku, keď len z večera na ráno dostal na kolená vlajkovú loď Spojeného kráľovstva, Bank of England (Britské ministerstvo financií odhadlo škodu na 3,4 miliardy libier) a získal tým MILIARDU libier,, že to bol on, ktorý za takto „svinsky zarobené“ peniaze mohol robiť „filantropa“ a meniť svet na svoj pomätený obraz bez limitov, v ktorom nemá miesto identita žiadneho druhu. Človekom počnúc a národom a štátom končiac.

Že to bol on, kto mohol pomôcť zvrhnúť Mečiara, ako sa nám dodatočne zveril stredný Šimečka, že to bol on, ktorý sa pričinil o Goldmanovu cenu pre Čaputovú za regionálny environmentálny počin a 175 tisíc kanadských dolárov k tomu (vo veci známej skládky Pezinok pričom meritum zásluhovosti na výsledku sporu spočívalo v zastupovaní žalobcu/mesta PK na Súdnom dvore EÚ, ktoré zrealizovala Advokátska kancelária G. Lehnert, k.s.), že to bol on, kto toto žieňa bez reálneho životopisu umožnil zviditeľniť a následne dostať do Grasalkovičovho paláca ako (svojho) Trójskeho koňa zo štedro (predtým) financovaného (pezinského) VIA IURIS, ako sa pre zmenu nepriamo tentokrát priznal on sám, atď., atď..

Preto platí, že čím skôr si to uvedomíte v hnutí, tým lepšie nielen pre vás, pre vaše volebné vyhliadky, ale predovšetkým pre tých, ktorých primárne zastupujete v Národnej rade SR.

II.

TOTO je čistá, nezastieraná pravda o tom, s akým opovrhnutím, s akým dešpektom a s akou „hodnotovou zhodou“ miluje progresívec už bez skrývaného falošného postoja svojho „konzervatívneho nevlastného brata“, spolubojovníka a spoluinvestora protivládnych protestov. Protestov, ktoré boli a sú svojím obsahom i dôsledkami tak podobné a tak korešpondujúce s tými spred 2000 rokov..

Majúc na mysli verejné zhromaždenie, kde vtedy rovnako rozvášnený pod-pódiový dav bol ochotný z nečistých, nenávistných pohnútok požadovať radšej omilostenie vraha, Barabáša, ako sa postaviť za „Človeka“, ktorému nedokázala vinu tamojšia súdna moc, ktorú predstavoval rímsky prefekt, „prokurátor“ Pontius Pilatus. Aby na verejné odsúdenie stačilo len to, že nebol ani v prejave ani v činoch konformný s  názormi a postojmi tých, ktorí ten dav proti nemu nahuckali. A nič na tom sa nezmenilo ani dnes.

VTEDY to boli židovskí veľkňazi a veľrada na čele s Kaifášom, čo požadovali smrť Ježiša. DNES ten dav huckajú a (politickú) „smrť“ žiadajú v princípe – z rovnakých príčin, rovnakí ideoví fanatici, a rovnaká (opozičná) „veľrada“, na čele aj s najvplyvnejším, podobne zmýšľajúcim „Kaifášom“, s domácou úlohou dosiahnuť politický exit dnešného, najnenávidenejšieho hriešnika na Slovensku. Za každú cenu..

Aby sa napokon história zopakovala v slovenských reáliách podobným spôsobom ako tomu bolo vtedy, keď aj tá dnešná nahuckaná pouličná „veľká porota“ vyniesla nad dnešným „povolaným“ hriešnikom v princípe rovnaký súdny ortieľ. Akurát len s tým rozdielom, že sa zmenil spôsob, miesto a čas vykonania trestu..

KEDY, KDE a KÝM, to je už navždy zadokumentovaná súčasť našej hanebnej histórie – tej, v ktorej sa s rovnakým smrtonosným zámerom a z rovnako úmyselných príčin zopakoval scenár spred 2000 rokov – nenechať aj za cenu najvyššiu ideového/ideologického nepriateľa bez odplaty šíriť „kacírske“ myšlienky a presadzovať na tento účel „hriešne“ národno-štátne záujmy, idúce dnes proti samému (novodobému) „Rímu“..

A tomuto absurdnému divadlu nechýba ani dnes vrcholové číslo, rovnaké ako vtedy, umývajúc si po tom všetkom na konci dňa, farizejsky, verejne, dnes už aj pred kamerami – svoje (zašpinené) ruky. Však „ja nič, ja muzikant“. Akurát, že zatajujúc do posledného dychu, že tí tam dole, pod pódiom, len tancujú tak, ako im muzika hrá..

A tak je namieste 2. otázka šitá priamo na mieru :

Či tie mantry, ktoré vytrubujete na verejnosti (o porušovaní právneho štátu zvlášť..) sú šírené z vašej strany len z čírej solidarity s novo objavenými „nevlastnými bratmi“ (s iným rodičovským genómom) alebo z túžby byť pri stole, keď sa  bude deliť moc..? Ak je správne b), zabúdate farizeji na to najdôležitejšie, že – pri tej ruji o miesto pri stole, pri ktorom sa už dnes trháte o medvediu kožu – ten medveď ešte stále behá po lese..

Alebo je to všetko inak..? Že je to iba tým, že ste sa len dobre nedoučili 15. kapitolu Evanjelia podľa Marka..?

PRETO je vám tak očistne potrebné pozrieť sa do zrkadla. Nie názorovo, ale názorne, faktograficky. Aby ste nemali pri konfrontácií pravdy, kde ujsť, ako má na to dnešná opozícia patent. Zanechať na verejnosti zámerne „uhlíkovú stopu“ a neniesť zato žiadnu právnu, morálnu ani politickú zodpovednosť, kalkulujúc pritom s tým, že v dôsledku dlhodobej (ne)vymožiteľnosti práva ten (prvoplánový) účel, o ktorý vždy na protestoch  ide, sa nadobro, fakticky beztrestne splní. Lebo po funuse, pre dobovú neaktuálnosť, už skutočná pravda nebude nikoho zaujímať..

Preto je treba túto „metodiku“ pokrytectva demaskovať, najlepšie vidieť „zo záznamu“. Ukazujúc, aký ste v hnutí bojovník s dvojakým metrom pri boku. Ako viete demonštratívne moralizovať a nihilizovať súčasnú vládnu koalíciu pre vytýkané prešľapy, zatiaľ čo ste tej predchádzajúcej koalícií robili v tých samých veciach lojálneho sekundanta so zníženou funkciou chrbtovej kosti.

LEBO inak hlava nedá, prečo, ste „nehádzali kamene“ na hriešnikov doby rovnako silne, rovnako hlasne, a s rovnakou frekvenciou VTEDY..? Lebo ten dvojaký meter súdenia vecí, udalostí a javov, to je poznávací „totem“ bojovníkov za slobodu, za demokraciu, za právny štát. Lebo po ňom je poznať najlepšie ich skutočný charakter..

Laco Kopá