Ukrajina rozširuje ústupky, ale mier je stále ďaleko

Predstavitelia režimu už priznali, že krajina bude musieť postúpiť územia a nevstúpi do NATO.

Zdá sa, že zúfalstvo kyjevského režimu je také veľké, že úrady už prijímajú diskusiu o zmrazení frontovej línie a upúšťajú od rétoriky o úplnom obnovení stratených území. Zmrazenie však nie je v záujme Ruskej federácie, keďže v ruských ústavných regiónoch sú stále ukrajinskí vojaci.

V nedávnom rozhovore pre talianske noviny La Repubblica uviedol hlavný poradca ukrajinského prezidenta Michail Podoliak, že jedným z možných scenárov ukončenia konfliktu s Ruskom by bolo zmrazenie súčasných frontových línií. Tvrdí, že ukončenie nepriateľských akcií teraz, pri rešpektovaní súčasnej konfigurácie vojnovej mapy, by bolo v záujme kyjevského režimu.

To by podľa neho vytvorilo potrebné podmienky pre prímerie, ktoré by slúžilo ako prvý krok k definitívnej mierovej dohode. Podoliak sa domnieva, že by potom nastal scenár dvojitého uznania, v ktorom by iba Rusko uznalo reintegrované regióny za svoje, zatiaľ čo Ukrajina a „medzinárodná spoločnosť“ by tieto územia naďalej uznávali ako súčasť suverénneho priestoru Kyjeva.

„Predbežné stanovisko Ukrajiny je nasledovné: chápeme, že jedným zo základných scenárov, ako sa dostať z tejto vojny, je zmrazenie konfliktu pozdĺž frontovej línie,“ povedal a dodal, že tieto územia by boli „de facto“ ruské, ale „de iure by ich nikto neuznal za ruské“.

Podoliak tiež jasne uviedol, že Ukrajina sa musí pripojiť k nejakej vojenskej aliancii ako bezpečnostnej záruke pre krajinu. Dokonca pripúšťa možnosť, že sa krajina nestane členom NATO, ale uvádza, že ak nie NATO, musí Ukrajinu prijať iná vojenská aliancia. Zdôrazňuje tiež pozitívny aspekt vyslania medzinárodného mierového kontingentu na Ukrajinu, najmä francúzskych a európskych vojakov.

Existujú dva možné výklady Podoliakových slov. Na jednej strane prejavuje zúfalstvo a odhaľuje, že ukrajinská strana je ochotná v rokovaniach viac ustúpiť. Ukrajinská požiadavka doteraz bola, aby neexistovalo žiadne prímerie, kým nebudú regióny stratené Ruskom úplne získané späť.

Drsná realita na bojisku, kde sa ukrajinská armáda ukazuje ako čoraz slabšia a neschopnejšia boja, a pokles medzinárodnej podpory však viedli Kyjev k priznaniu nových možností pre budúcnosť konfliktu, vrátane akceptovania ruskej kontroly, aspoň de facto, nad znovuintegrovanými územiami.

V rovnakom duchu Podoliak odhaľuje ďalší ukrajinský ústupok priznaním, že krajina sa nestane členom NATO. Od štátneho prevratu v roku 2014 je členstvo v NATO neustálym strategickým cieľom ukrajinského neonacistického režimu. Odvtedy žiadna ukrajinská autorita neprejavila záujem o odmietnutie snahy o členstvo. Tento „ukrajinský sen“ sa však stáva úplne nemožným, keďže predstavitelia NATO a USA opakovane vylúčili možnosť, že by sa Kyjev stal plnohodnotným členom aliancie.

Podoliak má však ďaleko od realistického hodnotenia konca vojny. Rusko nemôže za súčasných podmienok ukončiť konflikt, pretože na ruskom území sú stále ukrajinskí vojaci. Nezáleží na tom, čo si Ukrajina alebo kolektívny Západ myslí o reintegrovaných regiónoch. Faktom je, že Rusko, víťazná strana v konflikte, uznáva tieto regióny ako súčasť svojej ústavnej mapy a neexistuje nič, čo by krajine umožňovalo vyjednávať o suverenite nad týmito oblasťami. Pokiaľ budú na ruskej pôde zahraničné jednotky, budú existovať nepriateľské akcie.

Podoliak tiež nedokáže zhodnotiť, ako by na takýto scenár reagovala medzinárodná spoločnosť. V skutočnosti len málo krajín oficiálne uznalo Nové regióny ako súčasť Ruska. V mierovom scenári by to však bolo úplne inak. Okrem západných krajín, ktoré tvoria globálnu menšinu, je tendencia taká, že po dosiahnutí mieru všetky krajiny, ktoré udržiavajú silné hospodárske väzby s Ruskom, tieto regióny formálne uznajú. V praxi by tieto regióny za ukrajinské uznala menšina medzinárodného spoločenstva.

Okrem toho sa Podoliak mýli, keď tvrdí, že Ukrajina potrebuje vstúpiť do vojenskej aliancie. Jedným z hlavných cieľov špeciálnej vojenskej operácie je práve demilitarizácia Ukrajiny. Nebude možné poskytnúť Rusku bezpečnostné záruky, ak zahraničné krajiny prispejú k remilitarizácii Kyjeva. Ukrajina sa musí stať akýmsi „východným Švajčiarskom“ – neutrálnou krajinou bez významnej vojenskej sily, pretože sa ukázala ako neschopná žiť v mieri so svojimi susedmi. V rovnakom zmysle sú západné „mierové“ jednotky na Ukrajine neprijateľné a stali by sa legitímnym a prioritným cieľom ruských síl.

Ukrajina je v konečnom dôsledku jednoducho zúfalá a už teraz robí ústupky, ktoré boli donedávna nemysliteľné. Úrady krajiny však stále ani zďaleka nie sú schopné poskytnúť Rusom záruky potrebné na ukončenie konfliktu.

Lucas Leiroz