PLAGIÁT AKO POLITICKÁ ZBRAŇ

K najnovšej kauze údajného plagiátu šéfa SIS Pavla Gašpara len toľko. Už klasická myšlienka francúzskeho spisovateľa Françoisa de La Rochefoucaulda zo 17. storočia hovorí, že každý originál je iba neodhaleným plagiátom. Plagiátorstvo sa však v posledných rokoch začalo zneužívať ako politická zbraň. Ak nechceme, aby sa tu na protivníkov účelovo a selektívne vyťahovali ich dávne či domnelé hriechy, celý problém treba riešiť systémovo.

Navrhujem preto, aby sa dali komplexne preveriť záverečné práce všetkých verejne činných osôb: politikov, sudcov, prokurátorov, novinárov – skrátka všetkých, ktorí sa angažujú vo verejnom živote. Pri súčasných technických možnostiach by to nemal byť problém. Mojimi rukami prešli za tri desaťročia pedagogickej praxe stovky takýchto prác a už teraz vám garantujem, že by sa na povrch dostalo množstvo pikantných prekvapení – aj o tých, ktorí dnes vykrikujú najviac.

Ten hlavný problém je však v niečom úplne inom. Dnes pôsobia legálne na našom trhu desiatky firiem, ktoré zarábajú na tom, že pre svojich klientov píšu bakalárske, magisterské a dokonca aj doktorské práce. Proste si ten titul kúpite. Pýtate sa, kto sú autori týchto podvodov? Samotní vysokoškolskí učitelia, ktorí si takto privyrábajú k svojim biednym platom. Neviem posúdiť, koľkí to robia, ale na nich ten biznis stojí. Navyše, v dnešnej dobe umelej inteligencie sa otvára otázka ďalšieho zmyslu takýchto prác.

Ak sa tu nenájde politická vôľa riešiť tento problém komplexne, tak sa tu nehrajme na rytierov čistoty, ktorí sa vzájomne ohadzujú blatom. Tu totiž už dávno nejde o akademickú poctivosť, ale o nástroj politického boja, pomsty a vydierania. A tieto praktiky treba raz a navždy ukončiť.

Eduard Chmelár