OMBUDSMAN DOBROVODSKÝ JE ČLOVEK NA SVOJOM MIESTE

Na pozvanie verejného ochrancu práv Slovenskej republiky Róberta Dobrovodského som včera podvečer navštívil jeho sídlo v Bratislave. Pán ombudsman sa živo zaujímal o moje názory v súvislosti s jeho iniciatívou sprostredkovať návrat ukrajinských detí z Ruska. V tejto súvislosti získal splnomocnenie konať tak zo strany ukrajinskej ako aj slovenskej vlády. Výmena by sa mohla uskutočniť na Slovensku. Jedinou podmienkou ruskej strany je, aby boli deti vrátené svojim biologickým rodičom, lebo podľa jej informácií sa s nimi na Ukrajine obchoduje.

V plnej miere podporujem a vítam túto iniciatívu. Som presvedčený, že je to najúčinnejší spôsob, ako môže Slovenská republika za danej situácie prispieť k zmierneniu utrpenia ľudí zasiahnutých vojnou. Aj medzinárodné normy nás zaväzujú, aby sme za každých okolností stáli pri tých najzraniteľnejších obetiach vojenských konfliktov – deťoch – a hľadali všetky spôsoby, ako im prinavrátiť bezpečie, dôstojnosť a nádej na lepší život. Pre večných hundrošov, ktorí majú vždy po ruke námietky typu „a čo deti v Gaze“, pripomínam, že pán ombudsman sa ma pýtal aj na možnosti, ako pomôcť palestínskym deťom a pred dvoma týždňami sa pripojil k európskej výzve na ochranu detí v Gaze.

Očakávam teraz množstvo zlostných hejtov z oboch strán, ale reakcie primitívov nikdy neovplyvňovali moje myslenie a konanie a ani ovplyvňovať nebudú. Využijem však túto príležitosť, aby som vyhlásil nasledovné: Činnosť pána ombudsmana Dobrovodského sledujem veľmi podrobne prakticky od začiatku a považujem ho za najlepšieho verejného ochrancu ľudských práv, akého sme kedy mali. V jeho prospech hovorí nielen mimoriadna aktivita (za necelé tri roky sú to tisícky posúdených a schválených podnetov od občanov), ale predovšetkým v našich končinách stále ešte nezvyčajný nadhľad, veľká miera nezávislosti a vysoká profesionalita.

Z tohto dôvodu odmietam nezmyselný a vo svojich dôsledkoch možno až nebezpečný útok Úradu vlády SR, ktorý vo svojom vyhlásení obvinil ombudsmana, že svojím podaním zákona o mimovládnych organizáciách na ústavný súd sa postavil na stranu politickej opozície. Ešte vo funkcii poradcu predsedu vlády som varoval premiéra, že nemôže vyhrať politický zápas naraz na všetkých frontoch a viesť ho jiráskovským štýlom „proti všem“. Rovnako dlhodobo upozorňujem na to, že ak chce byť Slovenská republika silným právnym štátom, potrebuje chrániť nezávislé inštitúcie.

Nie je žiadúce, aby mala vládna moc podriadené všetky organizácie, aby k nim pristupovala boľševickým štýlom „kto nejde s nami, ide proti nám“. Úlohou verejného ochrancu práv nie je prispôsobovať sa momentálnym politickým náladám, ale dôsledne a nezávisle obhajovať ústavný poriadok, ľudské práva a právny štát. Je prirodzené, že v praxi si môžu jeho stanoviská osvojiť aj iní, to však neznamená, že sa stáva súčasťou politického boja. Z toho, čo mi pán Dobrovodský povedal, mi je jasné, že si snahy jednotlivých aktérov mocenského zápasu zneužiť ho v plnej miere uvedomuje a že sa nenechá zatiahnuť do týchto politických hier.

To isté sa týka nedávnych útokov premiéra na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomíra Andrassyho, ktorého po jeho kritike stavu zdravotníctva a dotácií PPA vyzval, „nech sa už odopne od Matoviča“. Ale to je už trochu paranoidné. Zabudli na úrade vlády, že to bol práve NKÚ, ktorý odhalil zlodejiny na ministerstve obrany za pôsobenia Jara Naďa? Nechajte ľudí v úradoch, ktoré majú byť zo zákona nezávislé, pracovať. Pán premiér sa môže na svojho niekdajšieho straníckeho kolegu z SDĽ Ľuba Andrassyho hnevať, koľko chce, ale pomenoval len fakty. To, že štát rezignoval na presadzovanie záujmov pacientov a dnes nás držia v zdravotníctve pod krkom finančné skupiny, je dlhodobo holá pravda. Netreba sa hnevať na zrkadlo a treba s tým stavom niečo robiť.

Naspídovaným chlapcom z úradu vlády by mal niekto vysvetliť, aby sa pri svojej nadpráci trochu krotili a nevyrábali si zbytočne nepriateľov z ľudí, ktorí proti nim nič nemajú. Dnes s nimi nemusia súhlasiť, ale ešte sa im ich závery môžu zísť.

Eduard Chmelár